Zámeček

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Zámeček je významná archeologická lokalita na Slovensku v mestskej časti Šurian v Nitrianskom Hrádku. S rozlohou takmer 15 ha patrí k najväčším a najbohatším archeologickým náleziskám v strednej Európe. Pre množstvo nájdených vzácnych nálezov sa niekedy označuje aj ako Slovenská Trója. Archeologické nálezisko je národnou kultúrnou pamiatkou a je zapísané v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 266/2.[1]

Hlavná informačná tabuľa

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Zámeček sa nachádzal pri sútoku riek Nitra a Stará Nitra. Pôvodne sa jednalo o tellový útvar, ktorý vyčnieval 6 – 7 m nad okolitý terén. V rokoch 1956 – 1959 Zámeček s výnimkou fragmentu západného valu padol za obeť regulačným prácam na toku rieky Nitra.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Počas archeologických prác sa podarilo doložiť skoro súvislé osídlenie od neolitu po stredovek. Najstaršie osídlenie patrí ľudu lengyelskej kultúry. Z tohoto obdobia pochádza aj soška Hrádockej Venuše. V neskoršom období bol Zámeček dôležitým kultovým miestom ľudí badenskej kultúry. V krátkom období tu žili aj príslušníci kultúry Kosihy-Čaka.

Najýznamnejším obdobím osídlenia bolo obdobie v 16. storočí pred Kristom, keď sa tu osídlil ľud maďarovskej kultúry.

Z obdobia na prelome letopočtu sa našli pozostaky keltského a dáckeho pôvodu.

Zámeček bol osídlený aj v 9. storočí a v 11. a 12. storočí tu stála malá osada.

V 17. storočí na Zámečku bola menšia protiturecká pevnosť, ktorá dala lokalite aj názov.

Archeologický výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na vykopávky
  1. etapa 1923: Zakladateľ slovenskej archeológie prof. Ján Eisner vykonal prvé vykopávky na Zámečku.
  2. etapa 1948 – 1952: Spoločný výskum Štátnych archeologických ústavov v Prahe a Nitre za účasti Antona Točíka a A. Knora.
  3. etapa 1957 – 1960: preventívny výskum AÚ SAV v Nitre pod vedením Antona Točíka.

V roku 1959 v západnej časti Zámečka bol objavený hrob bojovníka s mečom a nádobou hnetenou v rukách s maximálnou vypuklosťou dolnej tretine.

Hrádocká Venuša[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hrádocká Venuša
Socha hrádockej Venuše. Autor sochy: Jaroslav Gubric

Najznámejším nálezom je tzv. "slovenská Helena" - Hrádocká Venuša. Ide o štylizovanú sošku bohyne plodnosti Magna Mater - Veľká matka, ktorá patrí k najznámejším archeologickým nálezom Slovenska. Zobrazenie Venuše sa nachádzalo aj na dvojkorunovej minci, platnej v období 1993 – 2008. V strede Nitrianskeho Hrádku má vybudovaný malý parčík, v ktorom sa nachádza zväčšená kópia, ktorú vytvoril v roku 1997 výtvarník Jaroslav Gubric.

Archeopark Nitriansky Hrádok – Slovenská Trója[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes sa v lokalite Zámeček buduje archeopark, v ktorom sa zatiaľ nachádza 7 tabúľ – jedna uvítacia/informačná a 6 náučných. Archeopark sa začal budovať vďaka študentovi šurianskeho gymnázia Erikovi Klimentovi, ktorý získal spoločne s OZ Šurianski jazdci grant od spoločnosti Orange Slovensko. Zatiaľ je vybudovaná len prvá etapa, v budúcnosti sa plánuje pokračovať vo výstavbe.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-08-14]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • STOPY DÁVNEJ MINULOSTI - Vzostup a pád slovenskej Tróje (1/2) [online]. youtube.com, [cit. 2015-08-14]. Dostupné online.
  • STOPY DÁVNEJ MINULOSTI - Vzostup a pád slovenskej Tróje (2/2) [online]. youtube.com, [cit. 2015-08-14]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nitransky Hrádok. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 614 – 616.
  • Šurany - Ladislav Zrubec a Viliam Nemček (1968)
  • Oficiálne stránky mesta Šurany : Mesto Šurany : Kultúrne pamiatky [online]. mesto Šurany, [cit. 2015-08-14]. Dostupné online.
  • Oficiálne stránky mesta Šurany : Mesto Šurany : História [online]. mesto Šurany, [cit. 2015-08-14]. Dostupné online.
  • RUSNÁKOVÁ, Helena. Na Slovensku pribudol nový archeopark [online]. nasenovinky.sk, 2.12.2014, [cit. 2015-08-12]. Dostupné online.

Súradnice: 48°04′04″S 18°12′37″V / 48,067670°S 18,210322°V / 48.067670; 18.210322