Závadka nad Hronom

Závadka nad Hronom
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický
Okres	Brezno
Región	Horehronie
Nadmorská výška	627 m n. m.
Rozloha	41,18 km² (4 118 ha)
Obyvateľstvo	2 103 (31. 12. 2023)
Hustota	51,07 obyv./km²
Starosta	Viera Nosková (SNS, SMER)
PSČ	976 67
ŠÚJ	509124
EČV (do r. 2022)	BR
Tel. predvoľba	0 48
Adresa obecného úradu	Osloboditeľov 27
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Závadka nad Hronom
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Závadka nad Hronom je obec na strednom Slovensku v okrese Brezno (región Horehronie)

• Prvá písomná zmienka v roku 1611 (vtedy známa pod Maďarským menom Veľký Potok /Nagypatak)
• Ďalšie mená: Zavodka, Zavadka (1650), Zawatka (1773), Závadka (1808), Ágostonlak (1906)

Vznik obce

Závadka nad Hronom vznikla v bývalej gemerskej časti Horehronia. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1611. Gemerským Horehroním sa nazývala oblasť Horehronia, ležiaceho pod Kráľovou holou, rozkladajúca sa na hornom toku Hrona od obce Bacúch smerom na východ až po obec Telgárt. Toto územie patrilo od 13. storočia ku Gemerskej župe a jeho dejiny sú spojené s hradom Muráň a s muránskym panstvom. Pôvodne bolo súčasťou kráľovskej obory, tzv. Zvolenského lesa, pod správou Muránskeho hradu. Horehronie bolo osídľované už v 14. a 15. storočí, ale z tohto obdobia je nedostatok písomných prameňov.Pre osídľovanie územia gemerského Horehronia malo väčší význam osídľovanie na valaskom práve, ktorého prvá etapa prebiehala od druhej polovice 15. storočia (sem patria aj historické povesti kráľa Mateja o jeho stretnutiach s valachmi). V tomto období počas valaského osídľovania bola v 16. storočí na území muránskeho panstva založená obec Závadka. Obec vznikla na mieste zaniknutej osady Veľký Potok. Prvý názov obce bol maďarský „Nagypatak" (1611), odvodený od potoka pretekajúceho priečne údolím z hôr Nízkych Tatier, ktorý sa i teraz volá Veľký potok, vlievajúci sa do Hrona. Prvá podoba dnešného názvu obce Závadka nad Hronom je známa z roku 1617 a neskôr sa vyskytuje v rôznych zápisoch: Zavodka, Závadka (1650), Zawatka (1773), Závadka (1808), Závadka nad Hronom (1927). Vznik názvu Závadka má dve verzie. Istý občan Závada sa odsťahoval z Polomky na odľahlé miesto a podľa neho je obec Závadka. Iná verzia je, že pri stavbe cesty zavadzal veľký kameň, podľa toho Zavadzka - Závadka. V roku 1906 mala obec maďarský názov Agostonlak.

Osídlenie obce

Prvým obyvateľom bol Michal Kolesár, ktorý si ako prvý postavil na tomto území dom. Ešte v tom istom roku sa prisťahovalo viacero osadníkov a všetci získali štvorročné oslobodenie od platenia daní, boli osadníkmi na základe valaského práva. Prví prisťahovalci boli zrejme poddaní z Polomky a Šumiaca a tiež zo vzdialenejších miest z Liptova a Oravy. V existujúcich daňových súpisoch sú zaznamenané slovenské priezviská: Kolesár, Lipták, Ponický, Zadolinský, Hudák, Škoda a Rusíni: Petro, Danko a Durihlava Petro, to znamená, že prví obyvatelia boli národnosťou Slováci a čiastočne i Rusíni. Dodnes sa zachovalo pôvodné priezvisko Lipták a Kolesár. Už v čase zakladania osady bol postavený mlyn a píla. Po roku 1670 polovica obce náležala banskobystrickej Komore. V roku 1672 časť obce patriaca k Muráňu mala 19 usadlostí a 4 želiarov. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a dobytka, spracúvali drevo na šindeľ a dosky, ktoré splavovali po Hrone. Chodili aj na sezónne práce. V druhej polovici 18. storočia sa v chotári ťažila železná ruda. Od roku 1826 pracovali dva skujňovacie a jeden perlíkový hámor. Po roku 1860 tu vybudovali valcovňu plechov a dielne na spracovanie železa. Nastal rozmach povozníctva ako súčasti železiarskej výroby a lesného hospodárstva. V chotári obce sa pálilo drevené uhlie pre železiarske podniky a obyvatelia sa zaoberali výrobou dreveného stavebného materiálu. V roku 1828 mala obec 1126 obyvateľov a 123 domov. Počas prvej svetovej vojny bola v Závadke postavená úzkokoľajná lesná železnica v dĺžke 16 km na dopravu dreva z údolných skladov, viedla na Klátnu a Stožky v Muránskej planine.

Novodobá história

Za prvej ČSR pracovala časť obyvateľstva v coburgovských železiarňach až do ich zatvorenia v roku 1926, kedy nastala nezamestnanosť. Začiatkom 20. storočia sa v obci rozvíjali remeslá, boli tu dielne stolárske, tesárske a zámočnícke pre potrebu železiarskych podnikov a menšia píla. Značná časť obyvateľov pracovala v lesoch a v poľnohospodárstve, najmä po zastavení výroby železiarní. Mnoho obyvateľov sa vysťahovalo do cudziny. Obec trpela najmä v 30. rokoch veľkou nezamestnanosťou a biedou, čo bolo príčinou aktívnej účasti obyvateľov na revolučných dianiach Horehronia. Robotníci zo Závadky pracovali pri výstavbe železnice v okolí Telgártu a patrili tu medzi organizátorov štrajku v júni 1932 za zlepšenie pracovných podmienok. V rokoch 1934 a 1935 sa uskutočnili štrajky Závadčanov za prácu v lesoch. V roku 1936 sa Závadčania zapojili do veľkého štrajku horehronských robotníkov a povozníkov. Ešte pred vyhlásením SNP občania nadviazali spojenie s partizánskym oddielom mjr. Sadilenka. Do SNP sa prihlásilo 240 povstaleckých vojakov a 36 partizánov. Väčšina z nich bojovala pri Telgárte. Po ústupe povstalcov do hôr sa presunuli do okolia Kolesárovej a do Vysokého pod Stožkou partizánske oddiely pplk. Šukajeva a mjr. Sadilenka, odkiaľ organizovali diverzné akcie. Miestni obyvatelia im poskytovali účinnú pomoc, zásobovali ich potravinami a iným materiálom počas celej doby ich pôsobenia v zimnom období rokov 1944 - 1945. Závadka nad Hronom bola oslobodená 30. januára 1945 jednotkami rumunskej a sovietskej armády. Po oslobodení Závadka nad Hronom zaznamenala všestranný rozmach, došlo k výrazným hospodárskym a sociálnym premenám. Od roku 1948 začala v obci výstavba závodu Sigma. V rokoch 1950 - 1953 podnik vyrábal stožiare a patril k podniku Mostáreň Brezno. Od roku 1953 bol výrobcom čerpadiel, od roku 1973 vyvážl aj na export, najviac do ZSSR. Výstavba závodu mala vplyv na celú oblasť Horehronia tým, že sa vybudovali cesty a zaviedla sa autobusová doprava medzi obcami. V obci bol vybudovaný poštový úrad so stálou službou. Od roku 1958 sa v obci zriadila stála lekárska služba, zubný lekár ordinuje v obci od roku 1964. Regulácia Veľkého potoka sa uskutočnila tiež v rámci výstavby Sigmy. Od roku 1953 je v obci vodovod a obec sa postupne elektrifikovala. Elektrina bola do obce zavedená už v roku 1943. Sieť miestneho rozhlasu jestvuje od roku 1953. V roku 1950 bolo v Závadke nad Hronom ako v prvej obci na Horehroní založené JRD. V roku 1962 vznikol Štátny majetok Závadka nad Hronom, pod jeho správu bolo zlúčené aj poľnohospodárstvo obce Polomka a neskôr aj Bacúcha. Okrem zamestnania v závode Sigma a poľnohospodárstve mala práca v lesnom hospodárstve stále veľký význam. V roku 1962 sa drevo prestalo prepravovať tradičným spôsobom na úzkokoľajke a nahradila ju doprava nákladnými autami. Ťažkú manuálnu prácu drevorubačom uľahčili motorové píly a konské poťahy nahrádzali traktory. V roku 1977 bolo v obci vytvorené stredisko agrochemického podniku pre poskytovanie služieb poľnohospodárskym podnikom na Horehroní a pre leteckú aplikáciu priemyselných hnojív.V roku 1979 bola v katastri obce vybudovaná malá vodná nádrž - rybník na ploche 5 ha. Rast zaznamenala individuálna a štátna bytová a podniková výstavba. Od roku 1982 je v prevádzke Spoločenský dom, vybudovaný v akcii „Z". V roku 1989 začala výstavba telocvične s bazénom. Začiatkom osemdesiatych rokov sa v obci začali prevádzkovať už aj zariadenia pre cestovný ruch a rekreáciu. Chata pre Nemocnicu s poliklinikou v Brezne a Chata Vŕšky, ktorej pôvodným majiteľom bol podnik Sigma. Od r. 1993 prebieha plynofikácia obce.

Súčastnosť

Podľa predbežných výsledkov sčítania obyvateľov v roku 2001 má obec Závadka nad Hronom 2435 obyvateľov, z toho 1244 žien a 1191 mužov. Ekonomicky aktívnych osôb je 1419 z toho je 346 nezamestnaných. Obyvatelia pracujú v miestnych firmách, súkromných spoločnostiach, v poľnohospodárstve, v lesnom hospodárstve, v službách a v školstve. Slovpump v konkurze, Slovpump Trade zaoberajúca sa výrobou čerpadiel, Bohuš s. r.o. je výrobcom potrubných súčastí - rúrových navarovacích oblúkov a rúrových prechodiek, Polysan a.s. - výrobca umývadiel, kúpeľňových skrinkových zostáv, Riwerk s.r.o. výrobca chladiacich autozmesí, Velvana Slovakia a.s. predajca autokozmetiky. Lesy v katastri obce obhospodarujú: Lesná správa Závadka nad Hronom, Urbárska spoločnosť, Pasienková spoločnosť. V obci je píla Lesov Beňuš a súkromné píly, skládka a nakládka dreva. Poľnohospodárskej aktivite sa v obci po rozpade ŠM venuje Poľnospol plus, spol. s r.o.. Obec spravuje obecné zastupiteľstvo a starostka obce prostredníctvom obecného úradu, ktorý má sídlo v budove Spoločenského domu. Viac informácii o Obecnom úrade v Závadke nad Hronom nájdete v sekcii "Obecný úrad". Obec Závadka nad Hronom vytvorila spoločnosť "Obec, s.r.o. Závadka", ktorá zabezpečuje samosprávne funkcie obce, verejnoprospešné práce v obci a stavebné práce.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Závadka nad Hronom

To kto písal :DDD ??