Zbojné

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°08′24″S 21°59′46″V / 49,1398964°S 21,9961483°V / 49.1398964; 21.9961483
Zbojné
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Medzilaborce
Región Zemplín
Nadmorská výška 265 m n. m.
Súradnice 49°08′24″S 21°59′46″V / 49,1398964°S 21,9961483°V / 49.1398964; 21.9961483
Rozloha 18,16 km² (1 816 ha) [1]
Obyvateľstvo 175 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 9,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1463
Starosta Anna Koščová[3] (SMER-SD)
PSČ 067 13 (pošta Rokytov pri Humennom)
ŠÚJ 521060
EČV ML
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Zbojné č. 5, 067 13 p. Rokytov pri Humennom
E-mailová adresa obec.zbojne@post.sk
Telefón 739 41 21
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Webová stránka: zbojne.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
GRÉCKOKATOLÍCKA CERKVA
Dom smútku

Zbojné je obec na Slovensku v okrese Medzilaborce, ktorá vznikla roku 1960 zlúčením Nižného a Vyšného Zbojného.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Zbojné sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, leží v Papínskej brázde Laboreckej vrchoviny a v doline rieky Výrava. V severnej časti sú Nízke Beskydy „Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty“ a v západnej časti Laborecká vrchovina v nadmorskej výške nad 265 metrov 22 km juhovýchodne od Medzilaboriec. Do roku 1918 obe obce administratívne patrili do Zemplínskej stolice.

Obec sa skladá z časti Nižné Zbojné, Vyšné Zbojné a Polesie ( Hájenka) .

Cez obec preteká rieka Výrava s prítokmi potokov Hlboký, Černinský a Volový.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Severne od obce Zbojné je v doline Výravy priehradne jazero, ktoré bolo povodne po 2. svetovej vojne postavene ako vodná elektráreň. Po letných burkách v 60. – tých rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce.

V roku 1968 došlo k odstráneniu elektrárne , opravy hrádze , ubytovne a reštaurácie...

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom poli štítu na zelenej pažiti dve strieborné (biele) postavy trubačov so zlatou (žltou) trúbou, ktorú ľavý drží vodorovne a pravý obrátenú dole. Trubači majú zlaté (žlté) čiapky, opasky a topánky.

Podkladom pre tento návrh boli obecné pečate, pochádzajúce z druhej polovice 18. storočia. Odtlačky nedatovaného typária oboch obcí sú uložené v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati s kruhopisom je vyobrazený na pôde stojaci trubač s trúbou, držanou vodorovne. Na pečati je vyobrazený na pôde stojaci trubač s dole obrátenou trúbou. Vzhľadom na autentickosť a vek znamenia oboch obcí, bolo odporúčané, aby sa ich kombinácia stala základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.

Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.

Návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísaných pečatí), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu.

Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Zbojné po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Nižné Zbojné[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že obec Nižné Zbojné založil šoltýs s valašskými usadlíkmi okolo roku 1100. V časti obce Husjaše (slovenský Husacie) sa nachádza hraničný kameň Kyjevskej Rusi. Základom obce Nižné Zbojné bol kopec Hrun (slovenský Grúň) s kruhovým valom usadlosti a cestou okolo šoltýskej usadlosti so studňou v strede. Usadlosť slúžila ako pevnosť s tromi vstupnými cestami a predtým asi ako hradisko. Táto časť obce bola opustená až v 80. rokoch 20. storočia. O obci je prvý písomný doklad z roku 1479.

Nižné Zbojné patrilo šľachticom Drugetovcom ako majetková súčasť ich humenského panstva. V roku 1600 tam bolo 12 poddanských domov a jeden – dva domy šoltýsov. V 17. storočí tam došlo k výrazným zmenám v počte obyvateľov a domov. V rokoch 1715 a 1720 v obci Nižné Zbojné hospodárilo postupne 5 a 6 poddanských domácností. V roku 1828 bolo 33 domov a 246 obyvateľov.

Vyšné Zbojné[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Vyšné Zbojné založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi okolo roku 1400. Základom obce Vyšné Zbojné bolo úpätie kopca Dúbrova (slovenský Dúbrava), kde bol drevený chrám a drevené usadlosti so studňou strede. Usadlosť viackrát vyhorela a ostali len kamenné základy a jeden kamenný dom. Najstarší doklad o dedine je z roku 1463. Jej zemepánmi boli zemania zo Zbudze. Okolo roku 1600 tam žili len šoltýske domácnosti. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V roku 1715 vo Vyšnom Zbojnom hospodárilo 12 poddanských domácností, v roku 1720 len 8 domácností, v roku 1828 bolo 47 domov a 359 obyvateľov.

K 31. 12. 2015 v obci žilo 175 obyvateľov.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom a povozníctvom. V obci bol kameňolom, kde sa ťažil kameň na stavby usadlostí, kurie, chrámu a školy a mlyn.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam farárov v obci Nižné Zbojné:

  • Bovankovič Joannes 1799 – 1801 (P) Nižné Zbojné
  • Lipčej Joannes 1802 – 1804 (P) Nižné Zbojné
  • Savkulič Joannes 1804 – 1823 (P) Nižné Zbojné
  • Jurista Michael 1823 – 1837 (P) Nižné Zbojné
  • Červeňak Andreas 1837 – 1848 (P) Nižné Zbojné
  • Rojkovič Antonius 1849 – 1857 (P) Nižné Zbojné
  • Bačinsky Augustinus 1857 – 1859 (P) Nižné Zbojné
  • Hodermarsky Chrysantus 1859 – 1869 (P) Nižné Zbojné
  • Žatkovič Joannes 1869 – 1877 (P) Nižné Zbojné
  • Brinsky Antonius 1878 (P) Nižné Zbojné
  • Kiš Georgius 1878 – 1883 (P) Nižné Zbojné
  • Tóth Victor 1883 – 1887 (P) Nižné Zbojné
  • Kutka Stephanus 1888 – 1892 (P) Nižné Zbojné
  • Stavrovsky Paulus 1892 – 1896 (P) Nižné Zbojné
  • Turkiňak Joannes 1899 – 1902 (P) Nižné Zbojné
  • Marťak Alexius 1915 – 1918 (P) Nižné Zbojné
  • Rokicky Stephanus 1918 – 1934 (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov
  • Komper Paulus 1934 – 1948 (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov
  • Komper Paulus 1968 – ? (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov

V súčasnej dobe patrí obec Zbojné pod GKFÚ Rokytov.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Zbojnom žijú prevažne Rusíni gréckokatolíckeho vierovyznania. Patria do západnejšej rečovej skupiny tohto jazyka " pijďaci " a západná rečová skupina " pujďaci" . (ZRS - pidu po drazi a VRS - Pujdu po puty, slovenský - pôjdem po ceste.)

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Severne od obce je v doline Výravy priehradné jazero, ktoré bolo pôvodne po 2. svetovej vojne postavené ako vodná elektráreň. Po letných búrkach v 60. – tých rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce. V 1968 obec začala s opravou hrádze a rekreačného komplexu s hotelom, ktoré po roku 1969 musela odovzdať štátu a skončiť podnikateľské zámery obce. Výsledok štátnej správy rekreačného komplexu a školy v prírode je katastrofálny stav objektov. V roku 1973 sa začala socializácia obce a tak boli položené prvé základy JRD, ktoré bolo pripojené k JRD Rokytov pri Humennom.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Nedokončená priehrada na rieke Výrava.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V súpise pamiatok a dominantou obce je chrám sv. Mikuláša Biskupa – gréckokatolícky chrám barokovo-klasicistického štýlu bol postavený roku 1788. Hlavný oltár s prestavaným ikonostasom z prvej polovice 19. storočia, čiastočne doplnený roku 1858.

Medzi najstaršie usadlosti obce je dom číslo 3 ako zvyšok kúrie. K rozvoju obce nesmieme zabudnúť na rod Škoda, ktorí tu vlastnili značnú časť lesov a širokom okolí. Z obce časť Pytľova cez Vrh bola postavená cesta Krivule na hranicu obce Zbojné a Valentovce, kde v 19. storočí dal Škoda postaviť veľký murovaný poschodový lovecký zámoček ( jagdschloss ) prezývaný kaštieľ, ktorý bol napájaný na vodovod zo studne na hrebeni nad zámočkom pri vojenskom cintoríne. V tejto dobe na kaštieľ došiel aj prvým u nás videným automobilom cez Zbojné po Krivuliach.

Kaštieľ bol zničený počas bojov v 1. svetovej vojne, keď Rusi zastavili front nad obcou Zbojné. V tejto oblasti sa začali urputné boje muža proti mužovi. Na jar v roku 1915 z Výravy útočili ruské vojská, z Valentoviec a Zbojného rakúsko-uhorské a nemecké vojsko. Údajne tam padlo na oboch stranách 8 000 vojakov.

Neďaleko zrúcanín kaštieľa na hranici obci Zbojné, Valentovce a Výrava je vojenský cintorín pre rakúsko-uhorské vojská, nachádzajú sa tam aj ďalšie cintoríny smerom na Výravu a Krásny Brod. Cintorín pre nemecké vojská sa nachádza v katastrálnom území obce časť Kút-Hrabiny. Padlí ruskí vojaci boli pochovaní na obecnom cintoríne, veľká časť bola prevezená do Osadného.

Medzi pozoruhodnosť Škodovcov z 19. storočia patri drevená poľovnícka chata Milena s rybníkom a vysadenými sibírskymi borovicami na hrebeni Kudrovca na hranici obci Zbojné a Svetlice. Blízko chaty sú dve lúky od Zbojného Spálená a od Svetlíc Jozefova, kde pochovaný nemecký vojak prvý padlý u nás v 1. svetovej vojne, preto sa lúka volá "Josef Wiese ".

S prelomu 19. a 20. storočia bol vybudovaný samospádový vodovod v katastrálnom území Bystré, ktorý zásoboval vodou policajné kasárne (zničené po 2. svetovej vojne) a sídlo správy Škodových lesov s veľkou ovocnou záhradou a rybníkom. Posledný majiteľ Emil Škoda je pochovaný v Medzilaborciach.

Počas 2. svetovej vojny na jeseň roku 1943 bola v lesoch obce časť Bystré založená prvá partizánska skupina na Slovenskú Pugačev zo zajatcov červenej armády - zemlianka.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná tabuľa na obecnom dome za účasť v 2. svetovej vojne.

Kulinárske špeciality[upraviť | upraviť zdroj]

V lete ryby v alobale a pečené v pahrebe. Pirohy plnené tvarohom, kapustou, zemiakmi alebo lekvárom, bobáľky alebo zemiakové guľky.

Vianočná hríbová polievka.

Každá rodina má svoju špecialitu.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

autobusová

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Zrušená základná škola, teraz je tam Dom smútku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.