Preskočiť na obsah

Zürich Hauptbahnhof

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zürich Hauptbahnhof
(Zürich hlavná stanica)
Pohľad na stanicu z východu
Pohľad na stanicu z východu
Všeobecné informácie
ŠtátŠvajčiarsko Švajčiarsko
MestoZürich
PrevádzkovateľSBB-CFF-FFS
Bývalý názovZürich
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť13
Počet nástupných hrán26
Železničné trate
Zürich–Brugg
Zürich–Winterthur
Zürich–Bülach
Zürich–Wettingen
Linksufrige Zürichseebahn
Rechtsufrige Zürichseebahn
Poloha
47°22′41″S 8°32′25″V / 47,378169°S 8,540178°V / 47.378169; 8.540178Súradnice: 47°22′41″S 8°32′25″V / 47,378169°S 8,540178°V / 47.378169; 8.540178
Poloha stanice v rámci Švajčiarska
Poloha stanice v rámci Švajčiarska

Zürich Hauptbahnhof (slov. Zürich hlavná stanica), skrátene Zürich HB (do roku 1893 len Zürich) je hlavná železničná stanica v Zürichu. Na stanici sú vypravované vlaky tuzemské aj medzištátne do susediacich krajín (Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Rakúsko) aj do krajín vzdialenejších (Slovensko, Maďarsko, Balkán). So svojimi viac ako 2 915 vlakovými pohybmi za deň je jednou z najviac frekventovaných nádraží na svete. Ako koncová stanica prvej švajčiarskej železničnej trate Spanisch-Brötli-Bahn patrí k najstarším vo Švajčiarsku.

Staničná budova leží v 1. zürišskom okrsku v starom meste (Altstadt), v blízkosti ústia rieky Sihl do Limmat, naproti Švajčiarskemu krajinskému múzeu. Koľajisko sa rozprestiera do dĺžky cca 4 km západným smerom.

Dáta

[upraviť | upraviť zdroj]

Denne využije stanicu medzi 300 000 až 500 000 cestujúcich. Stanica je otvorená celodenne s krátkou nočnou pauzou. Najviac vlakov odchádza a prichádza západným smerom do Bernu, Bazileju a Ženevy. Prvé vlaky vychádzajú pred piatou hodinou rannou, poslednou okolo jednej v noci. V piatok a v sobotu je možné využiť aj nočné spoje S-Bahn v Zürichu.

Denne je vykonaných 2 915 vlakových jázd, z toho 2 607 jázd osobných vlakov, tzn. jeden vlak za cca 25 sekúnd. Koľajisko je 4 km dlhé, dĺžka koľají je okolo 100 km. V koľajisku je 791 výhybiek, 177 hlavných a 799 trpasličích návestidiel

Železničná stanica Museumstrasse (červenou), rovnako ako železničná stanica SZU (zelenou) sú podzemné
Nákupné poschodie so vstupom do stanice Museumstrasse
Tunel Hirschgrabentunnel medzi hlavnou stanicou a Stadelhofenom
Linka S4 idúca v smere Zürich hlavná stanica
Tunel Weinbergtunnel meezi hlavnou stanicou a Oerlikonom

Koľajisko

[upraviť | upraviť zdroj]

Zürišská hlavná stanica sa dá rozdeliť do troch častí: Hlavná hala v úrovni terénu, na halu nadväzujúcu pristavanú stanicu Sihlpost, podzemnú prejazdnú stanicu pre S-Bahn Museumstrasse a tiež podzemnú stanicu SZU. Číslovanie koľají má historické pozadie. Koľaje 1 a 2 boli roku 1933 odstránené a so sprevádzkovaním dráhy SZU-Bahn znovu sprevádzkované (aktuálne označené ako koľaje 21 a 22). Nádražie Museumstrasse je číslované ako pokračovanie koľají v hale. Koľaje 51 až 54 sa nachádzajú na stanici Sihlpost, ktorá bola vystavaná ako provizórium, ale stala sa dôležitou súčasťou prevádzky S-Bahn.

Vo výstavbe je teraz stanica Löwenstrasse, ktorá bude druhou prejazdnou podzemnou stanicou.

Hlavná hala (Koľaje 3–18)

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako hlavová stanica táto stanica vždy bojovala s nedostatkom nástupištných hrán. Preto už od roku 1902 neprichádzajú vlaky do pôvodnej „Staničnej haly“, ale do roku 1933 pristavanej Querhalle, respektíve nadväzujúcej Gleishalle. V hale je 16 koľají (od roku 1990 značené ako koľaje 3-18), slúžiacich na odbavenie diaľkových i časti regionálnych vlakov zo Švajčiarska a všetkých vlakov zo zahraničia (EuroCity, Cisalpino, TGV, ICE a CityNightLine).

Chronický nedostatok hrán prinútilo vedenie Švajčiarskej spolkovej dráhy v šesťdesiatych rokoch k naplánovaniu výstavby podzemnej prejazdnej stanice. Nasledovala desaťročia stavebných úprav stanice.

V rámci projektu Bahn 2000 boli roku 1995 okrem iného predĺžené koľaje 3–9 na dĺžku 420 m. Pritom boli vykonané aj prípravné práce pre výstavbu druhej prejazdnej stanice, ktorá je dnes vo výstavbe práve pod týmito koľajami. Po ukončení prác sa začali práce na rekonštrukcii podchodu „Passage Sihlquai“.

Železničná stanica Museumstrasse (Koľaje 41–44)

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1990 bola sprevádzkovaná „železničná stanica Museumstrasse“. Nástupištia sa nachádzajú v podzemí na severnom okraji hlavnej haly oproti Švajčiarskemu krajinskému múzeu pod ulicou Museumstrasse. So svojimi štyrmi koľajami je stanica kľúčová pre S-Bahn. Trasa pokračuje tunelom Hirschengrabentunnel pod riekou Limmat a Starým mestom k stanici Stadelhofen, kde sa napája na pravobrežnú „jazernú“ dráhu vedúcu do oblasti Zürcher Oberland a do Winterthuru. Vedľa vlakov S-Bahn zachádzajú do stanice od roku 1999 niektoré vlaky ICE z trate Gäubahn vedúce do Stuttgart.

Železničná stanica SZU (Koľaje 21-22)

[upraviť | upraviť zdroj]

Na južnom konci nádražného areálu, pod Nádražným námestím, ležia v podzemí pod nákupným centrom ShopVille dve koľaje trate Sihltal Zürich Uetliberg Bahn (koľaje 21 a 22). Vlaky spoločnosti SZU-Bahn (Sihltal Zürich Uetliberg Bahn) integrované do systému S-Bahn ako linka S4 jazdia do oblasti Sihlského lesa (Sihlwald) (Na trati Sihlwald-Sihlbrugg nie je prevádzkovaná od decembra 2006 pravidelná osobná doprava). Vlaky linky S10 jazdia do Uetlibergu.

Železničná stanica Sihlpost (Koľaje 51–54)

[upraviť | upraviť zdroj]

Z dôvodu odľahčenia hlavnej haly od vlakov S-Bahn boli južne od koľaje č. 3 vybudované provizórne nástupištia so štyrmi koľajami (51 – 54). Koľaje boli mierne vyosené voči koľajniciam hlavnej haly a po dostavbe stanice Löwenstrasse v roku 2013 boli odstránené. Vedľa osobnej stanice sa nachádzali poštové internáty poštového triediaceho centra Sihlpost. V tomto centre bola v marci 2008 ukončená prevádzka a začiatkom roku 2009 bolo spolu s poštovou stanicou demolované. Zachovaná bola budova pošty Sihlpost, ktorá aj naďalej zostáva hlavnou zürišskou poštou.

Železničná stanica Löwenstrasse (Koľaje 31 – 34)

[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici roku 2014 bola otvorená nová podzemná prejazdná stanica „Bahnhof Löwenstrasse“, ktorá umožňuje na trase Altstetten – Zürich HB – Oerlikon priame jazdy diaľkových vlakov cez Zürich v smeroch západ-východ a sever-juh. Odpadli tým úvraťové jazdy vlakov z ľavobrežnej trate okolo Zürišského jazera v smere Oerlikon. Okrem štyroch nových koľají (31-34) bol vybudovaný aj päť km dlhý Weinbergtunnel.

Prednádražie

[upraviť | upraviť zdroj]

V mieste súčasného prednádražia sa nachádzalo zoraďovacia stanica, ktorá bola po otvorení nového ranžíra Zürich-Limmattal medzi Dietikonom a Spreitenbachom zrušená. V mieste sa nachádzali aj dielne SBB. K Priestor prešiel v posledných rokoch v rámci projektu Bahn 2000 výraznou prestavbou. Mostné a tunelové stavby pomohli odstrániť časť križujúcich sa ciest na hlavnej stanici. L Zvyšné koľaje slúžia predovšetkým ako odstavné pre súpravy osobných vlakov. V mieste sa nachádza aj lokomotívne depo F.

Koľajisko v tomto priestore je domovom najrozsiahlejšej populácie jašteričiek na sever od Álp a priestor je chránený ako prírodný park. Nachádza sa tu aj populácia kobyliek a divokých včiel.

Priestor údržby Herdern

[upraviť | upraviť zdroj]

Z dôvodu zníženia počtu odstavných koľají v priestore prednádražie bolo vybudované nové odstavné a údržbové zariadenie Herdern medzi staniciami Zürich Hardbrücke a Zürich Altstetten. Pozostáva z jednej dvojkoľajnej haly údržby, jednej jednokoľajnej haly na čistenie a prejazdnej umývačky. Na odstavovanie vlakov S-Bahn a samostatných vozidiel slúži 23 koľají dlhých cca 200 m, na odstavovanie celých súprav 11 koľají dĺžky 400 m. Priestor sa nachádza severozápadne od hlavnej stanice a vedú pod ním štyri koľaje trate do Altstetten.

Dálková doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Z curyšského hlavního nádraží jsou vedeny následující trasy mezistátních a vnitrostátních vlaků dálkové dopravy

Medzištátne

[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútroštátne

[upraviť | upraviť zdroj]

Miestna a regionálna doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

S-Bahn v Zürichu

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná stanica je centrálnym uzlom systému S-Bahn od sprevádzkovania v máji 1990. Niektoré linky prechádzajú stanicou Museumstrasse a nadväzujúcim tunelom Hirschengrabentunnel. Linky z ľavého brehu Zürišského jazera do Oerlikonu používali predtým hlavnú halu a od jari roku 2003 stanice Sihlpost. Po sprevádzkovaní stanice Löwenstrasse budú aj tieto linky využívať túto novú podzemnú stanicu.

Mestská doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri staniciach majú zastávky linky trávni a trolejbusov podniku Verkehrsbetriebe Zürich (VBZ). Hlavná stanica je jedným z najdôležitejších uzlov električkovej dopravy v meste.

Pri stanici stoja linky:

Električky: 3, 4, 6, 7, 10, 11, 13, 14

Trolejbusy: 31, 46

Prevádzka

[upraviť | upraviť zdroj]

Vlaky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka centrálnej polohe sa stala stanica najdôležitejším prestupným uzlom Švajčiarska. V trakčnej doprave, zavedenej roku 1982, je Zürich bodom, od ktorého sa celý cestovný poriadok odvíja. Tiež oneskorenie a mimoriadnosti v tomto uzle sa prenášajú do celej siete.

Vlaky diaľkovej dopravy prichádzajú a odchádzajú v každú celú av pol. Pri oneskorení čakajú prípoje maximálne 3 minúty s výnimkou niektorých medzinárodných vlakov a vlakov odchádzajúcich v neskorých večerných hodinách. Vlaky S-Bahn tiež nečakajú, diaľkové vlaky na oneskorené vlaky S-Bahn čakajú aj 3 minúty.

Riadenie dopravy

[upraviť | upraviť zdroj]

Prevádzka v koľajisku je riadená z centrálneho stavadla. Riadenie prevádzky je rozdelené na časť osobnej stanice, časť prednádražia a časť priľahlých traťových úsekov. Vlakové cesty sú stavané počítačom na základe prednastavených ciest v prípade normálnej prevádzky (bez oneskorenia a mimoriadnosti) automaticky. Dispečeri optimalizujú vlakové cesty iba v nutných prípadoch tak, aby maximalizovali počet súčasných jázd. Manuálne sa stavia okolo 5000 ciest posunu.

Prevádzka na koľajniciach v hlavovej časti je riadená tromi dispečermi:

  • Dispečer Stred (Mitte) riadi koľaje 3-12 a traťový úsek v smere Thalwil (Zimmerberg-Tunnel), viadukt (Wipkingen) a trate zo smeru Altstetten (Südeinfahrt)
  • Dispečer Sever (Nord) riadi koľaje 13-18 a traťový úsek do Altstetten pozdĺž stanice Hardbrücke a východná časť odstavných koľají medzi Langstrasse a Hardbrücke
  • Dispečer Juh (Süd) riadi koľaje stanice Sihlpost a traťový úsek v smere viadukt Wipkingen.

Ďalší dispečer riadi prevádzku vlakov S-Bahn, teda traťový úsek Stettbach - Zürichbergtunnel - Stadelhofen a ďalej až po Hardbrücke a tiež pravobrežnú trať do Küsnachtu pri Stadelhofene.

Priestor prednádražie riadia dispečeri Západ (West) a Prednádražie (Vorbahnhof). Stredom prednádražia vedie tzv. južný vjazd (Südeinfahrt), ktorým prechádza väčšina vlakov zo smeru Altstetten. V priestore prednádražia sa nachádza prejazd cez 12 koľají, ktorý však nie je verejný a obvykle je uzavretý.

Koľajisko v priestore údržby Herdern je riadené vlastným stavadlom, ktoré riadi skupiny kusých koľají 400, 800 a 900. Ďalej riadi tiež prepojenie v smere Hardbrücke (koľaje S-Bahn), prešmyk Stred v smere prednádraží a prepojovací koľaj do Altstetten. Ďalej riadi tiež bývalé stavadlo Sever so skupinami J (Ida) a H (Heiri) a vjazdom do priestoru údržby G, riadeným dozorným.

V centrálnom stavadle sa nachádza tiež dispečing diaľkového riadenia tratí Zürich – Thalwil – Pfäffikon SZ a Thalwil – Zug – Cham

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • STUTZ, Werner. Schweizerische Kunstführer GSK, Band 774: Der Hauptbahnhof Zürich, Bern : 2005, ISBN 3-85782-774-2
  • LORIOL, Christine. HB Zürich – mehr als ein Bahnhof. Kuk-Bild-&-Wort, Zürich : 2005, ISBN 3-033-00611-6
  • BOSSHARD, Martin. Der Zimmerberg-Basistunnel: Zürich HB – Thalwil; Bahn 2000. Projekt-Management Zimmerberg, SBB, Zürich : 2004, ISBN 3-033-00226-9

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zürich Hauptbahnhof na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zürich_Hauptbahnhof&oldid=7887852“