Preskočiť na obsah

Zámorské Francúzsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mapa Metropolitného a Zámorského Francúzska (rovnaká mierka)

Zámorské Francúzsko (fr. France d'outre-mer) je súhrnne pomenovanie území, ktoré spadajú pod francúzsku suverenitu, ale neležia v Európe, v tzv. Metropolitnom Francúzsku. Bežne sa pre ne používa skratka DROM-TOM (Départements et régions d'outre-mer – Collectivités d'outre-mer) a nachádzajú sa po celej Zemi – v Tichom, Indickom a Atlantickom oceáne, Karibiku, Južnej Amerike a Antarktíde. Ide o zvyšok bývalej rozsiahlejšej koloniálnej ríše.

Prehľad území

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa vzťahu zámorského územia k Francúzsku sa rozlišuje niekoľko rôznych druhov právnych postavení zámorských území. Sú to:

Nasledujúca tabuľka obsahuje informácie platné k 1. 1. 2013.

Územie Kód
INSEE
Kód
ISO 3166-1[1]
Vzťah k Francúzsku Lokalizácia Počet
poslancov[2]
Počet
senátorov[2]
Vzťah k Európskej únii
[3]
Guadeloupe 971 GP zámorský región a zám. departement Karibik 4 3 najvzdialenejší región
Martinik 972 MQ zámorský región a zám. departement Karibik 4 2 najvzdialenejší región
Guyana 973 GF zámorský región a zám. departement Južná Amerika 2 2 najvzdialenejší región
Réunion 974 [RE zámorský región a zám. departement Indický oceán 7 4 najvzdialenejší región
Mayotte 976 YT zámorský región a zám. departement[p 1] Indický oceán 2 2 zámorská krajina a územie[p 2]
Saint-Pierre a Miquelon 975 PM zámorská správna korporácia Atlantický oceán 1 1 zámorská krajina a územie
Svätý Bartolomej 977 BL zámorská správna korporácia[p 3] Karibik 1[p 4] 1 zámorská krajina a územie[p 5]
Svätý Martin 978 MF zámorská správna korporácia[p 3] Karibik 1[p 4] 1 najvzdialenejší región
Wallis a Futuna 986 WF zámorská správna korporácia Pacifik – Melanézia 1 1 zámorská krajina a územie
Francúzska Polynézia 987 PF zámorská správna korporácia Pacifik – Polynézia 3 2 zámorská krajina a územie
Nová Kaledónia 988 [NC správna korporácia sui generis[p 6] Pacifik – Melanézia 2 2 zámorská zem a územie
Francúzske južné a antarktické územia 984 TF zámorské územie Indický oceán, Antarktída zámorská krajina a územie
Clippertonov ostrov 989 súkromné vlastníctvo štátu Pacifik

Francúzske južné a antarktické územia a Clippertonov ostrov nie sú trvalo osídlené. Všetky ostatné obávané územia majú svojich zástupcov vo francúzskom parlamente – 27 v Národnom zhromaždení a 21 v Senáte.[2] V Zámorskom Francúzsku sa rovnako ako v Metropolitnom platí eurom (EUR). Výnimkou sú 3 územia v Pacifiku, ktoré používajú CFP frank (kód XPF). Ten je pevne zviazaný s eurom v pomere 1 XPF = 0,00838 EUR.[8]

Základne údaje

[upraviť | upraviť zdroj]

Osídlené územia

[upraviť | upraviť zdroj]
Miestna
vlajka
Územie Hlavné mesto Počet obyv.
(rok 2010)[9][10]
Rozloha[11] Hustota zaľudnenia HDP[12][13] HDP na hlavu
miestna neoficiálna vlajka Guyany
miestna neoficiálna vlajka Guyany
Francúzska Guyana Cayenne 229 040 obyv. 83 534 km² 3 obyv./km² 3,6 miliárd € 15 400 €/rok/ob.
miestna vlajka Francúzskej Polynézie
miestna vlajka Francúzskej Polynézie
Francúzska Polynézia Papeete 268 270 obyv. 3 521 km² 76 obyv./km² 4,83 miliárd € 18 610 €/rok/ob.
miestna tradičná vlajka Guadeloupe
miestna tradičná vlajka Guadeloupe
Guadeloupe Basse-Terre 403 355 obyv. 1 628 km² 248 obyv./km² 7,8 miliárd € 19 689 €/rok/ob.
miestna tradičná vlajka Martiniku
miestna tradičná vlajka Martiniku
Martinik Fort-de-France 394 173 obyv. 1 128 km² 349 obyv./km² 8,3 miliárd € 20 539 €/rok/ob.
miestna neoficiálna vlajka Mayotte
miestna neoficiálna vlajka Mayotte
Mayotte Mamoudzou 212 645 obyv. 374 km² 569 obyv./km² 1,4 miliárd € 6 575 €/rok/ob.
vlajka Kanaki – jedna z dvoch oficiálnych na Novej Kaledónii
vlajka Kanaki – jedna z dvoch oficiálnych na Novej Kaledónii
Nová Kaledónia Nouméa 245 580 obyv. 18 576 km² 13 obyv./km² 6,8 miliárd € 27 550 €/rok/ob.
miestna neoficiálna vlajka Réunionu
miestna neoficiálna vlajka Réunionu
Réunion Saint-Denis 821 136 obyv. 2 504 km² 328 obyv./km² 14,4 miliárd € 17 520 €/rok/ob.
miestna tradičná vlajka Saint-Pierre a Miquelonu
miestna tradičná vlajka Saint-Pierre a Miquelonu
Saint-Pierre a Miquelon Saint-Pierre 6 081 obyv. 242 km² 25 obyv./km² 0,172 miliárd € 28 327 €/rok/ob.
miestna neoficiálna vlajka Svätého Bartolomeja
miestna neoficiálna vlajka Svätého Bartolomeja
Svätý Bartolomej Gustavia 8 938 obyv. 24 km² 372 obyv./km² 0,179 miliárd € 26 000 €/rok/ob.
miestna neoficiálna vlajka Svätého Martina
miestna neoficiálna vlajka Svätého Martina
Svätý Martin Marigot 36 979 obyv. 56 km² 660 obyv./km² 0,421 miliárd € 14 500 €/rok/ob.
miestna neoficiálna vlajka Wallisu a Futuny
miestna neoficiálna vlajka Wallisu a Futuny
Wallis a Futuna Mata-Utu 13 484 obyv. 142 km² 95 obyv./km² 0,150 miliárd € 10 150 €/rok/ob.
SPOLU 2 639 681 obyv. 111 729 km² 48,05 miliárd €

Územia bez trvalého osídlenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Do tejto kategórie patria ostrov Clipperton, s rozlohou 9 km² v Pacifiku pri mexickom pobreží, a Francúzske južné a antarktické územia (skratka TAAF). Tie pozostávajú z piatich dištriktov (Ostrovy Svätý Pavol a Amsterdam, Crozetove ostrovy, Kerguelenove ostrovy, Îles Éparses[p 7] a Adelina Zem) a nachádzajú sa v južnom Indickom oceáne a Antarktíde.

V roku 1961 vstúpil do platnosti tzv. washingtonský Antarktický zmluvný systém v ktorom sa o. i. zúčastnené krajiny zaviazali po dobu platností zmluvy zakonzervovať rozdelenie Antarktídy medzi jednotlivé krajiny podľa stavu z roku 1959, ale zároveň tieto vlastnícke práva neuplatňovať. Francúzsko, signatár zmluvy, spolu s ostatnými štátmi, formálne na svojich pozastavených právach trvá, ale v duchu prijatej zmluvy ich v praxi neuplatňuje. Adelina Zem je preto súčasťou TAAF len formálne.[14] Celková rozloha TAAF bez pripočítania Adelinej Zeme je 7 665 km²[15]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zámorské Francúzsko leží celkovo v 9 časových pásmach.
  • Súhrnná rozloha Zámorského Francúzska je 119 403 km², čo je hodnota o málo vyššia než územie celého Bulharska (110 910 km²).
  • Zámorské Francúzsko predstavuje takmer 18 % všetkých území patriacich pod francúzsku suverenitu. Metropolitné Francúzsko sa rozkladá na ploche 543 965 km².[16][17]
  • Počtom obyvateľov je Zámorské Francúzsko porovnateľné napr. s Mongolskom (2 629 000 obyvateľov).
  1. Zámorským departementom[4] sa Mayotte stal 31. marca 2011,[5] dovtedy bol zámorskou správnou korporáciou, ostrov je nárokovaný republikou Komory.
  2. K dátumu 1. 1. 2014 sa Mayotte stane najvzdialenejším regiónom EU.[6]
  3. 1 2 Do roku 2007 boli Svätý Bartolomej a Svätý Martin súčasťou zámorského regiónu a departementu Guadeloupe.
  4. 1 2 Svätý Martin a Svätý Bartolomej majú jedného spoločného zástupcu vo francúzskom parlamente.
  5. Až do 1. 1. 2012 bol Svätý Bartolomej najvzdialenejším regiónom EU.[7]
  6. Medzi rokmi 2014 a 2019 má byť vyhlásené miestne referendum o prípadnej nezávislosti NovejKaledónie.
  7. súčasťou Îles Éparses sú: Bassas da India, Europa, Glorieuses, Juan de Nova, Tromelin. Jednotlivé ostrovy si nárokujú Madagaskar, Komory, Seychely a Maurícius

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ISO 3166-2 Newsletter II-3 (2011-12-13 corrected 2011-12-15) - FR FRANCE / FRANCE [online]. International Organization for Standardization (ISO), [cit. 2012-11-12]. Dostupné online. (anglicky)
  2. 1 2 3 Elus des Outre-Mer [online]. Ministère des Outre-mer – Ministerstvo pre zámorské územia, [cit. 2012-12-30]. Dostupné online. (francúzsky)
  3. The Outhermost Regions [online]. Evropská komise, [cit. 2012-12-30]. Dostupné online. (anglicky)
  4. http://www.botschaft-frankreich.de/spip.php?article5076 Archivované 2010-12-31 na Wayback Machine |titel=Insel Mayotte wird zum 101. französischen Departement
  5. . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  6. ROZHODNUTÍ EVROPSKÉ RADY, kterým se mění status ostrova Mayotte vůči Evropské unii. [online]. Evropská rada, [cit. 2012-09-20]. Dostupné online. (česky)
  7. ROZHODNUTÍ EVROPSKÉ RADY ze dne 29. října 2010, kterým se mění status ostrova Svatý Bartoloměj vůči Evropské unii [online]. Úřední věstník Evropské unie, [cit. 2012-01-01]. Dostupné online. (česky)
  8. ARRETE - Arrêté du 31 décembre 1998 portant fixation de la parité du franc CFP avec l'euro [online]. www.legifrance.gouv.fr, [cit. 2013-01-12]. Dostupné online. (francúzsky)
  9. Populations légales dans les collectivités d'outre-mer et Mayotte [online]. L'Institut national de la statistique et des études économiques (Insee), [cit. 2013-01-12]. Dostupné online. (francúzsky)
  10. Populations légales 2010 des régions [online]. L'Institut national de la statistique et des études économiques (Insee), [cit. 2013-01-12]. Dostupné online. (francúzsky)
  11. Les régions françaises [online]. L'Institut national de la statistique et des études économiques (Insee), [cit. 2013-01-12]. Dostupné online. (francúzsky)
  12. English publications - IEOM [online]. L’Institut d’Emission d’Outre-Mer (IEOM), [cit. 2013-01-12]. Dostupné online. Archivované 2012-11-10 z originálu. (francúzsky)
  13. English publications - IEDOM [online]. L’Institut d’Émission des Départements d’Outre-mer (IEDOM), [cit. 2013-01-12]. Dostupné online. (francúzsky)[nefunkčný odkaz]
  14. Office of Polar Programs: The Antarctic Treaty [online]. The National Science Foundation, Arlington, VA, USA, [cit. 2011-02-24]. Dostupné online. Archivované 2013-05-11 z originálu. (anglicky)
  15. Terres australes et antarctiques françaises [online]. www.taaf.fr, [cit. 2013-01-12]. Dostupné online. (francúzsky)
  16. Présentation [online]. france.fr - La site officiel de la France, [cit. 2012-12-30]. Dostupné online. (francúzsky)
  17. Frankreich [online]. nemecké ministerstvo zahraničných vecí, [cit. 2012-12-30]. Dostupné online. (nemecky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zámořská Francie na českej Wikipédii.