Vošky (Aphidinea): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 217.119.121.229 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Maajo25
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Migrating interwiki links, now provided by Wikidata on d:q183350
Riadok 54: Riadok 54:
[[Kategória:Vošky| ]]
[[Kategória:Vošky| ]]


[[ar:من]]
[[cs:Mšice]]
[[da:Bladlus]]
[[de:Blattläuse]]
[[en:Aphid]]
[[eo:Afido]]
[[es:Aphidoidea]]
[[et:Lehetäilised]]
[[fa:شته]]
[[fi:Kirvat]]
[[fr:Aphidoidea]]
[[he:כנימות עלה]]
[[hu:Levéltetvek]]
[[io:Afidio]]
[[it:Aphidoidea]]
[[ja:アブラムシ]]
[[ka:ბუგრები]]
[[ko:진딧물]]
[[lt:Amariniai]]
[[nl:Bladluizen]]
[[nn:Bladlus]]
[[no:Bladlus]]
[[no:Bladlus]]
[[pl:Mszyce]]
[[pt:Afídio]]
[[qu:Yura usa]]
[[ru:Тли]]
[[simple:Aphid]]
[[simple:Aphid]]
[[sl:Listne uši]]
[[sv:Bladlöss]]
[[tr:Yaprak biti]]
[[uk:Попелиці]]
[[zh:蚜虫]]

Verzia z 03:43, 18. august 2013

Vošky
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aphidinea
Synonymá
Aphidoidea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vošky (lat. Aphidinea alebo Aphidoidea) sú taxón (podrad alebo nadčeľaď) hmyzu. Charakteristické sú malým, zavalitým a málo chitinizovaným telom.

Merajú 1–3, zriedka až 6 mm. Tykadlá sú 4- až 6-článkové, pritom pomerne dlhé. Bodavocicavým ústnym ústrojenstvom i stavbou tela sú silne prispôsobené na cicanie rastlinných štiav. Majú krídla, ktorých žilnatina krídel je odvodená a zjednodušená. Zadné krídla sú oveľa menšie. V zadnej časti bruška má väčšina druhov pár rúrkovitých príveskov (sifunculi), ktoré majú vzťah k sekrécii, ich presná funkcia však ešte nie je celkom zrejmá. Zadné nohy niektorých druhov dovoľujú slabé skákanie, ktoré sa však nedá porovnať s mérami a väčšinou cikád. Vývin je paurometabolia so štyrmi instarmi. Vošiek poznáme asi 3 500 druhov, z čoho na Slovensku žije 600–700 druhov. Pri premnožení sa mnohé druhy stávajú vážnymi škodcami.

Vývojové cykly

V zložitých životných cykloch vošiek sa strieda niekoľko partenogenetických generácií s jednou generáciou pohlavnou. Cyklus má obyčajne 3 fázy:

  • Thelytókna fáza: Na jar sa z prezimovaných vajíčok liahnu nymfy, ktoré dorastajú na bezkrídle samice–tzv. zakladateľky (fundatrices), a tie sa ďalej množia thelytókiou na bezkrídle i krídlaté panny (virgines).V tejto fáze môže dôjsť k lavínovitému namnoženiu obrovského množstva vošiek, pričom krídlaté jedince kolonizujú ďalšie rastliny.
  • Amphitókna fáza: Samice, ktoré sú stále neoplodnené, kladú ďalšie vajíčka, z ktorých sa vyvinú krídlaté samice i samce. Thelytókna a amphitókna generácia sa často líšia aj vo výbere živnej rastliny.
  • Pohlavná fáza: Samce a samice kopulujú, potom samice kladú oplodnené „zimné“ vajíčka, z ktorých na jar vznikajú opäť zakladateľky.

Tento cyklus u (sub)tropických druhov môže byť pozmenený, ale v základe ostáva rovnaký, chýbajú len tzv. zimné vajíčka.

Zdroje

Iné projekty