Sacharid: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Sacharidy''' alebo '''glycidy''' (v staršom názvosloví ''uhľohydráty'', ''uhľovodany'', ''karbohydráty'', názov ''cukry'' sa vzťahuje len na mono- a oligosacharidy) sú skupina biomolekúl, ktoré sa nachádzajú vo všetkých živých organizmoch. Patria preto medzi takzvané primárne metabolity.
'''Sacharidy''' alebo '''glycidy''' (v staršom názvosloví ''uhľohydráty'', ''uhľovodany'', ''karbohydráty'', názov ''cukry'' sa vzťahuje len na mono- a oligosacharidy) sú skupina biomolekúl, ktoré sa nachádzajú vo všetkých živých organizmoch i vírusoch a sú pre život bunkovych organizmov vitálne.. Patria preto medzi takzvané primárne metabolity. Starší názov ''uhľohydráty'' alebo ''uhľovodany'' vznikol preto, že základné sacharidy majú pomer základných prvkov (C, H, O) taký, ako keby boli zlúčeniny uhlíka a [[voda|vody]], t.j. C<sub>''n''</sub>(H<sub>2</sub>O)<sub>''n''</sub>. Tento pomer je však len náhodná zhoda a tieto názvy sa už nepoužívajú, lebo z metabolického hľadiska sacharidy nie sú zlúčeninami uhlíka a vody, takže takéto pomenovanie je nesprávne a mylné)



== Štruktúra ==
== Štruktúra ==
Riadok 11: Riadok 12:




Starší názov ''uhľohydráty'' alebo ''uhľovodany'' vznikol preto, že základné sacharidy majú pomer základných prvkov (C, H, O) taký, ako keby boli zlúčeniny uhlíka a [[voda|vody]], t.j. C<sub>''n''</sub>(H<sub>2</sub>O)<sub>''n''</sub>. Tento pomer je však len náhodná zhoda a tieto názvy sa už nepoužívajú, lebo z metabolického hľadiska sacharidy nie sú zlúčeninami uhlíka a vody, takže takéto pomenovanie je nesprávne a mylné)


==Rozdelenie sacharidov==
==Rozdelenie sacharidov==

Verzia z 20:40, 14. august 2007

Sacharidy alebo glycidy (v staršom názvosloví uhľohydráty, uhľovodany, karbohydráty, názov cukry sa vzťahuje len na mono- a oligosacharidy) sú skupina biomolekúl, ktoré sa nachádzajú vo všetkých živých organizmoch i vírusoch a sú pre život bunkovych organizmov vitálne.. Patria preto medzi takzvané primárne metabolity. Starší názov uhľohydráty alebo uhľovodany vznikol preto, že základné sacharidy majú pomer základných prvkov (C, H, O) taký, ako keby boli zlúčeniny uhlíka a vody, t.j. Cn(H2O)n. Tento pomer je však len náhodná zhoda a tieto názvy sa už nepoužívajú, lebo z metabolického hľadiska sacharidy nie sú zlúčeninami uhlíka a vody, takže takéto pomenovanie je nesprávne a mylné)


Štruktúra

Sacharidy sú organické zlúčeniny zložené z uhlíka (C), vodíka (H) a kyslíka (O). Ich deriváty môžu obsahovať aj fosfor (P), dusík (N) alebo síru (S).

Funkcia

Sacharidy plnia mnoho veľmi dôležitých funkcií: 1.Zdroj energie (väčšina sacharidov ale hlavne glukoza) 2. Stavebná funkcia (hlavne škrob a chitín)

                                               3. Zásobná funkcia ( u rastlín škrob a u hub a živočíchov glykogén)
                                               4. Súčasť enzýmov, hormonov a nukleových 

kyselín (napr. DNA, RNA alebo ATP)

                                               5. Súčasť membrán (glykoproteíny a glykolipidy)


Rozdelenie sacharidov

Sacharidy rozdeľujeme na tri hlavné skupiny: 1.Monosacharidy

                                            2.Oligosacharidy
                                            3.Polysacharidy

Sacharidy taktiež plnia dôležitú úlohu v rôznych organických zlúčeninách (napr.nukleové kyseliny)

Monosacharidy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Monosacharidy

Monosacharidy sú jednoduché sacharidy.Sú zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka. Monosacharidy ako z nazvu vyplýva sa skladajú z jednej jednotky, molekuly. Z chemického hľadiska to sú polyhydroxyketony alebo polyhydroxyaldehydy nakoľko vo svojej štruktúre obsahujú ketonovú alebo aldehydovú skupinu funkčnú skupinu a funkčnú skupinu alkoholov. Monosacharidy sú bezfarebné kryštalické látky, dobre rozpustné vo vode alebo v zriedenom etanole, nerozpúšťajú sa v organických rozpúšťadlách. Je pre ne charakteristická viac či menej sladká chuť. Su považované za manoméry nakoľko sú základnou stavebnou jednotkou oligosacharidov a polysacharidov. Sú základné stavebné jednotky všetkých sacharidov a ich zlúčenín s inými organickými molekulami. Podľa počtu uhlíkov v reťazci delíme monosacharidy na triózy, tetrózy, pentózy, hexózy, ...

Aldózy a ketózy s rovnakým počtom atómov uhlíka v molekule majú rovnaké molekulové vzorce, preto sa využívajú pri zapisovaní ich štruktúrne vzorce. Najvýznammejšie monosacharidy so šiestimi atómami uhlíka v molekule je glukóza a fruktóza.

Oligosacharidy

Oligosacharidy sú zlúčeniny monosacharidov spojených [[glykozidová väzba|glykozidovou väzbou]. Oligosacharidy sa skladajú z 2 až 10 monosacharidov. Oligosacharidy sa podľa počtu monosacharidových jednotiek delia na disacharidy, trisacharidy... Najznámejšie z nich sú disacharidy napr. sacharóza (glukóza+fruktóza)

                                        maltóza (glukóza+glokóza)
                                        laktóza (glukóza+galaktóza)

Disasacharidy sa z hladiska chemicko-štruktúrneho delia na redukujúce a neredukujúce. Redukujúci disacharid má vo svojej štruktúre voľný poloacetalový zvyšok a môže oxidovať. Disacharidy majú zväčša sladkú chuť a sú rozpustné vo vode a etanole. Z trisacharidov je najznámejšia rafinoza, zlúčenina glukózy, fruktózy a galaktózy. Vyskytuje sa v sojových bôboch.

Polysacharidy

Prehľad monosacharidov

Triózy

Najjednoduchšie monosacharidy sú

Tetrózy

Pentózy

Hexózy


Prehľad polysacharidov

Stránka vo výstavbe