Zoznam vládcov Bulharska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot odstránil zbytočné pomenovanie odkazu |
|||
Riadok 218: | Riadok 218: | ||
* [[Ivan Kostov]] ([[21. máj]] [[1997]] - [[24. júl]] [[2001]]) |
* [[Ivan Kostov]] ([[21. máj]] [[1997]] - [[24. júl]] [[2001]]) |
||
* [[Simeon II.]] ([[24. júl]] [[2001]] - [[17. august]] [[2005]]) |
* [[Simeon II.]] ([[24. júl]] [[2001]] - [[17. august]] [[2005]]) |
||
* [[Sergej Stanišev]] ([[17. august]] [[2001]] - ) |
* [[Sergej Stanišev]] ([[17. august]] [[2001]] - [[26. júl]] [[2009]]) |
||
* [[Bojko Borisov]] ([[26. júl]] [[2009]] - ) |
|||
== Prezidenti Bulharska (1990 - ) == |
== Prezidenti Bulharska (1990 - ) == |
Verzia z 15:35, 11. február 2011
Chánovia, cári, kniežatá (konštituční monarchovia)
Chánovia Starého Veľkého Bulharska - Dulovci
- Ziezi - prarodič všetkých Bulharov
- Avitochol (153 - ?)
- Irnik (455 - 465)
- Organa (617 - 630) - regent Utigurov
Chánovia Starého Veľkého Bulharska - Ermiovci
Dulovci (pokrač.)
Chánovia Prvého bulharského cárstva - Dulovci
Chánovia Prvého bulharského cárstva - Vokilovci
Chánovia Prvého bulharského cárstva - Ugainovci
Vokilovci (pokrač.)
Ugainovci (pokrač.)
Rôzne dynastie
Chánovia kniežatá a cári pravdepodobne z rodu Dulovcov
- Krum (803 - 814)
- Omurtag (814 - 831)
- Malamir (831 - 836)
- Presjan alebo Persian (836 - 852)
- Isbul - regent chána Presjana
Titul knieža sa používal od roku 864.
- Boris I. (852 - 864 a 864 - 889)
- Vladimir Rasate (889 - 893)
- Simeon I. Veľký (893 - 927)
- Peter I. (972 - 969)
- Michail (930)
- Boris II. (970 - 971)
- bojar Nikola (971 - 977)
- Roman (977 - 997)
- Samuil (997 - 1014)
- Gavril Radomir (1014 - 1015
- Ivan Vladislav (1015 - 1018
- Presjan II. (1018) - posledný cár prvého bulharského cárstva
Cári počas nadvlády Byzantskej ríše - Dulovci
- Petăr Deljan, nazývaný tiež Peter II. (1040 - 1041)
- Konstantin Bodin, nazývaný tiež Peter III. (1072)
Cári Druhého bulharského cárstva - Asenovci
- Peter IV. (1185 - 1197)
- despota Ivanko (1196)
- Kalojan, nazývaný tiež Joanica (1197 - 1207)
- despota Boril (1207 - 1218)
- Ivan II. Asen (1218 - 1241)
- Koloman I. Asen (1241 - 1246) - vládla za neho regentská rada
- Michal II. Asen (1246 - 1256)
- Irina Komnina, regentka (1246 - 1253)
- Kaliman II. (1256)
- Mico Asen (1256 - 1263) - v roku 1257 preniesol svoju rezidenciu za podpory Byzantskej ríše do Preslavu
- Konstantin I. Asen Tich (1257 - 1277)
- Jakub Svetoslavov (1262 - 1276)
- Ivajlo (1278 - 1279)
- Ivan III. Asen (1279 - 1280)
- Šišman I. (1280 - 1313) - z rodu Šišmanovcov/Asenovcov, vyhlasuje sa za cára, avšak uznáva vládu vo Velikom Tărnove
- bojar Smilec (1292 - 1298)
- Ivan, prezývaný Smilec (1298 - 1300)
- despota Eltimir, regent
- Čaka (1299 - 1300) - potomok Čingiz chána z rodu Terterovcov
- Todor Svetoslavov (1300 - 1321) - z rodu Terterovcov
- Michail (1301) - umiera v bitke proti Todorovi Svetoslavovi
- Juraj II. Terteres (1321 - 1322) - z rodu Terterovcov
- Michal III. Asen, nazývaný Michail Šišman (1323 - 1330) - z rodu Šišmanovcov/Asenovcov
- Ivan Stefan (1330 - 1331)
- Ivan Alexander (1331 - 1371) - z rodu Asenovcov/Sracimirovcov
- Belaur (1331 - 1336)
- Michal IV. Asen (1336 - 1354)
- Ivan Sracimir (1336 - 1355 a 1335 - 1396) - v rokoch 1336 - 1355 spolucár a 1335 - 1396 vládca Vidinského cárstva
- Ivan IV. Asen (1336 - 1354)
- Šišman II. (1341) - z rodu Šišmanovcov/Asenovcov
- Ivan Šišman (1371 - 1395) - z rodu Šišmanovcov/Sracimirovcov
Cári počas nadvlády Osmanskej ríše - Šišmanovci/Sracimirovci
Vo Vidinskom cárstve
- Konstantin II. Asen (1396 - 1422)
- Šišman III. (1598)
- Rostislav Stratimirovič (1686)
- Karpoš (1689) - iná dynastia
Konštituční monarchovia Tretieho bulharského cárstva
V Bulharskom kniežatstve (1879 - 1908)
- Alexander I. Batenberg (17. apríl 1879 - 26. august 1886)
- Regetská vláda v zložení Petko Slavejkov, Stefan Stambolov a Georgi Stranski (26. august 1886 - 20. august 1887) - knieža Alexander I. Batenberg ju vymenoval už 16. augusta 1887.
- Waldemar Dánsky (29. október 1886) - z dynastie Oldenburgovcov, vyhlásený za knieža 3. Veľkým národným zhromaždením, ale potom funkciu neakceptoval
- Ferdinand I. (7. júl 1887 - 22. september 1908)
V Bulharskom cárstve (1908 - 1947) - Sasko-coburg-gothajská dynastia
Titul cár sa používal od roku 1908.
- Ferdinand I. (22. september 1908 - 3. október 1918)
- Boris III. (3. október 1918 – 28. august 1943)
- Simeon II. (28. august 1943 – 15. september 1946) - posledný cár Tretieho bulharského cárstva, vládla za neho regentská rada
Predsedovia vlád Bulharska (1879 - )
V Bulharskom kniežatstve (1879 - 1885)
- Todor Burmov (17. júl 1879 - 6. december 1879)
- Vasil Drumev, nazývaný Kliment Tărnovski (6. december 1879 - 7. apríl 1880) - prvý raz
- Dragan Cankov (7. apríl 1880 - 10. december 1880) - prvý raz
- Petko Karavelov (10. december 1880 - 9. máj 1881) - prvý raz
- Kazimir Ernrot (9. máj 1881 - 13. júl 1881)
- Po ňom bola vláda zvrhnutá.
- Leonid Sobolev (5. júl 1882 - 19. september 1883)
- Dragan Cankov (19. september 1883 - 11. júl 1884) - druhý raz
Predsedovia Stáleho výboru Východnej Rumélie (1879 - 1885)
- Todor Kesiakov (1879)
- Ivan Gešov (1879 - 1881)
- Georgi Gruev (1881 - 1882)
- Georgi Jankulov (1882 - 1883)
- Georgi Stranski (1883 - 1884) - prvý raz
- Ivan Gešov (1884 - 1885)
- Georgi Stranski (6. september 1885 - 9. september 1885) - druhý raz
V Bulharskom kniežatstve (1885 - 1908)
- Po roku 1885 sa k Bulharskému kniežatstvu pripojila aj Východná Rumélia.
- Petko Karavelov (29. jún 1884 - 9. august 1886) - druhý raz
- Vasil Drumev (21. august 1886 - 24. august 1886) - druhý raz
- Petko Karavelov (12. august 1886 - 16. august 1886) - tretí raz
- Vasil Radoslavov (16. august 1886 - 28. jún 1887) - prvý raz
- Konstantin Stoilov (28. jún 1887 - 20. august 1887) - prvý raz
- Stefan Stambolov (20. august 1887 - 19. máj 1894)
- Konstantin Stoilov (19. máj 1894 - 30. január 1899) - druhý raz
- Dimităr Grekov (30. január 1889 - 13. október 1899)
- Todor Ivančov (13. október 1889 - 25. január 1901)
- Račo Petrov (25. január 1901 - 4. marec 1901) - prvý raz
- Petko Karavelov (4. marec 1901 - 3. január 1902) - štvrtý raz
- Stojan Danev (3. január 1902 - 18. máj 1903) - prvý raz
- Račo Petrov (18. máj 1903 - 4. november 1906) - druhý raz
- Dimităr Petkov (4. november 1906 - 11. marec 1907)
- Dimităr Stančov (11. marec 1907 - 4. jún 1907) - dočasný premiér
- Petăr Gudev (16. marec 1907 - 29. január 1908)
V Bulharskom cárstve (1908 - 1947)
- Alexander Malinov (29. január 1908 - 29. marec 1910) - prvý raz
- Alexander Malinov (1910 - 1911) - druhý raz
- Ivan Gešov (29. marec 1911 - 14. jún 1913)
- Stojan Danev (14. jún 1913 - 17. júl 1913) - druhý raz
- Vasil Radoslavov (17. júl 1913 - 21. jún 1918) - druhý raz
- Alexander Malinov (21. jún 1918 - 28. november 1918) - tretí raz
- Teodor Teodorov (28. november 1918 - 6. október 1919)
- Alexandăr Stambolijski (6. október 1919 - 9. jún 1923)
- Alexandăr Cankov (9. jún 1923 - 4. január 1926)
- Andrej Ljapčev (4. január 1926 - 29. jún 1931)
- Alexander Malinov (29. jún 1931 - 12. október 1931) - štvtý raz
- Nikola Mušanov (12. október 1931 - 19. máj 1934)
- Kimon Georgiev (19. máj 1934 - 22. január 1935) - prvý raz
- Petko Zlatev (22. január 1935 - 21. apríl 1935)
- Andrej Tošev (21. apríl 1935 - 23. november 1935)
- Georgi Koseivanov (23. november 1935 - 15. február 1940)
- Bogdan Filov (15. február 1940 - 14. september 1943)
- Petăr Gabrovski (9. september 1943 - 14. september 1943) - dočasný premiér
- Dobri Božilov (14. september 1943 - 1. jún 1944)
- Ivan Bagrjanov (1. jún 1944 - 12. jún 1944)
- Konstantin Muraviev (2. september 1944 - 9. september 1944)
- Kimon Georgiev (9. september 1944 - 22. november 1946) - druhý raz
- Georgi Dimitrov (22. november 1946 - 11. december 1947) - prvý raz
V Národnej republike Bulharsko (1947 - 1990)
- Od roku 1949 bola funkcia predsedu vlády zlúčená z funkciou generálneho tajomíka ÚV KSB. Prvým generálnym tajomníkom bol Georgi Dimitrov.
- Georgi Dimitrov (11. december 1947 - 2. júl 1949) - druhý raz
- Vasil Kolarov (20. júl 1949 - 23. január 1950)
- Vălko Červenkov (3. február 1950 - 18. apríl 1956)
- Anton Jugov (18. apríl 1956 - 27. november 1962)
- Todor Živkov (27. november 1962 - 9. júl 1971) - vlády sa ujal už 20. novembra 1962
- Stanko Todorov (9. júl 1971 - 18. jún 1981)
- Georgi Todorov (18. jún 1981 - 24. marec 1986)
- Georgi Atanasov (24. marec 1986 - 8. február 1990)
- Andrej Lukanov (8. február 1990 - 22. september 1990) - prvý raz (vlády sa ujal už 5. februára 1990)
Predsedovia Prezídia Národnej rady Národnej republiky Bulharsko (1947 - 1971)
- Podľa Dimitrovskej ústavy prijatej 4. decembra 1947 v Národnej republike Bulharsko neexistovala funkcia prezidenta. Väčšina funkcii, ktoré dnes vykonáva bulharský prezident, vykonával kolektívny orgán volený parlamentom (Prezídium národnej rady) a jej predseda.
- Minčo Nejčev (9. december 1947 - 16. január 1950) - prvý raz
- Minčo Nejčev (16. január 1950 - 27. máj 1950) - druhý raz
- Georgi Damjanov (27. máj 1950 - 13. január 1954) - prvý raz
- Georgi Damjanov (15. január 1954 - 12. január 1958) - druhý raz
- Georgi Damjanov (13. január 1958 - 27. november 1958) - tretí raz
- Dimităr Ganev (30. november 1958 - 14. marec 1962) - prvý raz
- Dimităr Ganev (15. marec 1962 - 20. apríl 1964) - druhý raz
- Georgi Trajkov (23. apríl 1964 - 10. marec 1966) - prvý raz
- Georgi Trajkov (11. marec 1966 - 6. júl 1971) - druhý raz
V republike Bulharsko (1990 - )
- Andrej Lukanov (22. september 1990 - 20. december 1990) - druhý raz
- Dimităr Popov (20. december 1990 - 8. november 1991)
- Filip Dimitrov (8. november 1991 - 30. december 1992)
- Ljuben Berov (30. december 1992 - 17. október 1994)
- Reneta Indžova (17. október 1994 - 26. január 1995) - dočasná premiérka
- Jean Videnov (26. január 1995 - 12. február 1997) - vlády sa ujal už 25. januára 1995
- Stefan Sofijanski (12. február 1997 - 21. máj 1997) - dočasný premiér
- Ivan Kostov (21. máj 1997 - 24. júl 2001)
- Simeon II. (24. júl 2001 - 17. august 2005)
- Sergej Stanišev (17. august 2001 - 26. júl 2009)
- Bojko Borisov (26. júl 2009 - )
Prezidenti Bulharska (1990 - )
- Petăr Mladenov (3. apríl 1990 - 6. júl 1990)
- Želju Želev (1. august 1990 - 22. január 1992) - prvý raz
- Želju Želev (22. január 1992 - 22. január 1997) - druhý raz
- Petăr Stojanov (22. január 1997 - 22. január 2002)
- Georgi Părvanov (22. január 2002 - 22. január 2007) - prvý raz
- Georgi Părvanov (22. január 2007 - ) - druhý raz