Zbojné
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
| Zbojné | |
| obec | |
 Gréckokatolícka Cerkva
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Medzilaborce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 265 m n. m. |
| Súradnice | 49°08′24″S 21°59′46″V / 49,1398964°S 21,9961483°V |
| Rozloha | 18,16 km² (1 816 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 159 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 8,76 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1463 |
| Starosta | Viera Timcová[3] (SME RODINA) |
| PSČ | 067 13 (pošta Rokytov pri Humennom) |
| ŠÚJ | 521060 |
| EČV (do r. 2022) | ML |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
| Adresa obecného úradu |
Zbojné č. 5, 067 13 p. Rokytov pri Humennom |
| E-mailová adresa | obec.zbojne@post.sk |
| Telefón | 739 41 21 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Zbojné | |
| Webová stránka: zbojne.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Zbojné je obec na Slovensku v okrese Medzilaborce, ktorá vznikla roku 1960 zlúčením Nižného a Vyšného Zbojného.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Zbojné sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, leží v Papínskej brázde Laboreckej vrchoviny a v doline rieky Výrava. V severnej časti sú Nízke Beskydy „Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty“ a v západnej časti Laborecká vrchovina v nadmorskej výške nad 265 metrov 22 km juhovýchodne od Medzilaboriec. Do roku 1918 obe obce administratívne patrili do Zemplínskej stolice.
Obec sa skladá z časti Nižné Zbojné, Vyšné Zbojné a Polesie ( Hájenka) .
Cez obec preteká rieka Výrava s prítokmi potokov Hlboký, Černinský a Volový.
Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]
Severne od obce Zbojné je v doline Výravy priehradne jazero, ktoré bolo povodne po 2. svetovej vojne postavene ako vodná elektráreň. Po letných burkách v 60. – tych rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce.
V roku 1968 došlo k odstráneniu elektrárne , opravy hrádze , ubytovne a reštaurácie...
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Erb[upraviť | upraviť zdroj]
V modrom poli štítu na zelenej pažiti dve strieborné (biele) postavy trubačov so zlatou (žltou) trúbou, ktorú ľavý drží vodorovne a pravý obrátenú dole. Trubači majú zlaté (žlté) čiapky, opasky a topánky.
Podkladom pre tento návrh boli obecné pečate, pochádzajúce z druhej polovice 18. storočia. Odtlačky nedatovaného typária oboch obcí sú uložené v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati s kruhopisom je vyobrazený na pôde stojaci trubač s trúbou, držanou vodorovne. Na pečati je vyobrazený na pôde stojaci trubač s dole obrátenou trúbou. Vzhľadom na autentickosť a vek znamenia oboch obcí, bolo odporúčané, aby sa ich kombinácia stala základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.
Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.
Návrh je iba ideovým námetom, vytvoreným na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísaných pečatí), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu.
Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Zbojné po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Nižné Zbojné[upraviť | upraviť zdroj]
Predpokladá sa, že obec Nižné Zbojné založil šoltýs s valašskými usadlíkmi okolo roku 1100. V časti obce Husjaše (slovenský Husacie) sa nachádza hraničný kameň Kyjevskej Rusi. Základom obce Nižné Zbojné bol kopec Hrun (slovenský Grúň) s kruhovým valom usadlosti a cestou okolo šoltýskej usadlosti so studňou v strede. Usadlosť slúžila ako pevnosť s tromi vstupnými cestami a predtým asi ako hradisko. Táto časť obce bola opustená až v 80. rokoch 20. storočia. O obci je prvý písomný doklad z roku 1479.
Nižné Zbojné patrilo šľachticom Drugetovcom ako majetková súčasť ich humenského panstva. V roku 1600 tam bolo 12 poddanských domov a jeden – dva domy šoltýsov. V 17. storočí tam došlo k výrazným zmenám v počte obyvateľov a domov. V rokoch 1715 a 1720 v obci Nižné Zbojné hospodárilo postupne 5 a 6 poddanských domácností. V roku 1828 bolo 33 domov a 246 obyvateľov.
Vyšné Zbojné[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Vyšné Zbojné založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi okolo roku 1400. Základom obce Vyšné Zbojné bolo úpätie kopca Dúbrova (slovenský Dúbrava), kde bol drevený chrám a drevené usadlosti so studňou strede. Usadlosť viackrát vyhorela a ostali len kamenné základy a jeden kamenný dom. Najstarší doklad o dedine je z roku 1463. Jej zemepánmi boli zemania zo Zbudze. Okolo roku 1600 tam žili len šoltýske domácnosti. Neskôr sa tam usadili aj poddanské rodiny. V roku 1715 vo Vyšnom Zbojnom hospodárilo 12 poddanských domácností, v roku 1720 len 8 domácností, v roku 1828 bolo 47 domov a 359 obyvateľov.
K 31. 12. 2015 v obci žilo 175 obyvateľov.
Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, chovom dobytka, drevorubačstvom a povozníctvom. V obci bol kameňolom, kde sa ťažil kameň na stavby usadlostí, kurie, chrámu a školy a mlyn.
Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Zoznam farárov v obci Nižné Zbojné:
- Bovankovič Joannes 1799 – 1801 (P) Nižné Zbojné
- Lipčej Joannes 1802 – 1804 (P) Nižné Zbojné
- Savkulič Joannes 1804 – 1823 (P) Nižné Zbojné
- Jurista Michael 1823 – 1837 (P) Nižné Zbojné
- Červeňak Andreas 1837 – 1848 (P) Nižné Zbojné
- Rojkovič Antonius 1849 – 1857 (P) Nižné Zbojné
- Bačinsky Augustinus 1857 – 1859 (P) Nižné Zbojné
- Hodermarsky Chrysantus 1859 – 1869 (P) Nižné Zbojné
- Žatkovič Joannes 1869 – 1877 (P) Nižné Zbojné
- Brinsky Antonius 1878 (P) Nižné Zbojné
- Kiš Georgius 1878 – 1883 (P) Nižné Zbojné
- Tóth Victor 1883 – 1887 (P) Nižné Zbojné
- Kutka Stephanus 1888 – 1892 (P) Nižné Zbojné
- Stavrovsky Paulus 1892 – 1896 (P) Nižné Zbojné
- Turkiňak Joannes 1899 – 1902 (P) Nižné Zbojné
- Marťak Alexius 1915 – 1918 (P) Nižné Zbojné
- Rokicky Stephanus 1918 – 1934 (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov
- Komper Paulus 1934 – 1948 (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov
- Komper Paulus 1968 – ? (P) Nižné Zbojné – Humenský Rokytov
V súčasnej dobe patrí obec Zbojné pod GKFÚ Rokytov.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V Zbojnom žijú prevažne Rusíni gréckokatolíckeho vierovyznania. Patria do západnej rečovej skupiny tohto jazyka " pijďaci " ZRS -pidu po drazi a
východná rečová skupina " pujďaci" VRS - Pujdu po puty, slovenský - pôjdem po ceste.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Severne od obce je v doline Výravy priehradné jazero, ktoré bolo pôvodne po 2. svetovej vojne postavené ako vodná elektráreň. Po letných búrkach v 60. – tých rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce. V 1968 obec začala s opravou hrádze a rekreačného komplexu s hotelom, ktoré po roku 1969 musela odovzdať štátu a skončiť podnikateľské zámery obce. Výsledok štátnej správy rekreačného komplexu a školy v prírode je katastrofálny stav objektov. V roku 1973 sa začala socializácia obce a tak boli položené prvé základy JRD, ktoré bolo pripojené k JRD Rokytov pri Humennom.
Stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Nedokončená priehrada na rieke Výrava.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
V súpise pamiatok a dominantou obce je chrám sv. Mikuláša Biskupa – gréckokatolícky chrám barokovo-klasicistického štýlu bol postavený roku 1788. Hlavný oltár s prestavaným ikonostasom z prvej polovice 19. storočia, čiastočne doplnený roku 1858.
Medzi najstaršie usadlosti obce bol dom číslo 3 ako zvyšok kúrie . K rozvoju obce nesmieme zabudnúť na rod Škoda, ktorí tu vlastnili značnú časť lesov a širokom okolí. Z obce časť Pytľova cez Vrh bola postavená cesta Krivule na hranicu obce Zbojné a Valentovce, kde v 19. storočí dal Škoda postaviť veľký murovaný poschodový lovecký zámoček ( jagdschloss ) prezývaný kaštieľ, ktorý bol napájaný na vodovod zo studne na hrebeni nad zámočkom pri vojenskom cintoríne. V tejto dobe na kaštieľ došiel aj prvým u nás videným automobilom cez Zbojné po Krivuliach.
Kaštieľ bol zničený počas bojov v 1. svetovej vojne, keď Rusi zastavili front nad obcou Zbojné. V tejto oblasti sa začali urputné boje muža proti mužovi. Na jar v roku 1915 z Výravy útočili ruské vojská, z Valentoviec a Zbojného rakúsko-uhorské a nemecké vojsko. Údajne tam padlo na oboch stranách 8 000 vojakov.
Neďaleko zrúcanín kaštieľa na hranici obci Zbojné, Valentovce a Výrava je vojenský cintorín pre rakúsko-uhorské vojská, nachádzajú sa tam aj ďalšie cintoríny smerom na Výravu a Krásny Brod. Cintorín pre nemecké vojská sa nachádza v katastrálnom území obce časť Kút-Hrabiny. Padlí ruskí vojaci boli pochovaní na obecnom cintoríne, veľká časť bola prevezená do Osadného.
Medzi pozoruhodnosť Škodovcov z 19. storočia patri drevená poľovnícka chata Milena s rybníkom a vysadenými sibírskymi borovicami na hrebeni Kudrovca na hranici obci Zbojné a Svetlice. Blízko chaty sú dve lúky od Zbojného Spálená a od Svetlíc Jozefova, kde pochovaný nemecký vojak prvý padlý u nás v 1. svetovej vojne, preto sa lúka volá "Josef Wiese ".
S prelomu 19. a 20. storočia bol vybudovaný samospádový vodovod v katastrálnom území Bystré, ktorý zásoboval vodou policajné kasárne (zničené po 2. svetovej vojne) a sídlo správy Škodových lesov s veľkou ovocnou záhradou a rybníkom. Posledný majiteľ Emil Škoda je pochovaný v Medzilaborciach.
Počas 2. svetovej vojny na jeseň roku 1943 bola v lesoch obce časť Bystré založená prvá partizánska skupina na Slovenskú Pugačev zo zajatcov červenej armády - zemlianka.
Na základe rozhodnutia zástupcu veliteľa Armádneho veliteľstva plk. gšt. Rudolfa Pilfouska bola 11. rota daná k dispozícii 2. divízii na úpravu cesty v pohraničí, 12. rota bola daná k dispozícii 1. divízii. Okrem toho bola 10. rota uvoľnená na stavbu cesty v úseku Jabloň – Vyšné Zbojné – Výrava. Časť logistiky bola umiestená vo Vyšnom Zbojnom ako napr. poľne kúpeľne, pracovňa, to bola účinná a efektívna likvidácia škodcov pomocou horúcej suchej pary .
Pamätná tabuľa na obecnom dome za účasť v 2. svetovej vojne.
Kulinárske špeciality[upraviť | upraviť zdroj]
V lete ryby v alobale a pečené v pahrebe. Pirohy plnené tvarohom, kapustou, zemiakmi alebo lekvárom, bobáľky alebo zemiakové guľky.
Vianočná hríbová polievka.
Každá rodina má svoju špecialitu.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
autobusová
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Zrušená základná škola, teraz je tam Dom smútku.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zbojné
