Preskočiť na obsah

Wikipédia:Písanie o osobách s nebinárnou rodovou identitou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Toto odporúčanie sa vzťahuje na písanie o osobách s nebinárnou rodovou identitou, ktoré používajú iné zámená než tie, ktoré sa do slovenčiny prekladajú ako „on“ alebo „ona“ (napr. angl. they).[kom 1]

Samotný postup je opísaný v sekcii Usmernenie. Sekcia Východiská obsahuje zdôvodnenie usmernenia.

Usmernenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri osobách s nebinárnou rodovou identitou používajúcich rodovo neutrálne zámená (napr. angl. they[1]), o ktorých túto skutočnosť dokladá spoľahlivý zdroj sa postupuje nasledovne:

  • Do záhlavia článku o takejto osobe sa umiestni šablóna {{Nebinárna osoba}}:
Tento článok sa týka nebinárnej osoby používajúcej do slovenčiny všeobecne neadaptované zámeno. V texte sa preto na jej oslovenie používa slovo „osoba“ a následný ženský gramatický rod sa viaže na toto oslovenie.
  • Takáto osoba sa v prvej vete svojho článku uvedie ako „osoba s nebinárnou rodovou identitou“, pričom ďalej v článku sa o nej píše v tretej osobe singuláru ženského rodu (teda ako o „tej [osobe]“).
  • Pri uvádzaní profesie takejto osoby sa používa opisný spôsob, napr.:
„...je kanadská osoba s nebinárnou rodovou identitou, ktorá sa [profesijne] zaoberá analytickou filozofiou“,
„...je švédska osoba s nebinárnou rodovou identitou, ktorá sa venuje chemickému výskumu nanotechnológií“,
„...je austrálska osoba čínskeho pôvodu s nebinárnou rodovou identitou pôsobiaca v žurnalistike“.
„...je americká osoba s nebinárnou rodovou identitou, ktorá od roku 2022 pôsobí vo funkcii člena Snemovne reprezentantov Spojených štátov“,
„...je dánska osoba s nebinárnou rodovou identitou, ktorá od roku 2024 pôsobí v poslaneckej funkcii Európskeho parlamentu“ alebo „vo funkcii poslanca Európskeho parlamentu“,
„...je islandská osoba s nebinárnou rodovou identitou, ktorá od roku 2027 vedie nadáciu Wikimedia Foundation vo funkcii výkonného riaditeľa“.
  • Výraz „osoba“ sa vhodným spôsobom používa aj v samotnom tele článku, približne s aspoň jedným výskytom na sekciu.[kom 2]
  • Tento postup sa vhodným spôsobom uplatní pri takýchto osobách aj na iných stránkach hlavného menného priestoru slovenskej Wikipédie, kde sú zmieňované (napr. biografický článok o rodičovi).

Ukážka aplikácie usmernenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Meg-John Barker, PhD. (* 23. jún 1974, Kingston upon Hull, Anglicko) je britská osoba s nebinárnou rodovou identitou, používajúca anglické singulárové zámeno they, ktorá sa profesijne venuje spisovateľstvu vecnej literatúry a psychologickému výskumu so zameraním na ľudskú sexualitu (najmä bisexualitu, nemonogamné vzťahy, sadomasochizmusrodovú identitu. Zároveň vyvíja psychoterapeutickú činnosť. Pôvodne vyučovala psychológiu na britskej Open University a redigovala vedecký časopis Psychology & Sexuality (2010 – 2017).[2]

Východiská

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný stav problematiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavný menný priestor slovenskej Wikipédie má povahu encyklopédie, ktorá vo svojich textoch uplatňuje náučný jazykový štýl, dodržiava zásadu vyhýbania sa vlastnému výskumu a opiera sa o spoľahlivé zdroje, teda najmä o vedeckú (odbornú) literatúru. V súčasnosti žiaden takýto zdroj v slovenčine nedokladá používanie iných zámen ako „on“ alebo „ona“ pri oslovovaní osôb. Používanie slovenských zámen „ono“ alebo „oni“/„ony“ (teda akási novodobá aplikácia onikania[3])[kom 3], prípadne použitie iných zámen než „on“ alebo „ona“ (teda tzv. novorodov alebo rodovo neutrálneho bezrodu)[kom 4], nebolo zaznamenané v slovenských textoch náučného ani administratívneho štýlu, o ktoré by sa Wikipédia mohla oprieť ako o spoľahlivé zdroje. Takýto postup bol okrem hovorového jazyka ojedinele zaznamenaný v textoch publicistického štýlu, avšak nejde o ustálený či všeobecne rozšírený postup.[kom 5]

Podľa vyjadrenia jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i. je táto problematika „zatiaľ len v štádiu diskusií a sociolingvistického výskumu“.[12]

Možno teda konštatovať, že v súčasnosti v tejto veci prebieha (odborná a laická) diskusia a dosiaľ nebol dosiahnutý odborný konsenzus, ktorý by zakladal používanie iných zámen ako „on“ alebo „ona“. Slovenská Wikipédia sa striktne pridržiava zásady nestranného uhla pohľadu, z čoho vyplýva, že sa vo svojich článkoch snaží o objektívne zachytenie reality sprostredkovanej spoľahlivými zdrojmi bez príklonu k niektorej názorovej skupine.

Všeobecný mužský rod (generické maskulínum)

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na to, že články na Wikipédii sú písané v spisovnom slovenskom jazyku, pripúšťa sa v nich všeobecne ustálená zásada všeobecného mužského rodu (generického maskulína), teda používania mužského rodu ako referenčného, zástupného rodu v singulári i pluráli (okrem iného) substantív, na označovanie všeobecného významu, substituujúc obe pohlavia, mužské i ženské (napr. výraz „poslanci Národnej rady Slovenskej republiky“ zahŕňa ako mužov poslancov, tak aj ženy poslankyne).[13][14]

  1. Odporúčanie sa zároveň vzťahuje na všetky osoby s tu neuvedenou rodovou identitou, ktoré nepoužívajú zámená do slovenčiny preložiteľné ako „on“ alebo „ona“.
  2. Dôvodom je vyhnúť sa dojmu, že článok o nebinárnych osobách s bývalou ženskou rodovou identitou ignoruje ich rodovú identitu alebo že príslušná časť článku dávnejšie neprešla revíziou.
  3. Používanie stredného rodu a onikanie boli ako možné alternatívy predložené v samopublikovanej Nebinárnej príručke od Victory Vargicovie[4], nebinárnej osoby študujúcej na gymnáziu[5].
  4. Zaznamenaný bol návrh osobného zámena „en“, ukazovacieho zámena „te“, privlastňovacieho zámena „jena“ a „tena“[6] od nebinárnej osoby, ktorá ale nemá jazykovedné vzdelanie.[7] Tým sa inšpirovala slovenská prekladateľka Lucia Halová pri preklade románu Girl, Woman, Other (2019)(en) britskej spisovateľky Bernardine Evaristovej(en).[8][9]
  5. Okrem blogových príspevkov[10] bol takýto postup zaznamenaný v Magazíne PRIDE[11], Magazíne QYS[9] a v internetovom periodiku Refresher[5].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Pozri zdroje v článku Gender neutrality in languages with gendered third-person pronouns na anglickej Wikipédii
  2. Meg John Barker, [London]: Taylor & Francis, c2022, https://www.routledge.com/authors/i7940-meg-john-barker, dost. 2022-09-03 
  3. Porovnaj: Mistrík, Jozef, ed. (1993), „honoratív“, Encyklopédia jazykovedy, Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 175, ISBN 80-215-0250-9, „[Honoratív je] spôsob vyjadrovania sociálnych vzťahov medzi hovoriacim a adresátom v procese rečovej komunikácie. H.[onoratív] sa permanentne vyvíja. V slov.[enčine] sa používa tykanie, vykanie a v minulosti onikanie. [...] Archaicky príznakové je onikanie, kt.[oré] as zriedkavo používa v súkromných kontaktoch generačne mladších so staršími, resp. starými ľuďmi. Tento spôsob sa štyl.[isticky] využíva aj ako humorný kontaktový prostriedok istej recesie.“ 
  4. Vargicovie, Victory ([2022]), Nebinárna príručka, [s. l.]: [s. n.], https://drive.google.com/file/d/1cAzhcGQStgebxbQ1CqJCChlmxOu-7jSe/view, dost. 2022-09-03 
  5. a b Krauszová, Timea (2022), „Viky vytvorilo nebinárnu príručku: Už ma nebavilo dookola odpovedať na tie isté otázky. Coming out som malo aj v škole (Rozhovor)“, Refresher (Bratislava: REFRESHER Media), 2022-04-17, https://refresher.sk/113352-Viky-vytvorilo-nebinarnu-prirucku-Uz-ma-nebavilo-dookola-odpovedat-na-tie-iste-otazky-Coming-out-som-malo-aj-v-skole-Rozhovor, dost. 2022-09-03 
  6. Séleš, Jakub (2018), Agender : Bezrod : Potreba a aplikácia neutrálneho gramatického rodu v slovenskom jazyku, verzia 1.4, Čerčany: Jakub Séleš (vyd. 2018-06-21), https://drive.google.com/file/d/0ByQCupCbsPLMY0N6NVprZ1F4VUU/view, dost. 2022-09-03 
  7. Séleš, Jakub (2018), Postoj spoločnosti k rodovej neutralite v slovenskom jazyku (vyhodnotenie dotazníka), [s. l.]: [s. n.] (vyd. 2020-02-13), str. [5], doi:10.13140/RG.2.2.32986.29124, https://www.researchgate.net/publication/339240950_Postoj_spolocnosti_k_rodovej_neutralite_v_slovenskom_jazyku_vyhodnotenie_dotaznika, dost. 2022-09-03, „Autorstvo v čase dokončenia tejto práce nemalo formálne vzdelanie v jazykovede, sociológii, či iných súvisiacich vedách a táto práca má očividné nedostatky. Preto táto problematika vyžaduje odbornejší rozbor a exaktnejšie vypracovanie.“ 
  8. Evaristo, Bernardine (2021), Dievča, žena, iné (1. vyd.), V Bratislave: Inaque, ISBN 978-80-8207-133-0 
  9. a b Gyuríková, Kristína (2022), „Slovenčina môže byť rodovo vyvážená. Je pripravená na nebinárnych ľudí?“, Magazín QYS (Bratislava: Nomantinels) 7 (2): 66-68, 2022-04-17, ISSN 2453-9023, https://issuu.com/nomantinels/docs/qys_magaz_n_leto2022, dost. 2022-09-03 
  10. Napr. Skokňová, Kamila (2020), „Dôvody k používaniu neutrálneho rodu podľa jeho autorstva“, Blog Denníka N (Bratislava: N Press), 2020-02-22, https://dennikn.sk/blog/1767789/dovody-k-pouzivaniu-neutralneho-rodu-podla-jena-autorstva/, dost. 2022-09-03 
  11. Michelčíková, Alex (2022), „Nebinárna príručka pomáha zvýšiť povedomie o nebinárnych identitách“, Magazín PRIDE (Košice: Občianske združenie Saplinq), 2022-03-26, ISSN 2729-8086, https://www.pridekosice.sk/nebinarna-prirucka-pomaha-zvysit-povedomie-o-nebinarnych-identitach/, dost. 2022-09-03 
  12. List Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i. č. JP-653/22 z 26. septembra 2022, doručený e-mailom redaktorovi KingisNitro 26. septembra 2022 o 12:30 SELČ. „Otázka, s ktorou ste sa na nás obrátili, je zatiaľ len v štádiu diskusií a sociolingvistického výskumu. V slovenskom jazykovom prostredí sa zisťujú reálne potreby nebinárnych osôb, ako aj postoje k tejto otázke v širšej verejnosti používateľov slovenského jazyka. Ako píšete, objavujú sa aj niektoré návrhy na vyjadrovanie neutrálneho gramatického rodu v slovenskom jazyku (napr. Nevieš, čo robilo Alex predvčerom? – Bola som za učiteľstvom a te sa ma zastalo), ktoré sú však zatiaľ len návrhmi.
    Vzhľadom na to, že slovenčina je prevažne flektívny jazyk, v ktorom sa gramatické vyjadrovanie rodu neobmedzuje na zámená, ale týka sa väčšiny plnovýznamových slov (substantíva, adjektíva, slovesá, zámená, číslovky), v našom jazyku predstavuje gramatické vyjadrovanie rodovej neutrality podstatne komplexnejší problém a názory na jeho riešenie sa zatiaľ odlišujú aj u tých používateľov, ktorí sa zhodujú v presvedčení o spoločenskej potrebe takzvaného bezrodu.“
  13. Dvonč, Ladislav; Horák, Gejza; Miko, František; Mistrík, Jozef; Oravec, Ján; Ružička, Jozef; Urbančok, Milan (1966), Morfológia slovenského jazyka, Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 128, 130, https://www.juls.savba.sk/ediela/msj/msj-lq.pdf, dost. 2022-09-03, „Významovým základom jednotlivých rodových skupín sú názvy osôb — čiastočne aj zvierat — podľa ich prirodzeného rodu (pohlavia), čo dalo týmto skupinám aj meno: názvy mužských osôb sú v mužskom rode, názvy ženských osôb v ženskom rode a názvy mláďat v strednom rode. [...] Proti gramatickému rodu, ktorý sa vzťahuje na všetky podstatné mená, týka sa prirodzený rod len životných podstatných mien a má významovú platnosť. Vyjadruje rozdiely v pohlaví živých bytostí. [...] Pri životných podstatných menách sa rodové rozlišovanie opiera v prvom rade o prirodzený rod. [...] Názvy ženských osôb sú spravidla feminína. Toto pravidlo sa do istej miery kríži s tendenciou, aby sa mužské osobné názvy využívali vedľa svojho vlastného, užšieho významu i ako súhrnné názvy osôb bez rozlíšenia pohlavia (učitelia = učitelia a učiteľky)“ 
  14. K diskusii o používaní všeobecného mužského rodu (generického maskulína) pozri bližšie: Košková, Mária; Satoła-Staśkowiak, Joanna (2017), „Všeobecný mužský rod a maskulinizácia v slovenskom, poľskom a bulharskom jazykovom prostredí“, Slavica Slovaca (Bratislava: Slovenský komitét slavistov; Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied) 52 (1): 5-8, ISSN 0037-6787, http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/2017_01/2017_1.pdf, dost. 2022-09-03 ; Cviková, Jana; Juráňová, Jana (2014), „2.3 Kritika generického maskulína“, in Cviková, Jana, Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka, Bratislava: Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, str. 20-22, http://www.ruzovyamodrysvet.sk/chillout5_items/1/6/0/1/1601_5755f0.pdf