Širocká brázda
| Širocká brázda | |
| geomorfologická časť Šarišskej vrchoviny | |
 Okolie obce Víťaz
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Prešov |
| Časť | Šarišská vrchovina |
| Hranice | Spišsko-šarišské medzihorie, Bachureň, Branisko, Bujanovské vrchy, Roháčka, Sopotnické vrchy, Sedlická brázda |
| Mestá | Hermanovce, Jarovnice, Široké, Hrabkov, Sedlice |
| Rieky | Svinka, Malá Svinka, Sopotnica |
| Súradnice | 48°59′S 20°56′V / 48,99°S 20,93°V |
| Najvyšší bod | Sopková |
| - výška | 661 m n. m. |
| Najnižší bod | údolie Svinky |
| - poloha | juhovýchodný okraj územia |
| - výška | cca 270 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Širocká brázda[1] je geomorfologickou časťou Šarišskej vrchoviny.[2] Leží na území okresu Prešov a najvyššia Sopková dosahuje 661 m n. m.[3]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Brázda sa nachádza na severnom, západnom a južnom okraji vrchoviny a tvorí depresiu, oddeľujúcu okolité vyššie pohoria od jadra vlastnej Šarišskej vrchoviny. Je široká len 3 – 5 km a tvorí tvar písmena C s výraznejším pretiahnutím na juhovýchod. Severnú, západnú a juhovýchodnú časť odvodňuje rieka Svinka a jej prítok Malá Svinka, juhozápad Dolinský potok a Sopotnica, smerujúce rovnako do Hornádu.[3] Na území tejto časti vrchoviny sa nachádza množstvo obcí, medzi inými Jarovnice, Hermanovce, Široké, Hrabkov a Sedlice. Prístup do sídiel zabezpečuje sieť ciest nižšej triedy, napojených v severovýchodnej časti na cestu I/68 (Prešov – Sabinov – Stará Ľubovňa) a na západe na cestu I/18 a teda i diaľnicu D1, vedúcu súbežne a tvoriacu významnú spojnicu Prešova a Popradu. Juhozápadným smerom vedie cesta II/546, spájajúca Prešov a Margecany.[4][5]
Širocká brázda v rámci Šarišskej vrchoviny na severe, západe a juhu lemuje Sedlickú brázdu. Na severovýchode susedí tiež so Spišsko-šarišským medzihorím, na severe s pohorím Bachureň, západne sa nachádza Branisko a južný okraj lemuje Čierna hora a jej podcelky Roháčka, Bujanovské vrchy a Sopotnické vrchy.[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Okrajová časť Šarišskej vrchoviny susedí s vyššími pohoriami a hoci v oblasti nie je žiadna veľkoplošne chránená oblasť, na hranici sa nachádzajú osobitne chránené územia.[3] V juhozápadnej časti to je prírodná pamiatka Podmorský zosuv a Hrabkovské zlepence, v južnej časti prírodná rezervácia Dunitová skalka.[5]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Územie Širockej brázdy slúži prevažne na nenáročnú pešiu a cykloturistiku, no tiež ako nástupná oblasť na túry do susedných pohorí. Značených turistických chodníkov tu je minimum, no juhovýchodnou časťou prechádza 
červeno značená Cesta hrdinov SNP.[5][3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 43.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-12]. Dostupné online.