Sedlická brázda
| Sedlická brázda | |
| geomorfologická časť Šarišskej vrchoviny | |
 Okolie Žipova
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Prešov |
| Časť | Šarišská vrchovina |
| Hranice | Spišsko-šarišské medzihorie, Širocká brázda, Roháčka, Sopotnické vrchy, Toryská pahorkatina, Chminianska brázda |
| Mestá | Chminianske Jakubovany, Radatice, Lažany, Rokycany |
| Rieky | Svinka, Jakubovianka, Malá Svinka |
| Súradnice | 48°59′02″S 21°08′46″V / 48,984°S 21,146°V |
| Najvyšší bod | Za horou |
| - výška | 717 m n. m. |
| Najnižší bod | údolie Torysy |
| - poloha | juhovýchodný okraj územia |
| - výška | cca 220 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sedlická brázda[1] je geomorfologickou časťou Šarišskej vrchoviny.[2] Leží na území okresu Prešov a najvyšší vrch Za horou dosahuje 717 m n. m.[3][4]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Brázda sa nachádza v strednej časti vrchoviny a zaberá široký pás od juhovýchodu cez centrálnu oblasť na severovýchod. Dominantným vodným tokom je rieka Svinka, ktorá odvodňuje celú oblasť. Významnými sú jej prítoky Malá Svinka, Kvačiansky potok i Krížovianka.[3] Na území tejto časti vrchoviny sa nachádza množstvo obcí, medzi inými Chminianske Jakubovany, Radatice, Lažany či Rokycany. Prístup do sídiel zabezpečuje sieť ciest nižšej triedy, napojené v južnej časti na cestu II/546 a v strednej a severnej časti na cesta I/18.[5] V jej blízkosti vedie i diaľnica D1, tvoriaca významnú spojnicu Prešova a Popradu.[4]
Sedlická brázda je v rámci Šarišskej vrchoviny na severe, západe a juhu lemovaná Širockou brázdou a od východu k jej centru zasahuje klin Chminianskej brázdy. Východne sa zvyšok územia zvažuje do Toryskej pahorkatiny (podcelok Košickej kotliny), severovýchodne susedí Spišsko-šarišské medzihorie, na juhozápade Roháčka a juhu Sopotnické vrchy (oba podcelky Čiernej hory).[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť Šarišskej vrchoviny nie je súčasťou žiadnej veľkoplošnej chránenej oblasti[3] a nenachádza sa tu ani žiadne osobitne chránené územie.[4]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Územie Sedlickej brázdy slúži viacmenej na nenáročnú pešiu a cykloturistiku. Značené turistické chodníky sú len vo východnej časti v blízkosti mesta Prešov a vedú zaujímavou krajinou s viacerými minerálnymi prameňmi.[3] Severojužným smerom touto časťou vedie 
červeno značená Cesta hrdinov SNP.[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 43.