Indoeurópske jazyky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.2) (robot Pridal: tl:Wikang Indo-Europeo Zmenil: yo:Àwọn èdè Índíà-Europe |
d r2.7.3) (Robot: Zmena tl:Wikang Indo-Europeo na tl:Mga wikang Indo-Europeo |
||
Riadok 176: | Riadok 176: | ||
[[tg:Забонҳои Ҳинду-Аврупоӣ]] |
[[tg:Забонҳои Ҳинду-Аврупоӣ]] |
||
[[th:ตระกูลภาษาอินโด-ยูโรเปียน]] |
[[th:ตระกูลภาษาอินโด-ยูโรเปียน]] |
||
[[tl: |
[[tl:Mga wikang Indo-Europeo]] |
||
[[tpi:Indo-Yuropien famili bilong tokples]] |
[[tpi:Indo-Yuropien famili bilong tokples]] |
||
[[tr:Hint-Avrupa dil ailesi]] |
[[tr:Hint-Avrupa dil ailesi]] |
Verzia z 12:43, 24. december 2012
Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí. Vyvíjali sa spoločne v rozsiahlych oblastiach Eurázie z predpokladaného indoeurópskeho prajazyka. Za ťažisko a oblasť vzniku prajazyka sa považujú stepi v dnešnom juhozápadnom Rusku a Ukrajine. Výskum indoeurópskych jazykov sa uskutočňuje v rámci indoeuropeistiky.
O vzniku indoeurópskych jazykov pozri indoeurópsky prajazyk.
Delia sa na nasledujúce skupiny:
- indoiránske jazyky
- baltské jazyky
- slovanské jazyky
- germánske jazyky
- italické jazyky
- románske jazyky
- keltské jazyky
- anatólske jazyky
- grécke jazyky
- albánčina
- arménčina
- tocharčina
Ďalej sem veľmi pravdepodobne patria mnohé iné historické jazyky (tzv. reliktné jazyky), najmä:
- balkánsky areál:
- tráčtina
- dáčtina
- frýgičtina
- gréčtina - pozri hore
- pelasgičtina
- ilýrčina
- apeninský areál:
- keltiberský areál:
- jazyky Keltov, ktorí sa zmiešali s Ibermi
- Malá Ázia (špeciálny areál nedoložený):
- niektoré skýtske jazyky od Čierneho mora