Juraj Buchholtz (1688): Rozdiel medzi revíziami
typografia |
infobox |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Osobnosť |
|||
| Meno = Juraj Buchholtz |
|||
| Rodné meno = |
|||
| Popis osoby = polyhistor, astronóm |
|||
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> |
|||
| Veľkosť portrétu = |
|||
| Popis portrétu = |
|||
| Dátum narodenia = [[3. november]] [[1688]] |
|||
| Miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] |
|||
| Dátum úmrtia = {{duv|1737|8|3|1688|11|3}} |
|||
| Miesto úmrtia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] |
|||
| Bydlisko = |
|||
| Iné mená = |
|||
| Štát pôsobenia = |
|||
| Národnosť = |
|||
| Štátna príslušnosť = |
|||
| Zamestnanie = |
|||
| Známy vďaka = |
|||
| Známa vďaka = |
|||
| Alma mater = |
|||
| Profesia = |
|||
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> |
|||
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> |
|||
| Webstránka = |
|||
| Poznámky = |
|||
| Portál1 = |
|||
| Portál2 = |
|||
| Portál3 = |
|||
}} |
|||
'''Juraj Buchholtz''' (''Georgius Buchholtz'', ''Georg Buchholtz''; * [[3. november]] [[1688]], [[Kežmarok]]{{--}}† [[3. august]] [[1737]], [[Kežmarok]]), syn [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraja Buchholtza]] (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo [[Vroclav]]e a [[Lipsko|Lipsku]]. |
'''Juraj Buchholtz''' (''Georgius Buchholtz'', ''Georg Buchholtz''; * [[3. november]] [[1688]], [[Kežmarok]]{{--}}† [[3. august]] [[1737]], [[Kežmarok]]), syn [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraja Buchholtza]] (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo [[Vroclav]]e a [[Lipsko|Lipsku]]. |
||
Riadok 13: | Riadok 42: | ||
<references /> |
<references /> |
||
{{DEFAULTSORT:Buchholtz, Juraj |
{{DEFAULTSORT:Buchholtz, Juraj 1688}} |
||
[[Kategória:Narodenia v 1688]] |
|||
[[Kategória:Úmrtia v 1737]] |
|||
[[Kategória:Slovenskí astronómovia]] |
[[Kategória:Slovenskí astronómovia]] |
||
[[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] |
[[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] |
Verzia z 21:16, 18. december 2015
Juraj Buchholtz | |
polyhistor, astronóm | |
Narodenie | 3. november 1688 Kežmarok, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 3. august 1737 (48 rokov) Kežmarok, Slovensko |
Juraj Buchholtz (Georgius Buchholtz, Georg Buchholtz; * 3. november 1688, Kežmarok – † 3. august 1737, Kežmarok), syn Juraja Buchholtza (1643 – 1724) bol polyhistor, astronóm, ktorý pôsobil na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Zasvätil svoj život výskumu sústav jaskýň na Slovensku a propagácii vedeckých poznatkov z výskumov v oblasti Vysokých Tatier. Prvý zakreslil panorámu Vysokých Tatier, cenné sú jeho speleologické a astronomické pozorovania a výskumy, člen vedeckých spoločností vo Vroclave a Lipsku.
Život a dielo
Študoval v Rožňave a Kežmarku, absolvoval štúdium teológie v Gdansku, Greifswalde, Lipsku a Wittenbergu. Po ukončení štúdií roku 1714 sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v Paludzi a od roku 1772 do smrti v Kežmarku. Autor viacerých štúdií o lososoch v rieke Poprad a v Dunajci, o liečivých prameňoch vo Vyšných Ružbachoch o Demänovských jaskyniach. Skúmal a zakreslil aj Silickú Ľadnicu, i Domicu. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. Matej Bel ju v roku 1723 uverejnil vo svojom diele Hungariae antiquae et novae prodromus (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Keď pôsobil v Paludzi, stal sa dobrým znalcom Západných Tatier. Bol to on, ktorý v najväčšej miere informoval Mateja Bela o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku 1724 do Belianskych Tatier a k Zelenému plesu pod Jastrabou vežou. Túto vysokohorskú túru opísal v Relation von der Carpathischen Reise v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku 1736 svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od Veľkej Lomnice z roku 1717 s podrobnou legendou.
Buchholtz sa venoval aj astronómii. Svoje poznatky uverejnil v rokoch 1723 – 1726 vo Vroclavských análoch Sammlung von Natur und Medizin - wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur - Geschichten. Bol aj literárne činný. S manželkou Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla.[1][2]
Externé odkazy
Referencie
- ↑ Časopis Vysoké Tatry, In. Bohuš, Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč. IX. čís. 3/70, str. 28-29
- ↑ Buchholtz online