Zuzana Mojžišová (filmová kritička)
| Zuzana Mojžišová | |
| slovenská filmová kritička, scenáristka, spisovateľka a vysokoškolská pedagogička | |
| Narodenie | 15. október 1965 (58 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Alma mater | Vysoká škola múzických umení v Bratislave |
| Rodičia | Iva Mojžišová Juraj Mojžiš |
| Súrodenci | Martin Mojžiš |
Zuzana Mojžišová (* 15. október 1965, Bratislava)[1] je slovenská filmová kritička, scenáristka, spisovateľka, publicistka a vysokoškolská pedagogička.[1][2]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave (VŠMU) a dlhé roky sa venovala písaniu filmových a literárnych kritík pre politicko-spoločenský týždenník .týždeň, časopis Film.sk, Nota bene a iné periodiká. Jej štýl písania je informatívny, s jasným a plynulým prechodom medzi témami. Využíva farebný jazyk na dotvorenie atmosféry kritizovaného diela, vďaka ktorému si čitateľ dokáže jednoducho vizualizovať pocity z filmu či knihy.
Od roku 2019 pôsobí ako vedúca na Katedre filmových štúdií, pedagogičkou na VŠMU je od roku 2000. Venuje sa aj apretácii knižných textov. V posledných rokoch sa pravidelne zúčastňuje odborných panelov na podujatí Týždeň slovenského filmu. Odborné filmologické texty publikuje v domácich aj zahraničných časopisoch (napr. Kino-Ikon, ArteActa, Studia Romologica). Je spoluzakladateľkou občianskeho združenia Žudro, ktorého cieľom je zvyšovať toleranciu voči etnicky, sociálne, kultúrne či inak odlišným skupinám ľudí.[3]
Je dcérou teoretičky a historičky umenia Ivy Mojžišovej a filmového a výtvarného teoretika Juraja Mojžiša, sestrou teoretického fyzika a novinára Martina Mojžiša.[chýba zdroj] Žije v Bratislave.[chýba zdroj]
Odborné publikácie[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2016 vyšla kniha O ľuďoch a snoch, súbor Mojžišovej časopisecky publikovaných filmových recenzií, ktorú režisér Martin Šulík v úvode charakterizoval ako „stručné súkromné dejiny kinematografie posledného desaťročia“.[4] V knihe Za rómskym ľudom (2017) prepája vlastné denníkové záznamy z etnomuzikologických výskumov v rómskych osadách na východe Slovenska s autentickými výpoveďami ich obyvateliek a obyvateľov. Spolu s etnomuzikologičkou Janou Belišovou napísala knihy Phurikane giľa (Starodávne rómske piesne, 2002) či O Del dživel – Boh žije (2014), ktoré sa venujú rómskej hudbe. Je autorkou viacerých odborných štúdií a učebných textov. V roku 2014 publikovala odbornú knihu s názvom Premýšľanie o filmových Rómoch, kde uvažuje nad prezentáciou rómskej menšiny v hraných aj dokumentárnych filmoch z celého sveta, poukazuje na sociálne aj politické aspekty a dodáva vlastný kritický pohľad na dané filmy.[5]
Beletria[upraviť | upraviť zdroj]
Jej autorský debut sa pripisuje zbierke poviedok Afrodithé (1997). Trinásť rokov po svojom debute vydala román Bon voyage (2010), ktorý sa dostal do finálovej desiatky Ceny Anasoft litera 2011.[6] V roku 2013 vyšla jej novela s názvom Genius loci, ktorá je historickou prózou a konfrontuje pohľad dieťaťa na udalosti medzivojnového Česko-Slovenska a päťdesiatych rokov. Medzi jej ďalšie diela patrí kniha pre deti s názvom Dve-tri prasiatka (2006) a Rozprávky na sedem dní + Makarena (2012). Román Modus vivendi (taktiež vybraný do desiatky ceny Anasoft litera)[6] z roku 2019 prezentuje antiutopistické prostredie v blízkej budúcnosti a udalosti, ktoré tejto spoločnosti predchádzali sú rozprávané prostredníctvom troch stareniek. Tvorbe pre deti sa venuje aj naďalej, jej najnovším prírastkom je Havran v okne, Galandia a iné príhody (2021), gamebook, ktorú aj sama ilustrovala a ktorá invenčne prepája pozornosť mladého čitateľa s interaktívnou možnosťou voliť si nasledujúce smerovanie čítaného príbehu.[1]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Afrodithé (1997)
- Phurikane giľa (2002)
- Dve-tri prasiatka (2006)
- Bon voyage (2010)
- Rozprávky na sedem dní + Makarena (2012)
- Genius loci (2013)
- O Del dživel – Boh žije (2014)
- Premýšľanie o filmových Rómoch (2014)
- Za rómskym ľudom (2017)
- Modus vivendi (2019)
- Havran v okne, Galandia a iné príhody (2021)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Zuzana Mojžišová [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2019-03-11, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
- ↑ Mojžišová, Zuzana, 1965-. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
- ↑ Žudro : O nás [online]. zudro.sk, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
- ↑ O ľuďoch a snoch – nová kniha Zuzany Mojžišovej [online]. Bratislava: Katedra audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU, 2016-12-12, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Premýšľanie o filmových Rómoch [kniha] [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
- ↑ a b Mojžišová, Zuzana [online]. Anasoft litera, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Zuzana Mojžišová – Slovenské literárne centrum
- Zoznam diel Zuzany Mojžišovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Články Zuzany Mojžišovej na webe časopisu .týždeň
- Zuzana Mojžišová: Baba potrebuje trocha šťastia – rozhovor v denníku SME (2011)
- Iba sa obracať do minulosti je ako minca s rubom, ale bez líca – rozhovor Alexandra Balogha v Denníku N (2020)
- Narodenia 15. októbra
- Narodenia v 1965
- Osobnosti z Bratislavy
- Slovenskí scenáristi
- Slovenskí filmoví kritici
- Slovenskí publicisti
- Slovenskí spisovatelia
- Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež
- Ženy v slovenskej literatúre
- .týždeň
- Vyučujúci na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave
- Absolventi Vysokej školy múzických umení