Ondrej Plachý: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d drobné
Laddy (diskusia | príspevky)
d nie je na encyklopédii, aby určovala, ktorý názor má väčšiu či menšiu hodnotu
Riadok 14: Riadok 14:


== Tvorba ==
== Tvorba ==
Ako spisovateľ bol veľmi plodný. Spomína sa spolu 23 jeho literárnych a vedeckých prác, z ktorých bolo 8 [[slovenčina|slovenských]] a ostatné [[latinčina|latinské]]. Písal básne, preklady básní, [[história|historické]] štúdie a diela, práce [[pedagogika|pedagogické]], [[história|historické]], cirkevné agendy a mnohé ďalšie diela. V roku [[1785]] založil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] učenú spoločnosť [[Societas slavica]], ktorá vydávala [[Staré noviny literního umění]]. Jeho príspevky v [[Staré noviny|Starých novinách]] i celková ich ideová línia je poznačená tzv. [[teizmus|teistickým]] [[racionalizmus|racionalizmom]] i populárnou idealistickou [[filozofia|filozofiou]] predkantovskou, ktorá vyrastala z [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibnitza]] a [[Christian Wolff|Christiana Wolffa]]. Plachý bol v tomto časopise odporcom [[Francúzsko|francúzskeho]] [[materializmus|materialistického]] ateistu Julien Geoffreya de la Metrieho i starovekého filozofa [[Epikuros|Epikura]], pričom zostáva na [[metafyzika|metafyzických]] a [[teológia|teologických]] názoroch (''Epikurove zoufalství. Krivda nesmrtelné duše lidské, Atheizmus populárne vyložený…''). Väčšiu hodnotu majú jeho etické úvahy, v ktorých sa dôsledne staval za náboženskú toleranciu, rovnoprávnosť a spoluprácu všetkých ľudí bez ohľadu na národné, rasové a sociálne rozdiely. S tým korešpondujú aj časté snahy redakcie časopisu po propagácii náboženskej znášanlivosti v [[Rakúsko|rakúskej]] monarchii.
Ako spisovateľ bol veľmi plodný. Spomína sa spolu 23 jeho literárnych a vedeckých prác, z ktorých bolo 8 [[slovenčina|slovenských]] a ostatné [[latinčina|latinské]]. Písal básne, preklady básní, [[história|historické]] štúdie a diela, práce [[pedagogika|pedagogické]], [[história|historické]], cirkevné agendy a mnohé ďalšie diela. V roku [[1785]] založil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] učenú spoločnosť [[Societas slavica]], ktorá vydávala [[Staré noviny literního umění]]. Jeho príspevky v [[Staré noviny|Starých novinách]] i celková ich ideová línia je poznačená tzv. [[teizmus|teistickým]] [[racionalizmus|racionalizmom]] i populárnou idealistickou [[filozofia|filozofiou]] predkantovskou, ktorá vyrastala z [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Leibnitza]] a [[Christian Wolff|Christiana Wolffa]]. Plachý bol v tomto časopise odporcom [[Francúzsko|francúzskeho]] [[materializmus|materialistického]] ateistu Julien Geoffreya de la Metrieho i starovekého filozofa [[Epikuros|Epikura]], pričom zostáva na [[metafyzika|metafyzických]] a [[teológia|teologických]] názoroch (''Epikurove zoufalství. Krivda nesmrtelné duše lidské, Atheizmus populárne vyložený…''). Vo svojich etických úvahách sa dôsledne staval za náboženskú toleranciu, rovnoprávnosť a spoluprácu všetkých ľudí bez ohľadu na národné, rasové a sociálne rozdiely. S tým korešpondujú aj časté snahy redakcie časopisu po propagácii náboženskej znášanlivosti v [[Rakúsko|rakúskej]] monarchii.


== Dielo ==
== Dielo ==

Verzia z 17:03, 18. január 2010

Ondrej Plachý
slovenský spisovateľ, novinár a evanjelický farár
Narodenie18. január 1755
Hontský Vrbovok, Slovensko
Úmrtie7. august 1810
Nové Mesto nad Váhom, Slovensko

Ondrej Plachý, pseudonym A. P. Honoribus (* 18. január 1755, Hontský Vrbovok – † 7. august 1810, Nové Mesto nad Váhom) bol slovenský evanjelický farár, vzdelanec, spisovateľ, novinár a vydavateľ.

Životopis

Pochádzal zo zemianskej rodiny z Hontského Vrbovku pri Krupine a vzdelanie získaval v Ipeľských Kosihách a Chrastinciach u rodičov, neskôr navštevoval školy v Sudiciach, Malých Zlievcach, Rimavskej Sobote a v rokoch 1771-1777 študoval teológiu na lýceu v Bratislave a v rokoch 1777-1779 na univerzite v Jene, vysvätený bol v roku 1782. Po absolvovaní jenskej univerzity pôsobil istý čas ako vychovávateľ, neskôr ako zástupca rektora banskoštiavnického gymnázia. Potom bol evanjelickým farárom v Kostolných Moravciach, neskôr dvadsať rokov v Martine, kde žil vinou tamojších zemanov vo veľkej biede. Od roku 1804 bol farárom v Novom Meste nad Váhom, kde aj o šesť rokov neskôr zomrel.

Tvorba

Ako spisovateľ bol veľmi plodný. Spomína sa spolu 23 jeho literárnych a vedeckých prác, z ktorých bolo 8 slovenských a ostatné latinské. Písal básne, preklady básní, historické štúdie a diela, práce pedagogické, historické, cirkevné agendy a mnohé ďalšie diela. V roku 1785 založil v Banskej Bystrici učenú spoločnosť Societas slavica, ktorá vydávala Staré noviny literního umění. Jeho príspevky v Starých novinách i celková ich ideová línia je poznačená tzv. teistickým racionalizmom i populárnou idealistickou filozofiou predkantovskou, ktorá vyrastala z Leibnitza a Christiana Wolffa. Plachý bol v tomto časopise odporcom francúzskeho materialistického ateistu Julien Geoffreya de la Metrieho i starovekého filozofa Epikura, pričom zostáva na metafyzických a teologických názoroch (Epikurove zoufalství. Krivda nesmrtelné duše lidské, Atheizmus populárne vyložený…). Vo svojich etických úvahách sa dôsledne staval za náboženskú toleranciu, rovnoprávnosť a spoluprácu všetkých ľudí bez ohľadu na národné, rasové a sociálne rozdiely. S tým korešpondujú aj časté snahy redakcie časopisu po propagácii náboženskej znášanlivosti v rakúskej monarchii.

Dielo

Poézia

Náboženské spisy a kázne

Cirkevnohistorické a historické práce

  • 1789 - Agenda ecclesiastica Slavonica... (Banská Bystrica)
  • 1791 - Ad synodum aug. et helv. conf quae Budae et Pesthini celebratur
  • 1791 - Nullitas discriminis in articulos fidei de sacra... (Bratislava)
  • 1791 - Piis manibus Josephi II....
  • 1791 - Život blahoslavené památky doktora Martina Luthera... (Banská Bystrica)
  • 1810 - Onomasticon... Josephi e comitibus Erdődy... (Bratislava)
  • 1798 - Nauková osnova ev. a. v. škôl turčianskeho seniorátu... , len rukopis

Preklady

  • 1790 - K. CH. Sturm: Kochání s bohem... , I. a II. diel