Beo posvätný

Loskuták posvätný
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) Živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň Epitelovce (Eumetazoa) Skupina Dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva Druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) Chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) Stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň Štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) Vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) Letce (Neognathae) Rad (ordo) Vrabcotvaré (Passeriformes) Rod (genus) loskuták (Gracula)
Vedecký názov
Gracula religiosa Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Loskuták posvätný, tiež beo, beo posvätný, vo svojej domovine tiong (Gracula religiosa) je stredne veľký vták divoko žijúci v Indii a juhovýchodnej Ázii i inde. Pre svoj talent veľmi verne napodobňovať zvuky vrátane ľudského hlasu sa tiež chová ako klietkový vták.

== Popis dĺžka tela: 27-30 cm Loskutáci sú nápadní vtáci; perie je čierne s výrazným zeleným a fialovým leskom, v krídlach majú biele zrkadielka (od 3. do 9. primárnej letky), ktorá vynikajú zvlášť pri lete. Na tvárach a tyle majú holé, mäsité a jasne žlté laloky, ktorých presný tvar i umiestenie záleží na danom poddruhu, ktorých niekterí autori popisujú až 15. Silný rovný zobák je oranžový, nohy žlté. Samec a samica sú sfarbení rovnako, niektorí chovatelia sú však údajne schopní rozlíšiť ich podľa odtieňa a farebného lesku peria na hlave. Medzi poddruhmi existujú i rozdiely vo veľkosti, medzi chovatelmi sa preto obvykle rozlišujú tri základné typy: loskuták veľký (~G. r. religiosa), stredný (~G. r. intermedia) a malý (~G. r. indica). Celková dĺžka tela loskutáka veľkého je asi 310 mm, stredný máva okolo 260-280 mm a malý 230-250 mm. Na rozdiel od ostatních vtákov tejto čelade nechodia, ale poskakujú po vetvách. Rozšírenie a stanoviská Loskuták posvätný je v mnohých poddruhoch rozšírený v jižnej časti Indického subkontinentu, na Srí Lanke, južnej Číne, Mjanmarsku, Thajsku, Vietname i Malajzii a Indonézii vrátane ostrovov Sumatra a Borneo, vyskytuje sa tiež na Filipínach a Andamanských ostrovoch. Okrem toho bol človekom úspešne introdukovaný na Floridu, Havajské ostrovy, do Japonska, Portorika i na ďalšie miesta. Preferuje miesta s častými dažďami a vysokou vzdušnou vlhkosťou, je hojným obyvateľom džunglí, vždyzelených i vlhkých opadavých lesov, vrátane horských lesov, vyskytuje sa v nadmorských výškach od 0 do 2000 m n. m. Je bežný taktiež na okrajoch lesov na kávových i iných plantážach. Sú to výhradne stromoví vtáci. Biológia Loskutáci žijú v pároch (behom hniezdenia) alebo vo veľkých kŕdloch, spravidla sa zdržujú na vrcholkoch stromov, kde hľadajú predovšetkým ovocie, najčastejšie figy, ale i semená, hmyz alebo malé obratlovce, ktorými sa živia. Pojedajú tiež nektár. Sú to hluční vtáci, vydávajú charakteristické prenikavé klesajúce hvízdanie i iné pisklavé zvuky a svoj repertoár môže obohatiť o naučené zvuky. Sú monogamní, hniezdia najčastejšie od apríla do júla v dutine lesných stromov, ktorú vystelú vetvičkami, listami a perím. Samice znášajú maximálne 3 modré vajíčka s hnedavými bodkami, ktoré zahrievajú obidvaja partneri. Mláďata sa liahnou za 14-18 dní, za mesiac už vylietavajú z hniezda. Loskutáci môžu mať i tri znášky za rok.

Chov loskutáka

Loskuták posvätný je populárny klietkový vták, nadaní jedinci sa naučia „rozprávať“ lepšie než ďalší známy imitátor, papagáj žako. Najčastejšie je chovaný loskuták veľký, o ktorého je pravdaže najvätčší záujem na trhu. Minimálne rozmery klietky pre jedného vtáka sú 100x50x50cm, na rozdiel od papagájov potrebuje loskuták kletku skôr širšiu než vysokú. Voliéra je samozrejme lepšia, loskuták chovaný v klietke potrebuje mít možnost proletet sa po místnosti. Pro chov loskutákov je samozrejme nutná budka o rozmerech minimalne 20x20x20cm, s gulatým otvorom. Loskuták je veľmi spoločenský vták, najlepšie pre jeho wellfare je chov v páre, alebo by klietka mala býť umiestnená tam, kde je loskuták v kontaktu zo svým majiteľom. Zároveň je potrebné myslieť na to, že loskutáci sú vtáci hluční a znečišťujú svoje okolie riedkym trusom a kúskami potravy vyhazovaných s klietky. Tiež mu škodí cigaretový dym a výpary z kuchyne. V obchodoch s potrebami pre zvieratá sú k dostaniu či špeciálne granule pre loskutákov, tak sypká zmes pre kŕmenie hmyzožravých vtákov. Loskutáci tiež milují čerstvé ovocie a živý hmyz (sarančata apod.)

Ohrozenie

Rozmnožovanie loskutákov v zajatí nestačí pokryť pohľadávku po loskutákoch, loskutáci sú preto ako mláďata vo veľkom vyberaný z hniezd vo voľnej prírode. Jich populácia preto nezadržitelne klesá, i keď zatial nie sú nejako chránený.

Poddruhy

Loskuták posvätný tvorí veľké množstvo poddruhov, koľko presne ich je, viacmenej nie je jasné a medzi rôznými autormi nepanuje príliš veľká zhoda. Loskuták malý sa niekdy popisuje ako samostatný druh, Gracula indica.

Niektoré poddruhy:

G. r. andamanensis (loskuták andamanský)
G. r. batuensis
G. r. intermedia (loskuták prostredný)
G. r. palawanensis (loskuták filipínsky)
G. r. peninsularis (loskuták indický)
G. r. religiosa (loskuták veľký)
G. r. venerata