Johann Strauss mladší: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 87.197.58.81 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TXiKiBoT |
|||
Riadok 202: | Riadok 202: | ||
* Elektromagnetische Polka op. 110 (1852) |
* Elektromagnetische Polka op. 110 (1852) |
||
* Annen-polka op. 117 (1852) |
* Annen-polka op. 117 (1852) |
||
superrrrrrrrrrr |
|||
* Freudengruss op. 127 (1853) |
|||
* Aesculap-Polka op. 130 (1853) |
|||
* Elisen-Polka op. 151 (1854) |
|||
* Aurora-Polka op. 165 (1855) |
|||
* Marie Taglioni-Polka op. 173 (1856) |
|||
* L'inconnue op. 182 (1856) |
|||
* Olga-Polka op. 196 (1857) |
|||
* L’enfantillage-Zäpperl-Polka op. 202 (1858) |
|||
* Champagne-Polka op 211 (1858) |
|||
* Tritsch-tratsch Polka op. 214 (1859) |
|||
* Gruss an Wien op. 225 (1859) |
|||
* Traubenpost op. 237 (1860) |
|||
* Die Pariserin op. 238 (1860) |
|||
* Bijoux-Polka op. 242 (1860) |
|||
* Hesperus-Polka op. 249 (1861) |
|||
* Perpetum mobile op. 257 (1861) |
|||
* Sekunden-Polka op. 258 (1861) |
|||
* Furioso-Polka op. 260 (1861) |
|||
* Luzifer Polka op. 266 (1861) |
|||
* Demolierer-Polka op. 269 (1862) |
|||
* Bauern-Polka op. 276 (1863) |
|||
* Neues Leben op. 278 (1864) |
|||
* Juristenball-Polka op. 280 (1864) |
|||
* Vergnügungszug Polka schnell op. 281 (1864) |
|||
* Gut bürgerlich op. 282 (1864) |
|||
* Newa-Polka op. 288 (1864) |
|||
* ‘s gibt nur ein Kaiserstadt, ‘s gibt nur ein Wien op. 291 (1864) |
|||
* Kreutzfidel Polka francaise op. 301 (1865) |
|||
* Lob der Frauen Polka-mazurka op. 315 (1867) |
|||
* Postillion D’ Amour Polka francaise op. 317 (1867) |
|||
* Leichtes Blut op. 319 (1867) |
|||
* Figaro-Polka op. 320 (1867) |
|||
* Stadt und Land Polka-mazurka op. 322 (1868) |
|||
* Ein Hertz, ein Sinn Polka-mazurka op. 323 (1868) |
|||
* Unter Donner und Blitz Polka-schnell op. 324 (1868) |
|||
* Freikugeln Polka-schnell op. 326 (1868) |
|||
* Sängerlust Polka francaise op. 328 (1868) |
|||
* Fata morgana Polka-mazurka op. 330 (1869) |
|||
* Élyen a Magyar! Polka-schnell op. 332 (1869) |
|||
* Im Krafenwald’l Polka francaise op. 336 (1869) |
|||
* Pizzicato (1869) – spoločne s Josefom Straussom |
|||
* Vor der Börse op. 337 (1870) |
|||
* Shawl-Polka-francaise op. 343 (1871) |
|||
* Auf greiem Fusse op. 345 (1871) |
|||
* Sturmschritt op. 348 (1871) – motív z operety Indigo und vierzig Räuber |
|||
* Die Bajadere op. 351 - motív z operety Indigo und vierzig Räuber |
|||
* Vom Donaustrande Polka-schnell op. 356 (1873)– motív z operety Der Carneval in Rom |
|||
* Nimm sie hin op. 358 (1873) – motív z operety Der Carneval in Rom |
|||
* Fledermaus-Polka op. 362 (1874) |
|||
* Tik-tak Polka-schnell op. 365 (1874) |
|||
* Bitte schön Polka francaise op. 372 (1875) – motív z operety Cagliostro in Wien |
|||
* Auf der Jagd Polka-schnell op. 373 (1875) – motív z operety Cagliostro in Wien |
|||
* I-Tipferl op. 377 (1877) |
|||
* Banditen galopp op. 378 (1871) – z operety Printz Methusalem (od 1877), pôvodný názov v roku 1871 bol Sapristi |
|||
* Buchenwanderung Polka francaise op. 389 (1880) – motív z operety Spitzentuch der Königin |
|||
* Stürmisch in Lieb’ und Tanz Polka-schnell op. 393 (1881) |
|||
* Nord und Süd Polka-mazurka op. 405 (1882) - motív z operety Der lustige Krieg |
|||
* Rasch in der Tat Polka schnell op. 409 (1883) |
|||
* Die Tauben von San Marco op. 414 (1883) - motív z operety Noc v Benátkach |
|||
* Bratschau op. 417 (1885) - motív z operety Cigánsky barón |
|||
* Kriegsabenteuer op. 419 (1885) - motív z operety Cigánsky barón |
|||
* Die Wahrsagerin Polka-mazurka op. 420 (1885) - motív z operety Cigánsky barón |
|||
* Husaren-Polka op. 421 (1885) - motív z operety Cigánsky barón |
|||
* Herzenskönigin Polka-mazurka op. 445 (1893) |
|||
* Neue Pizzicato-polka op. 449 (1893) |
|||
* Klipp-klapp galopp op. 466 – motív z operety Waldmeister |
|||
=== Pochody === |
=== Pochody === |
Verzia z 10:51, 15. marec 2010
Johann Strauss mladší | |
rakúsky hudobný skladateľ | |
Narodenie | 25. október 1825 Viedeň, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 3. jún 1899 Viedeň, Rakúsko-Uhorsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Johann Strauss mladší |
Johann Strauss mladší (* 25. október 1825, Viedeň – † 3. jún 1899, Viedeň) bol rakúsky hudobný skladateľ, nazývaný aj „kráľom valčíkov“. Okrem valčíkov komponoval aj polky, kvadrilly, pochody (marsch) a operety. Jeho tvorba vyniká najmä bohatstvom melódií, skvelou harmóniou a veľmi premenlivým rytmom.
Bol synom Johanna Straussa staršieho, ktorý bol tiež skladateľom. Taktiež jeho dvaja bratia, Josef a Eduard sa stali skladateľmi, ale Johann Strauss mladší sa z nich preslávil najviac.
Kráľ valčíkov
Začiatkom 19. storočia Karl Maria Weber a Franz Schubert povýšili valčík zo sedliackeho tanca na hudobnú formu. Na ich prácu nadviazal Josef Lanner. Komponoval valčíky pre Viedenské publikum a svojím malým 4-5 členným orchestrom ho vyzýval do tanca.
Najtalentovanejším členom jeho orchestra bol Johann Strauss st. Pochádzal z rodiny majiteľa hostinca, ktorý z neho chcel urobiť kníhviazača. Avšak Straussa bavila len hudba a do Lannerovho orchestra nastúpil už ako 10 ročný. Začal tam aj komponovať pod Lannerovým menom. Čoskoro sa však s majstrom pohádal a 1. septembra 1825 si založil svoj vlastný orchester. Rýchlo rozpoznal, že malý počet hráčov nestačí na to, aby sa valčík prejavil vo svojej plnej kráse a preto vytvára väčší orchester, s parametrami symfonického orchestra, s ktorým dosiahol svetový úspech.
Napriek svojmu úspechu však nechcel, aby sa z jeho synov stali tiež muzikanti, preto sa Johann Strauss ml. musel v mladosti učiť hre na husle tajne. Otec chcel mať z neho bankára a poslal ho študovať na Polytechnický inštitút, na druhej strane matka ho podporovala v štúdiu hudby z čoho vznikli viaceré rodinné hádky. Keď jeho otec opustil rodinu, Johann Strauss ml. sa postavil na stranu matky a začala rivalita medzi otcom a synom.
V roku 1844 si založil vlastný orchester a podarilo sa mu získať dohodu vo viedenskom kasíne Dommayr, kde 15. októbra debutoval svojimi prvými štyrmi symfonickými skladbami (valčíkmi Sinngedichte a Guntwerber, kvadrilom Debutquadrille a polkou Herzenlust). V revolučnom roku 1848, sa rivalita medzi otcom a synom prejavila naplno, keď sa Johann Strauss ml. postavil na stranu revolucionárov, kým jeho otec skôr stranil cisárovi. Obom revolučné roky uškodili. Otec musel ísť na zahraničné turné a opustiť Viedeň, pretože publikum nahneval jeho provládny postoj, a syn sa musel skrývať pred políciou.
Keď Johann Strauss st. v roku 1849 zomrel, syn prebral jeho orchester a spojil ho so svojím. Snažil sa vydobiť si popularitu hlavne v lepšej spoločnosti, ktorej predtým prekážalo jeho nie príliš vhodné chovanie. Postupne sa mu to darilo a dostával čoraz viac ponúk, ktoré sa snažil maximálne využiť. V roku 1852 sa nervovo zrútil. Rodina vtedy prehovorila jeho brata Jozefa, aby sa ujal vedenia orchestra. Jozef sa osvedčil sa ostal po návrate Johanna z liečenia viedli orchester spoločne. V roku 1856 získal Johann Strauss ml. zmluvu s ruskou železničnou spoločnosťou pre ktorú koncertoval v stanici Pavlovsk na zvýšenie atraktivity nového druhu prepravy. Zmluvu na každoročné hosťovanie si udržal 10 rokov, potom ešte v roku 1869 a 1886. Príchodom roku 1863 sa konečne dočkal pozície hudobného riaditeľa cisárskeho bálu (nem. KK Hofballmusikdirector). Tento veľmi prestížny post kedysi získal Josef Lanner, po jeho smrti Johann Strauss st. a od Straussovej smrti v roku 1849 bol prázdny (Johannovi Straussovi ho pôvodne nechceli ponúknuť kvôli jeho revolučnej minulosti). Zaviazal sa hrať len v lepších podnikoch (ostatné prenechal bratom).
V 60. rokoch bol Johann Strauss ml. na výslní a nasledujúce roky chŕlil jeden valčík za druhým. Z tohto obdobia pochádzajú viaceré z jeho najpopulárnejších valčíkov, napr. Na krásnom modrom Dunaji (An der schönen blauen Donau), Morgenblätter, Geschichten aus dem Wiener Wald a iné. Valčík Na krásnom modrom Dunaji vznikol pôvodne pre mužský spevácky zbor. Text bol však tejto skladbe cudzím prvkom a dnes sa zachovala v čisto orchestrálnej podobe.
Valčíky doviedol do dokonalosti, tanečná hudba sa stala skutočným umením. Teraz sa blíži k zenitu svojej kariéry, väčší úspech už nie je možné dosiahnuť. Jedinou možnosťou je divadlo a jeho "dosky, ktoré znamenajú svet ..."
Operetný skladateľ
Veľký moment prišiel 10. októbra 1871, keď veľký viedenský kráľ valčíkov napísal operetu! Jej názov bol Indigo a štyridsať zbojníkov (nem. Indigo und die vierzig Räuber) a premiéra sa konala v Theater an der Wien. Táto opereta bola viac-menej len zmesou valčíkov a poliek a navyše mala veľmi zle napísané libretto (libretista a riaditeľ divadla, Maximilián Steiner, to značne prehnal v počte spoluautorov a výsledok bol náležite chaotický). Napriek tomu mala úspech – bol to však zatiaľ hlavne úspech „kráľa valčíkov“ a nie operetného skladateľa. Postupom času sa však Johann Strauss mnohému priučil a dosiahol majstrovstvo aj v tvorbe operiet.
Jeho najslávnejšími operetami sú Netopier (Die Fledermaus) a Cigánsky barón (Der Zigeunerbaron). Slávna je aj opereta Viedenská krv, ktorú Strauss nestihol dokončiť a bola uvedená až po jeho smrti. Bolo pravidlom, že hudobné motívy zo svojich operiet predstavil Strauss aj v symfonickom spracovaní. Najznámejším takýmto dielom je valčík Ruže z juhu (Rosen aus dem Süden), ktorý vznikol na motívy operety Das Spitzentuch der Königin. Ďalšími sú napríklad valčíky Du und Du (z operety Netopier) alebo Schatz-waltzer (z operety Cigánsky barón).
V roku 1885 sa stal Johann Strauss občanom malého vojvodstva Sachsen-Coburg-Gotha, aby sa mohol rozviesť a opäť oženiť, čo Rakúske zákony v tej dobe nedovoľovali. V posledných rokoch svojho života Strauss už nebol Rakúskym občanom.
Osem rokov po smrti Johanna Straussa ml., 22. októbra 1907 spálil starý a senilný Eduard Strauss (posledný z bratov) celý archív rodiny Straussovcov. Našťastie pre nasledujúce generácie, mnohé diela stále existovali v opisoch a tlačených verziách a celosvetovým úsilím sa ich podarilo dať dokopy a zachrániť.
Straussove hudobé motívy boli po jeho smrti mnohokrát použité pre tvorbu nových operiet, či dokonca baletov. Žiaden z nich sa však výraznejšie nepresadil.
Zoznam diel
Valčíky
Operety
|
Polky
superrrrrrrrrrr Pochody
Quadrily
Opera
|
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johann Strauss mladší