Cháridža: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 14: | Riadok 14: | ||
| isbn = 80-7149-764-9 |
| isbn = 80-7149-764-9 |
||
| strany = 90 |
| strany = 90 |
||
}}</ref><ref>islam. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''.</ref>; [[arabčina|arabs.]] الخوارج - ''al-Chawāridž'', odv. z خرج - ''charadža'', dosl. ''odísť, opustiť'') je najstaršia [[islam]]ská sekta. Vznikla roku [[657]] počas mocenského zápasu medzi [[Alí]]m, [[Mohamed]]ovým bratrancom a zaťom, a [[Mu‘áwija|Mu‘áwijom]], bratrancom [[chalífa|chalífu]] [[Usmán]]a. Vojská oboch sa stretli pri [[Siffín]]e. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa [[Korán]]u, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku [[661]] jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil. |
}}</ref><ref>islam. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''.</ref><ref>http://leccos.com/index.php/clanky/charidza</ref>; [[arabčina|arabs.]] الخوارج - ''al-Chawāridž'', odv. z خرج - ''charadža'', dosl. ''odísť, opustiť'') je najstaršia [[islam]]ská sekta. Vznikla roku [[657]] počas mocenského zápasu medzi [[Alí]]m, [[Mohamed]]ovým bratrancom a zaťom, a [[Mu‘áwija|Mu‘áwijom]], bratrancom [[chalífa|chalífu]] [[Usmán]]a. Vojská oboch sa stretli pri [[Siffín]]e. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa [[Korán]]u, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku [[661]] jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil. |
||
Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech. |
Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech. |
Verzia z 19:45, 15. júl 2014
Súčasť série článkov na tému |
Islam |
Viera a praktiky |
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
Hlavné osobnosti |
Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
Texty a zákony |
Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
Vetvy islamu |
Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
Sociopolitické aspekty |
Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
Pozri aj |
Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |
Cháridža (iné názvy: cháridžíja, (al-)chawáridž, cháridžovci, cháridžiti, charidžiti [1][2][3]; arabs. الخوارج - al-Chawāridž, odv. z خرج - charadža, dosl. odísť, opustiť) je najstaršia islamská sekta. Vznikla roku 657 počas mocenského zápasu medzi Alím, Mohamedovým bratrancom a zaťom, a Mu‘áwijom, bratrancom chalífu Usmána. Vojská oboch sa stretli pri Siffíne. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa Koránu, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku 661 jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil.
Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech.
Od 7. storočia sa cháridža začala štiepiť na medzi sebou vzájomne súperiace frakcie. Umiernená cháridžovská skupina ibádíja je dodnes aktívna v Líbyii (Džabal Nafúsa) a v Tunisku (Džerba).
Referencie
- ↑ cháridža, cháridžíja, chawáridž, al-. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 90.
- ↑ islam. In: Pyramída.
- ↑ http://leccos.com/index.php/clanky/charidza