Za horou
| Za horou | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Prešov |
| Obec | Široké |
| Pohorie | Šarišská vrchovina |
| Podcelok | Sedlická brázda |
| Povodie | Hornád |
| Nadmorská výška | 716,9 m n. m. |
| Súradnice | 48°59′24″S 20°57′26″V / 48,99°S 20,9573°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Široké |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Za horou[1] (716,9 m n. m.[2]) je názov najvyššieho vrchu Šarišskej vrchoviny, krajinného celku Podhôľno-magurskej oblasti.[3] Leží nad obcou Široké, približne 19 km západne od Prešova.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v západnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Sedlická brázda.[3] Vrch leží v Prešovskom kraji, v okrese Prešov a na katastrálnom území obce Široké.[1] Najbližšími sídlami sú na severozápadnom úpätí situované Široké, južne ležiaci Víťaz a Ovčie, východne Chminianske Jakubovany a severovýchodne Hendrichovce a Fričovce.[2][4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch Za horou leží na západnom okraji podcelku Sedlická brázda a tvorí uzlový vrch pre rázsochy, vybiehajúce severným, východným a južným smerom. Západne sa nachádza Zadný Moravec (959 m n. m.), Sľubica (1 129 m n. m.), Brezová (1 042 m n. m.), Zvolanská (1 064 m n. m.) a Patria (1 171 m n. m.), severne Sopková (661 m n. m.), Hradisko (628 m n. m.), Mindžová (920 m n. m.) a Brezina (819 m n. m.), východne Vtáčia hora (698 m n. m.), Ostrý vrch (604 m n. m.) a Zimná hora (664 m n. m.) a južne Roháčka (1 029 m n. m.), Čierna hora (1 025 m n. m.), Koľvek (800 m n. m.) a Kamenčie (885 m n. m.).[4][2] Masív je súčasťou povodia rieky Hornád, presnejšie jeho prítoku Svinka. Tá odvodňuje západné svahy, zo severovýchodných voda odteká Stašovským potokom a z juhovýchodných Jakuboviankou. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4] Na západnom úpätí je vybudovaný motokrosový areál.[5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva len nízka lúčna vegetácia[5], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné vidieť okolité vrcholy Šarišskej vrchoviny, no tiež Čergov, Bechureň, Branisko, Čiernu horu a Slanské vrchy.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný chodníkmi z blízkych obcí Široké a Víťaz.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- 1 2 3 Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.
- 1 2 Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.