Redaktor:Edison~skwiki/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox Ulica
{{Infobox Spisovateľ
| Názov = Štefunkova
| meno = Rudolf Sloboda
| Mapa mesta =
| obrázok = Bradlo 050.jpg
| Obrázok =
| veľkosť obrázka = 230px
| x =
| popis = Pamätník Rudolfa Slobodu v Bratislave-Devínskej Novej Vsi
| y =
| pseudonym =
| dátum narodenia = [[16. apríl]] [[1938]]
| Štát = {{minivlajka|Slovensko|w}}
| Mesto = [[Bratislava]]
| miesto narodenia = [[Devínska Nová Ves]], [[Slovensko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|1995|10|6|1938|4|16}}
| Mestská časť = [[Ružinov]]
| Okres = [[Bratislava II]]
| miesto úmrtia = [[Devínska Nová Ves]], [[Slovensko]]
| zamestnanie = prozaik, básnik, dramatik, scenárista a herec
| Severná šírka =
| národnosť = slovensko-chorvátska
| Východná dĺžka =
| PSČ = 821 03
| obdobie =
| žáner = poviedka, román, scenár, báseň, úvaha
| Číslo obvodu =
| Štvrť = [[Pošeň]]
| téma =
| Začína = [[Exnárova (Bratislava)|Exnárova]]
| hnutie =
| Končí =
| Knižný debut = Narcis
| Vytvorenie =
| významné práce =
| Denominácia =
| manžel =
| Orientácia =
| manželka =
| Dĺžka =
| partner =
| Šírka =
| deti =
| Vznik =
| vzťahy =
| Staršie názvy =
| ovplyvnil =
| Rok názvu 1 = 1990
| ovplyvnila =
| Názov 1 = Hanzlíčkova
| ovplyvnený =
| Rok názvu 2 =
| ovplyvnená =
| Názov 2 =
| významné ocenenia =
| Mapa okolia =
| podpis =
| Popis =
| web =
| poznámky =
}}
}}


'''Rudolf Sloboda''' ([[16. apríl]] [[1938]], [[Devínska Nová Ves]] – [[6. október]] [[1995]], [[Devínska Nová Ves]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[básnik]], [[dramatik]], [[scenárista]] a autor literatúry pre deti a mládež.
'''Štefunkova''' je ulica v [[Ružinov|Ružinove]], [[Bratislava|Bratislave]]. Nachádza sa v miestnej časti [[Pošeň]].


== Životopis ==
Pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka a úradníka. Detstvo prežil v [[Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]] počas [[Prvá slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]] a budovania [[komunizmus|komunizmu]] v nie práve dokonalej rodine (rodičia sa rozviedli a matka okrem Slobodovho otca Ruda prežila aj svojho druhého manžela a po ňom aj druha Vinca Besedu). Tento fakt je v jeho diele viackrát diskutovaný z najrôznejších pohľadov.


Do školy chodil v [[Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]] a neskôr študoval filozofiu na [[Univerzita Komenského|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], no po roku štúdium ukončil a odišiel pracovať do bane v [[Ostrava|Ostrave]]. Vrátil sa do [[Bratislava|Bratislavy]], kde pracoval ako stavebný robotník, potom nasledovala v rokoch [[1959]] – [[1962]] vojenčina v južných Čechách, po nej opäť [[Ostrava]], kde v rokoch [[1962]] – [[1964]] pracoval vo Vítkovických železiarňach, a nakoniec definitívny návrat do rodnej obce. Tu sa aj oženil a narodila sa mu dcéra Eva.
Ulica je situovaná v smere sever-juh.
Na severnom konci ústi do [[Exnárova (Bratislava)|Exnárovej ulice]].
Na západnej strane do nej ústi [[Andreja Mráza (Bratislava)|Andreja Mráza]].
Na južnom konci slepo končí.


V rokoch [[1965]] – [[1969]] pracoval ako redaktor vo vydavateľstve [[Smena]], v rokoch [[1972]] – [[1984]] bol dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe a v roku [[1984]] krátky čas pracoval vo vydavateľstve [[Slovenský spisovateľ]]. Popri príležitostných zamestnaniach (napr. vo filme) sa živil predovšetkým ako spisovateľ na voľnej nohe. So svojou psychicky chorou manželkou žil v skromných pomeroch vo svojom rodisku až do roku [[1995]], kedy vo svojej „chate“ na ulici Slovinec v [[Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]] spáchal [[samovražda|samovraždu]] obesením sa na bicyklovú reťaz.
Ulica je prejazdná po celej dĺžke.


Život Rudolfa Slobodu bol poznamenaný neustálym bojom so spoločnosťou a aj so sebou samým. S ostatnými spisovateľmi či kolegami mal často búrlivé vzťahy. Známe boli jeho [[alkohol]]ické excesy. Z alkoholizmu sa aj opakovane liečil. Viackrát sa pokúsil o samovraždu. V posledných rokoch života bol [[abstinent]]om.
Presne oproti vyústeniu do [[Exnárova (Bratislava)|Exnárovej ulice]] sa nachádza jednoduchý pamätník venovaný pamiatke [[Karol_Hanzlíček|Karola Hanzlíčka]], podľa ktorého bola ulica pôvodne pomenovaná.


== Tvorba ==
Východnú stranu ulice po celej jej dĺžke lemuje jediný panelový bytový dom z druhej polovice 60-tych rokov.
Sloboda je jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších majstrov slovenského písaného slova [[2. polovica 20. storočia|druhej polovice 20. storočia]]. Publikovať začal v roku [[1958]] v časopisoch [[Mladá tvorba]] (tu mu vyšla prvá poviedka ''Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou'') a [[Slovenské pohľady]]. Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je brilantný rozprávačský štýl, ktorý presne reprodukuje myšlienky a udalosti, ako aj neprehliadnuteľná pocitová a myšlienková úprimnosť. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske a jej príbuzných veciach – žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života či viere v Boha.


Dôležitou súčasťou spisovateľovej osobnosti bolo písanie denníkov. Mnohé z nich autor zničil, časť (neúplnú) z nich vydal autorov zať, prekladateľ [[Oto Havrila]] vo vydavateľstve Tatran. Aj keď bol Sloboda predovšetkým prozaik, predovšetkým po páde komunistického režimu v roku [[1989]] sa prejavil ako talentovaný dramatik a jeho dve diela sa rýchlo stali stálicami v repertoári divadla [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ’90]]. V roku 2001 vyšla jeho biografia od [[Zora Prušková|Zory Pruškovej]] pod názvom ''Rudolf Sloboda'', v roku 2011 vyšla monografia o prozaickom diele Rudolfa Slobodu ''Medzi poviedkou a románom ''od Gabriely Mihalkovej.
== Pôvod názvu ==
Je pomenovaná podľa sochára, výtvarného pedagóga a redaktora [[Fraňo_Štefunko|Fraňa Štefunka]].
Do roku 1990 niesla názov '''Hanzlíčkova''' podľa novinára [[Karol_Hanzlíček|Karola Hanzlíčka]].


== Bibliografia ==
=== Próza ===
* ''[[Narcis (román)|Narcis]]'' (1965)
* ''[[Britva (román)|Britva]]'' (1967)
* ''[[Uhorský rok]]'' (1968)
* ''[[Šedé ruže]]'' (1969)
* ''[[Romaneto Don Juan]]'' (1971)
* ''[[Ilias (román)|Ilias]]'' (1973)
* ''[[Hlboký mier]]'' (1976)
* ''[[Hudba (román)|Hudba]]'' (1977)
* ''[[Vernosť (román)|Vernosť]]'' (1979)
* ''[[Druhý človek]]'' (1981)
* ''[[Rozum (román)|Rozum]]'' (1982)
* ''[[Dni radosti]]'' (1982)
* ''[[Stratený raj]]'' (1983)
* ''[[Pánsky flám]]'' (1986)
* ''[[Uršuľa (román)|Uršuľa]]'' (1987)
* ''[[Ako som sa stal mudrcom]]'' (1987)
* ''[[Pokus o autoportrét]]'' (1988)
* ''[[Hraničný kameň]]'' (1989)
* ''[[Rubato (román)|Rubato]]'' (1990)
* ''[[Krv (román)|Krv]]'' (1991)
* ''[[Útek z rodnej obce]]'' (1992)
* ''[[Jeseň (román)|Jeseň]]'' (1994)
* ''[[Herečky]]'' (1995)
* ''[[Pamäti (román)|Pamäti]]'' (1996)
* ''[[Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou. Zobrané poviedky I. 1958 – 1968]]'' (2001)
* ''[[Rodné mestečko. Zobrané poviedky II. 1969 – 1988]]'' (2002)
* ''[[Láska (román)|Láska]]'' (2002)
* ''[[Z tvorby]]'' (2002)
* ''[[Z denníkov]]'' (2002)
* ''[[Jesenná (zato) silná láska. Zobrané poviedky III. 1989 – 1995]]'' (2003)
* ''[[Listy a eseje]]'' (2004)
* ''[[Záznamy]]'' (2010)


== Blízke ulice ==
=== Poézia ===
* ''[[Večerná otázka vtákovi]]'' (1977)
* [[Andreja Mráza (Bratislava)|Andreja Mráza]]
* [[Exnárova (Bratislava)|Exnárova]]


== Referencie ==
=== Dráma ===
* ''[[Vojna s malým Holandskom]]'' (1965)
<references />
* ''[[Pašie (hra)|Pašie]]'' (1972)
* ''[[Armagedon na Grbe]]'' (1993)
* ''[[Macocha (hra)|Macocha]]'' (1995)


=== Scenáre ===
[[Kategória:Ulice v Ružinove]]
* ''[[Orestea]]'' (1971)
* ''[[Milosrdný čas]]'' (1975)
* ''[[Karline manželstvá]]'' (1980)
* ''[[Don Juan zo Žabokriek]]'' (1982)
* ''[[Uršuľa (scenár)|Uršuľa]]'' (1987)
* ''[[Prerušená hra]]'' (1989)
* ''[[Dušička]]'' (1993)
* ''[[Jesenná (zato) silná láska]]'' (2003)

=== Preložené diela ===
* ''Druhý človek'' – po [[nemčina|nemecky]] (1984)
* ''Rozum'' – po [[bulharčina|bulharsky]] (1986), po [[poľština|poľsky]] (1987), po [[čeština|česky]] (1989), po [[ruština|rusky]] (1990), po [[slovinčina|slovinsky]] (2007), po [[srbčina|srbsky]] (2007)
* ''Stratený raj'' – po bulharsky (2000), po [[macedónčina|macedónsky]] (2002)
* ''Uršuľa'' – po [[rumunčina|rumunsky]] (2003)
* ''Rubato'' – po česky (2008)
* ''Krv'' – po [[maďarčina|maďarsky]] (1998)
* ''Jeseň'' – po [[chorvátčina|chorvátsky]] (2004)
* ''Herečky'' – po maďarsky (2005)
* ''Láska'' – po česky (2006)

== Film ==
Rudolf Sloboda účinkoval ako herec v štyroch slovenských filmoch:
*''[[Sen – jama vo mne]]'' (réžia: [[Ján Fajnor]], 1987), postava: vlastná
*''[[Všetko čo mám rád|Všetko, čo mám rád]]'' (réžia: [[Martin Šulík]], 1992), postava: spisovateľ
*''[[Albert, Albert]]'' (réžia: [[Jaroslav Rihák]], 1994), postava: Ján Lajčiak
*''[[Času je málo a voda stúpa]]'' (réžia: [[Dežo Ursiny]] a [[Ivan Brachtl]], 1997), postava: vlastná

{{DEFAULTSORT:Sloboda, Rudolf}}
[[Kategória:Narodenia v 1938]]
[[Kategória:Úmrtia v 1995]]
[[Kategória:Obete samovrážd]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]]
[[Kategória:Slovenskí dramatici]]
[[Kategória:Slovenskí scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[Kategória:Slovenskí prozaici]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
[[Kategória:Absolventi Univerzity Komenského]]

Verzia z 17:48, 18. január 2014

Rudolf Sloboda
Pamätník Rudolfa Slobodu v Bratislave-Devínskej Novej Vsi
Pamätník Rudolfa Slobodu v Bratislave-Devínskej Novej Vsi
Osobné informácie
Narodenie16. apríl 1938
 Devínska Nová Ves, Slovensko
Úmrtie6. október 1995 (57 rokov)
 Devínska Nová Ves, Slovensko
Národnosťslovensko-chorvátska
Zamestnanieprozaik, básnik, dramatik, scenárista a herec
Dielo
Žánrepoviedka, román, scenár, báseň, úvaha

Rudolf Sloboda (16. apríl 1938, Devínska Nová Ves – 6. október 1995, Devínska Nová Ves) bol slovenský prozaik, básnik, dramatik, scenárista a autor literatúry pre deti a mládež.

Životopis

Pochádzal z rodiny chorvátskeho starousadlíka a úradníka. Detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi počas prvej Slovenskej republiky a budovania komunizmu v nie práve dokonalej rodine (rodičia sa rozviedli a matka okrem Slobodovho otca Ruda prežila aj svojho druhého manžela a po ňom aj druha Vinca Besedu). Tento fakt je v jeho diele viackrát diskutovaný z najrôznejších pohľadov.

Do školy chodil v Devínskej Novej Vsi a neskôr študoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave, no po roku štúdium ukončil a odišiel pracovať do bane v Ostrave. Vrátil sa do Bratislavy, kde pracoval ako stavebný robotník, potom nasledovala v rokoch 1959 – 1962 vojenčina v južných Čechách, po nej opäť Ostrava, kde v rokoch 1962 – 1964 pracoval vo Vítkovických železiarňach, a nakoniec definitívny návrat do rodnej obce. Tu sa aj oženil a narodila sa mu dcéra Eva.

V rokoch 1965 – 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, v rokoch 1972 – 1984 bol dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe a v roku 1984 krátky čas pracoval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Popri príležitostných zamestnaniach (napr. vo filme) sa živil predovšetkým ako spisovateľ na voľnej nohe. So svojou psychicky chorou manželkou žil v skromných pomeroch vo svojom rodisku až do roku 1995, kedy vo svojej „chate“ na ulici Slovinec v Devínskej Novej Vsi spáchal samovraždu obesením sa na bicyklovú reťaz.

Život Rudolfa Slobodu bol poznamenaný neustálym bojom so spoločnosťou a aj so sebou samým. S ostatnými spisovateľmi či kolegami mal často búrlivé vzťahy. Známe boli jeho alkoholické excesy. Z alkoholizmu sa aj opakovane liečil. Viackrát sa pokúsil o samovraždu. V posledných rokoch života bol abstinentom.

Tvorba

Sloboda je jedným z najzaujímavejších a najvýznamnejších majstrov slovenského písaného slova druhej polovice 20. storočia. Publikovať začal v roku 1958 v časopisoch Mladá tvorba (tu mu vyšla prvá poviedka Do tohto domu sa vchádzalo širokou bránou) a Slovenské pohľady. Každé z jeho diel je vo svojej podstate postavené na jeho vlastných zážitkoch a životných skúsenostiach. Výraznou črtou jeho prozaickej tvorby je brilantný rozprávačský štýl, ktorý presne reprodukuje myšlienky a udalosti, ako aj neprehliadnuteľná pocitová a myšlienková úprimnosť. Vo viacerých dielach stavia základný motív na láske a jej príbuzných veciach – žiarlivosti, erotike, sexuálnych vzťahoch, ale i osamelosti a hľadaní zmyslu života či viere v Boha.

Dôležitou súčasťou spisovateľovej osobnosti bolo písanie denníkov. Mnohé z nich autor zničil, časť (neúplnú) z nich vydal autorov zať, prekladateľ Oto Havrila vo vydavateľstve Tatran. Aj keď bol Sloboda predovšetkým prozaik, predovšetkým po páde komunistického režimu v roku 1989 sa prejavil ako talentovaný dramatik a jeho dve diela sa rýchlo stali stálicami v repertoári divadla Astorka Korzo ’90. V roku 2001 vyšla jeho biografia od Zory Pruškovej pod názvom Rudolf Sloboda, v roku 2011 vyšla monografia o prozaickom diele Rudolfa Slobodu Medzi poviedkou a románom od Gabriely Mihalkovej.

Bibliografia

Próza

Poézia

Dráma

Scenáre

Preložené diela

Film

Rudolf Sloboda účinkoval ako herec v štyroch slovenských filmoch:

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor:Edison~skwiki/pieskovisko&oldid=5690273“