Andrej Plávka

Andrej Plávka
slovenský prozaik a básnik
Narodenie	18. november 1907 Liptovská Sielnica, Slovensko
Úmrtie	11. júl 1982 (74 rokov) Bratislava, Slovensko
Biografický portál

Andrej Plávka (pseudonymy Martin Podhorský, Plávka-Podhorský, Podhorský, Vladimír Veselý, Vl. Veselý a i.) (* 18. november 1907, Liptovská Sielnica – † 11. júl 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik a básnik.

Rodina

• otec: Ondrej Plávka
• matka: Viktória rod. Dlugolinská
• manželka: Mária rod. Holzerová , Miloslava rod. Šimková

Životopis

Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Liptovskej Sielnici, Liptovskom Mikuláši a neskôr na Právnickej fakulte Karolovej univerzity v Prahe (činný v spolku Detvan). Štúdium nedokončil. V rokoch 1931 – 1945 bol úradníkom v organizácii kresťanskej mládeže YMCA, v roku 1939 – 1945 vedúci Ústavu pre sociálnu a kultúrnu starostlivosť v Banskej Bystrici. Počas SNP vedúci sociálnej komisie RNV v Banskej Bystrici. Spolu s A. Matuškom autor ohlasu k slovenskému národu, ktorý odvysielal SSV v Banskej Bystrici, jeho spoluorganizátor a spolupracovník, autor Manifestu pokrokových slovenských spisovateľov. V rokoch 1945 – 1946 bol námestníkom povereníka informácií, v rokoch 1946 – 1947 bol tajomníkom Národného frontu a zároveň do roku 1949 tiež pracoval v Úrade Zboru povereníkov. V rokoch 1949 – 1968 pracoval ako riaditeľ knižného vydavateľstva Tatran, pričom bol tiež v rokoch 1957 – 1963 tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1958 – 1966 členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, tiež členom Ústredného výboru Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky. V rokoch 1963 – 1965 sa venoval výhradne literárnej činnosti a v rokoch 1969 – 1982 bol predseda Zväzu slovenských spisovateľov.

Tvorba

Svoje prvé básnické dielo uverejnil v roku 1922 v časopise Nový rod, a neskôr publikoval i v ďalších časopisoch, ako sú Mladé Slovensko, Svojeť, Mladé prúdy, Elán, Slovenské smery, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Nové slovo, miestny týždenník Republikán v Liptovskom Mikuláši a ďalšie. Knižne debutoval v roku 1928 zbierkou básní Z noci i rána. Vo svojej tvorbe sa inšpiroval najmä staršou generáciou slovenských autorov, ako boli štúrovci, no najmä Pavol Országh Hviezdoslav, ale zároveň sa venoval aj moderným umeleckým smerom, ako sú poetizmus a nadrealizmus. Jeho dielo je preložené do mnohých cudzích jazykov (ruština, ukrajinčina, maďarčina, nemčina, angličtina, francúzština, čeština).

Ocenenia

• 1946 – nositeľ Radu SNP I. triedy
• 1957 – zaslúžilý umelec
• 1959 a 1972 – laureát štátnej ceny K. Gottwalda
• 1967 – nositeľ Radu práce
• 1971 – národný umelec
• 1975 – nositeľ bulharského Radu Cyrila a Metoda
• 1977 – nositeľ Radu Víťazného februára
• 1977 – nositeľ sovietskeho Radu družby národov
• 1980 – medaila Svetovej rady mieru

Dielo

Poézia

• 1928 – Z noci i rána
• 1940 – Vietor nad cestou
• 1942 – Tri prúty Liptova
• 1947 – Ohne na horách
• 1950 – Zelená ratolesť
• 1954 – Tri vody
• 1953 – Domovina moja
• 1955 – Sláva života
• 1957 – Liptovská píšťala
• 1958 – Kosodrevie
• 1960 – Vyznanie
• 1961 – Palmy a limby
• 1963 – Zrelosť
• 1965 – Korene
• 1967 – Zbohom, lásky moje
• 1972 – Testament
• 1974 – Neumrel na koni

Próza

• 1934 – Jeden z nás
• 1941 – Obrátenie Pavla
• 1949 – Návrat Patra Hugáňa
• 1952 – Siedmi
• 1952 – V krajine šťastných ľudí
• 1954 – Rumunská jar
• 1957 – Pán Miklóš a iné poviedky
• 1971 – Smädný milenec
• 1976 – Plná čaša
• 1979 – Rodné listy
• Nedožili jari, úryvok vyšiel v časopise Slovenské smery
• Krvavé mračná, vychádzalo v časopise A-Zet
• Studená zem, len rukopis

Tvorba pre mládež

• 1965 – Sto dolín, sto vŕškov

Výbery

• 1968 – Miloval som ťa
• 1972 – Všade ťa vidím
• 1972 – 1974 – Vybrané spisy I – III

Bibliofília

• 1977 – Post scriptum

Literatúra

• Slovenský biografický slovník

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projekty

Wikicitáty

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Andrej Plávka