Košice – mestská časť Barca: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Dejiny: gramatika
Riadok 90: Riadok 90:


==Dejiny==
==Dejiny==
Praveký ľudia sa živili zbieraním plodov a najmä lovom mamutov (z tejto činnosti pochádza ich názov - ''lovci mamutov'') a na sezónnych táboriskách aké poznáme medziinými z Barce pri Košiciach, si začali budovať chatrče z prútia.<ref>{{Citácia knihy
Pravekí ľudia sa živili zbieraním plodov a najmä lovom mamutov (z tejto činnosti pochádza ich názov - ''lovci mamutov'') a na sezónnych táboriskách aké poznáme medzi inými z Barce pri Košiciach, si začali budovať chatrče z prútia.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Goláň
| priezvisko = Goláň
| meno = K.
| meno = K.

Verzia z 08:26, 1. február 2012

Barca
mestská časť
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Košice IV
Historický región Abov (Košice a okolie)
Mestská časť Košíc
Nadmorská výška 210 m n. m.
Súradnice 48°40′40″S 21°15′54″V / 48,67778°S 21,26500°V / 48.67778; 21.26500
Rozloha 17,922469 km² (1 792 ha)
Obyvateľstvo 3 304 (31. 12. 2008)
Hustota 184,35 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1215
Primátor František Krištof[1] (KDH)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 040 17
Telefónna predvoľba +421-55
Kód 599093
EČV KE
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Barca
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: http://www.barca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Barca (v minulosti aj Barča, maď. Bárca, Bárcza) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice IV. V minulosti to bola samostatná obec, rozširovaním Košíc sa s nimi zlúčila v druhej polovici 20. storočia.

Dejiny

Pravekí ľudia sa živili zbieraním plodov a najmä lovom mamutov (z tejto činnosti pochádza ich názov - lovci mamutov) a na sezónnych táboriskách aké poznáme medzi inými z Barce pri Košiciach, si začali budovať chatrče z prútia.[2]

Symboly obce

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 1201/2006 na svojom XXV. rokovaní dňa 26. októbra 2006 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 82 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Barca

Erb

V červenom štíte z položeného, hrotom vľavo smerujúceho lemeša vyrastajú tri klasy sprevádzané dvomi hviezdami, všetko zlaté.[1]

Vlajka

Vlajka mestskej časti pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej a žltej, list je lemovaný žlto – modro deleným lemom. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[2]

Polohopis

Časti obce

  • Boľarov (Borodáčova,Vozárova,Gavlovičova,Krátka,Barčianska)
  • Habeš (Osloboditeľov,Medená,Bronzová,Cínova,Zinková,Pri stanici,Strieborná,Mosadzná)
  • Nová Barca (Podnikateľská, Močiarna,Kubíková,Pri vagovni)
  • Nový Jarek (Barčianska, Hraničná,Kapustná,Ľanová,Ovocná,Turnianska)
  • Ortaš (Abovská,Matičná,Teplého)
  • Stará Barca (Hečkova, Pokojná, Pri pošte, Tešedíkova,Zborovjanova)
  • Svetlá Pusta ("Világoš")
  • Tatry (Timravy,Poničanova,Kostrova,Horovova,Svetlá)

Ulice

Abovská, Andraščíkova, Barčianska, Borodáčova, Bronzová, Cínová, Cirbusovej, Čkalovova, Fándlyho, Gavlovičova, Hečkova, Horovova, Hraničná, Chrómová,Kapustná, Kostrova, Krátka, Kubíková, Ľanová, Matičná, Medená, Močiarna,Mosadzná, Nám. mladých poľnohospodárov, Niklová, Ovocná, Pokojná, Poničanova, Pri stanici, Pri pošte, Pri vagovni,Radlinského, Strieborná, Svetlá, Svetlá pusta, Teplého, Timravy, Turnianska, Ulica Osloboditeľov, Vozárova, Za školou, Zborovjanova, Zemianska,Zinková

Vodné toky

Myslavský potok

Stavby

K mestskej časti Barca patrí aj Letecké múzeum a Letisko Košice.

Pamiatky [3]

  • Kaštieľ rodiny Zichy je postavený v renesančnom štýle a bol viackrát renovovaný. Pôvodne bol postavený v 15. storočí. Renovovaný bol v roku 1849. V roku 1899 ho prestaval známy košický staviteľ Jakab. Budova slúžila viacerým účelom. V roku 1935 tu bolo Štátne pokusné hospodárstvo, v rokoch 1936 - 1938 tu bola zriadená "Gazdinská škola", v roku 1938 sem umiestnili vojenské veliteľstvo, neskôr Maďarskú žandársku školu. Po oslobodení až do roku 1952 bola časť budovy využívaná na účely zriadenej stanice Zboru národnej bezpečnosti. Od 9. októbra 1955 do 18. septembra 1970 bola v budove kaštieľa Stredná poľnohospodárska technická škola, následne v týchto priestoroch bolo umiestnené Stredné poľnohospodárske učilište. V roku 2008 odkúpila budovu mestská časť a zriadila v nej miestny úrad, knižnicu, múzeum a poštu.
  • Kaštieľ rodiny Barczay sa nachádza v parku naproti reformovanému kostolu, a je postavený v barokokovom štýle zo 17. storočia a konečnú dnešnú podobu dostal v roku 1840. Pri jeho renovácii z neho vybrali základný kameň, na ktorom bol nápis z roku 1454 pri príležitosti vtedajšej renovácie. Tento kaštieľ používala rodina Barczayovcov prakticky až do roku 1945. Od roku 1955 v ňom sídlil Domov mládeže Strednej Poľnohospodársko-technickej školy. V súčasnosti je plánovaný ako hotel.
  • Kaštieľ rodiny Berzeviczi je stavbou barokového slohu z 18. storočia, prestavaný v 19. storočí. Po prvej svetovej vojne Berzeviczi prenajal veľkostatok aj s budovami Moškovičovi, ktorý nechal kaštieľ spustnúť. Po skončení druhej svetovej vojny v ňom umiestnili obchod a hostinec Potravného družstva, ako aj poštový úrad, neskôr slúžil ako sklad. V roku 1976 ho prevzal Pamiatkostav Prešov a neskôr Štátne reštaurátorské ateliéry, ktoré ho mali rekonštruovať. V roku 1995 sa po vyše štvorročných snahách podarilo kaštieľ odkúpiť mestskej časti Košice-Barca. Tá následne kaštieľ predala a dnes ako zrekonštruovaný slúži na súkromné účely.
  • Kostol sv. Petra a Pavla patrí rímskokatolíckej cirkvi. Bol postavený v gotickom slohu v 14. storočí. Bol prestavaný. Prvá časť v roku 1934 a druhá v roku 1944. Posledná väčšia rekonštrukcia prebehla v 80-tych rokoch minulého storočia. Je zasvätený svätým Petrovi a Pavlovi.
  • Kalvínsky kostol je kostolom reformovanej cirkvi. Bol postavený v roku 1795 a jeho posledná väčšia úprava bola vykonaná v 90-tych rokoch minulého storočia. Vedľa kostola je budova fary postavená v roku 1905.

Pomníky

Socha pápeža Jána Pavla II.
  • Socha pápeža Jána Pavla II. - slávnostne je oddhalil bývalý osobný tajomník pápeža kardinál Stanisław Dziwisz dňa 15. júla 2006 - 11 rokov po návšteve pápeža Jána Pavla II. v Košiciach-Barci (2. júl 1995). Počas slávnostnej liturgie na košickom letisku vtedy pápež svätorečil troch košických mučeníkov, vyhlásil Košickú arcidiecézu a udelil arcibiskupské pálium Alojzovi Tkáčovi. Socha je umiestnená na konečnej zastávke električky č. 4, pred vstupom do parku. Na slávnosti odhalenia sochy sa zúčastnili Mons. Henryk Józef Nowacky, apoštolský nuncius Svätej stolice v SR, Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup-metropolita, slovenský eurokomisár Ján Figeľ, exprezidenti SR Michal Kováč a Rudolf Schuster a ďalší významní hostia. Autorom sochy je Mgr. art. Peter Harničár, zhotovil ju zo žuly a lešteného nerezového plechu. Munument je vysoký 4,72 metra.

Parky

Na území mestskej časti sa nachádza park o veľkosti 7 ha, ktorý v minulosti patril medzi najkrajšie parky bývalej Abovskej stolice. Jeho súčasťou je aj jazierko v parku.

Chránený park s unikátnym jazierkom

Šport

  • Štadión TJ Barca
  • Futbalový klub Barca hrajúci 4- tú najvyššiu súťaž.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Autobusové linky č. 12, 24 a električkové linky č. 4 a R8.

Dôležité firmy

Osobnosti

Rodáci

Starostovia

Galéria

Iné projekty

Referencie

  1. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  2. GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Českoslovensé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14.
  3. barca.sk

Externé odkazy