Zuzana Lórantfiová
| Zuzana Lórantfiová | |
| kňažná Sedmohradska | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Lórantfiovci |
| Panovanie | 1. december 1630 – 11. október 1648 |
| Predchodca | Katarína Károlyi |
| Nástupca | Žofia Bátoriová |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | približne, 1602 Ónod, Kráľovské Uhorsko |
| Úmrtie | 18. apríl, 1660 Šarišský Potok, Kráľovské Uhorsko |
| Vierovyznanie | kalvinizmus |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Odkazy | |
 | Zuzana Lórantfiová (multimediálne súbory na commons) |
Zuzana Lórantfiová[1] (maď. Lorántffy Zsuzsana, * približne roku 1600, Ónod, Kráľovské Uhorsko – † 18. apríl 1660, Šarišský Potok, Kráľovské Uhorsko) bola sedmohradská kňažná a manželka Juraja I. Rákociho ako sedmohradského kniežaťa v rokoch 1630 až 1648.
Pôvod a rodina[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa približne v roku 1600 v maďarskom Ónode. Vo veku šestnásť rokov sa vydala za Juraja I. Rákociho ako neskoršieho kniežaťa Sedmohradska v rokoch 1630 až 1648.[2] Ten bol známy aj vďaka tomu, že išlo o pravé renesančné knieža, ktoré bolo pomerne často zapletené do ozbrojených potýčok Tridsaťročnej vojny.[3]:4 Od roku 1619 boli často odlúčení od seba kvôli prebiehajúcim vojnám a panovníckym povinnostiam. Po ich spoločnom sobáši sa tak mesto Šarišský Potok dostalo do vlastníctva rodiny Rákociovcov. Zuzana porodila dovedna štyri deti, z ktorých sa len dvaja, Juraj a Žigmund dožili dospelého veku. Smrťou jej manžela Juraja I. Rákociho v roku 1648 sa skončilo ich viac než tridsaťročné šťastné manželstvo.[4]
Uvážlivá hospodárka[upraviť | upraviť zdroj]
Zuzana sa so skutočne veľkým zanietením sa venovala bylinárstvu v záhrade, v ktorej okrem okrasných kvetov a liečivých byliniek sa vysádzali aj ovocné stromy. Veľkou mierou sa zaslúžila o správu majetku po smrti svojho manžela. Zuzana Lorántfiová bola známa aj vďaka tomu, že písala dokonca knihy. Vážila si vzdelanie, usilovala sa nielen o zveľadenie Reformovaného kolégia v Sárospataku ale podporovala aj iné reformované školy. Zuzana Lorántfiová bola taktiež známou aj tým, že sa podieľala na rekonštrukcii budovy kúrie, ktorú zdedila od rodiny Ňáriovcov, pričom tá v súčasnosti slúži základnej umeleckej škole. Práce na obnove budovy dokončila zrejme v roku 1654, dôkazom čoho je spojený erb rodín Rákociovcov a rodiny Lórantfi, ako aj jeho latinský nápis nad vchodom.[4]
Pozvanie „Učiteľa národov“[upraviť | upraviť zdroj]
V čase vlády kniežaťa Juraja I. Rákociho sa jednak hospodársky ale aj kultúrne povznieslo rákociovské panstvo v Sárospataku, kde v tom čase pôsobil Ján Amos Komenský známy pod prezývkou ako „učiteľ národov“ a to na pozvanie samotnej kňažnej Lórantfiovej.[3]:4 Komenský tu napísal množstvo významných diel, pričom tým najznámejším bola epochálna učebnica s názvom Orbis Pictus (Svet v obrazoch).
Posledné roky života a skon[upraviť | upraviť zdroj]
Zuzana Lorántfiová zomrela dňa 18. apríla 1660 vo veku šesťdesiat rokov v meste Sárospatak.[4] Stalo sa tak približne dva mesiace pred skonom jej syna, neskoršieho kniežaťa Juraja II. Rákociho, ktorý umrel dňa 7. júna 1660 vo Veľkom Varadíne po zraneniach, ktoré utŕžil v boji pri Szászfénesi (Flores, Rumunsko) proti vojskám protureckého vazala Ákoša Bárčaja.[5]:121
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ RÁKOCI, Juraj. I. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 29 – 30.
- ↑ Domov [online]. Púchovské Noviny, 2024-06-13, [cit. 2024-06-25]. Dostupné online.
- ↑ a b DUCHOŇ, Jozef. František II. Rákoci a jeho Košice. 1. vyd. Košice : Interart, 2005. 135 s. ISBN 80-969169-4-7.
- ↑ a b c Prominenti [online]. [Cit. 2024-06-26]. Dostupné online.
- ↑ MRVA, Ivan. Temné storočie : zlomové obdobia slovenských dejín : 1618 – 1718. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2021. 396 s. ISBN 978-80-8226-021-5.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zuzana Lórantfiová