Parlamentarizmus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Petinoh (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Petinoh (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Parlamentarizmus''' je kreačná a politická závislosť [[vláda|vlády]] od [[parlament|parlamentu]], teda [[výkonná moc|výkonnej moci]] od [[zákonodarná moc |zákonodarnej moci]].
'''Parlamentarizmus''' alebo '''parlamentná demokracia''' či '''parlamentný systém''' je kreačná a politická závislosť [[vláda|vlády]] od [[parlament|parlamentu]], teda [[výkonná moc|výkonnej moci]] od [[zákonodarná moc |zákonodarnej moci]].

Ide o systém [[Demokracia|demokratického]] riadenia štátu, v ktorom [[výkonná moc]] čerpá svoju legitimitu od vyslovenia dôvery [[Zákonodarná moc|mocou zákondarnou]], typicky [[Parlament|parlamentom]]. Výkonná moc sa teda aj zodpovedá parlamentu. V parlamentnom systéme je [[Hlava štátu|hlavou štátu]] zväčša odlišná osoba, ako tá, ktorá je na [[Predseda vlády|čele vlády]]. Tu sa parlamentná demokracia odlišuje od [[Prezidentská demokracia|demokracie prezidentskej]], kde býva zvykom, že hlava štátu je zároveň aj hlava vlády.

Krajiny používajúce parlamentnú demokraciu môžu byť [[Konštitučná monarchia|konštitučné monarchie]], v ktorých je síce [[panovník]] hlavou štátu, no na čele vlády stojí iný človek, ktorý zvykne byť zároveň aj [[poslanec]] parlamentu (napr. [[Spojené kráľovstvo]], [[Japonsko]], [[Dánsko]], [[Švédsko]] a i.), alebo [[Parlamentná republika|parlamentné republiky]], kde je hlavou štátu [[prezident]], s obmedzenými, najmä ceremoniálnymi právomocami a na čele vlády stojí človek pochádzajúci obyvkle zo [[Zákonodarná moc|zákonodarnej moci]]. (napr. [[Slovensko]], [[Nemecko]], [[Česko]], [[Írsko]], [[India]] a i.). V niekoľkých parlamentných republikách ako [[Botswana]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] či [[Surinam]] je hlava štátu zároveň aj predsedom vlády, no je volený parlamentom, ktorému sa zodpovedá. Pri dvojkomorových parlamentoch (napr. [[Parlament Českej republiky]]) sa obvykle vláda zodpovedá dolnej komore parlamentu, z ktorej zväčša no nie vždy pochádza aj premiér.

Parlamentný systém je dominantou formou vlády v [[Európa|Európe]], nakoľko 32 z 50 suverénnych európskych štátov sú parlamentnými demokraciami. Tiež je častý v [[Karibik|Karibiku]], kde sa používa až na 10 z 13 ostrovných štátov a v [[Oceánia (ostrovy)|Oceánii]]. V ostatných častiach sveta nie je parlamentná demokracia až tak zvyčajná, ale je rozmiestnená naprieč všetkými kontinentmi, najčastejšie v bývalých kolóniách [[Britské impérium|Bristkého impéria]], ktoré používajú špecifickú vetvu parlamentnej demokracie známu ako [[Westminsterský systém]].


Parlamentarizmus je každá forma vlády v ktorej existuje parlament. V užšom význame slova je parlamentarizmus osobitné, významné postavenie parlamentu oproti ostatným najvyšším štátnym orgánom. Takúto formu vlády nazývame parlamentnou. Základná zložka parlamentarizmu je suverenita ľudu a zastupiteľskej demokracie.
Parlamentarizmus je každá forma vlády v ktorej existuje parlament. V užšom význame slova je parlamentarizmus osobitné, významné postavenie parlamentu oproti ostatným najvyšším štátnym orgánom. Takúto formu vlády nazývame parlamentnou. Základná zložka parlamentarizmu je suverenita ľudu a zastupiteľskej demokracie.
Riadok 6: Riadok 12:
* {{filit|fvp/parlamentarizmus.html}}
* {{filit|fvp/parlamentarizmus.html}}


== Zdroj ==

{{Politický výhonok}}
{{Preklad|en|Parliamentary system|900663742}}{{Politický výhonok}}


[[Kategória:Formy vlády]]
[[Kategória:Formy vlády]]

Verzia z 18:59, 22. jún 2019

Parlamentarizmus alebo parlamentná demokracia či parlamentný systém je kreačná a politická závislosť vlády od parlamentu, teda výkonnej moci od zákonodarnej moci.

Ide o systém demokratického riadenia štátu, v ktorom výkonná moc čerpá svoju legitimitu od vyslovenia dôvery mocou zákondarnou, typicky parlamentom. Výkonná moc sa teda aj zodpovedá parlamentu. V parlamentnom systéme je hlavou štátu zväčša odlišná osoba, ako tá, ktorá je na čele vlády. Tu sa parlamentná demokracia odlišuje od demokracie prezidentskej, kde býva zvykom, že hlava štátu je zároveň aj hlava vlády.

Krajiny používajúce parlamentnú demokraciu môžu byť konštitučné monarchie, v ktorých je síce panovník hlavou štátu, no na čele vlády stojí iný človek, ktorý zvykne byť zároveň aj poslanec parlamentu (napr. Spojené kráľovstvo, Japonsko, Dánsko, Švédsko a i.), alebo parlamentné republiky, kde je hlavou štátu prezident, s obmedzenými, najmä ceremoniálnymi právomocami a na čele vlády stojí človek pochádzajúci obyvkle zo zákonodarnej moci. (napr. Slovensko, Nemecko, Česko, Írsko, India a i.). V niekoľkých parlamentných republikách ako Botswana, Južná Afrika či Surinam je hlava štátu zároveň aj predsedom vlády, no je volený parlamentom, ktorému sa zodpovedá. Pri dvojkomorových parlamentoch (napr. Parlament Českej republiky) sa obvykle vláda zodpovedá dolnej komore parlamentu, z ktorej zväčša no nie vždy pochádza aj premiér.

Parlamentný systém je dominantou formou vlády v Európe, nakoľko 32 z 50 suverénnych európskych štátov sú parlamentnými demokraciami. Tiež je častý v Karibiku, kde sa používa až na 10 z 13 ostrovných štátov a v Oceánii. V ostatných častiach sveta nie je parlamentná demokracia až tak zvyčajná, ale je rozmiestnená naprieč všetkými kontinentmi, najčastejšie v bývalých kolóniách Bristkého impéria, ktoré používajú špecifickú vetvu parlamentnej demokracie známu ako Westminsterský systém.

Parlamentarizmus je každá forma vlády v ktorej existuje parlament. V užšom význame slova je parlamentarizmus osobitné, významné postavenie parlamentu oproti ostatným najvyšším štátnym orgánom. Takúto formu vlády nazývame parlamentnou. Základná zložka parlamentarizmu je suverenita ľudu a zastupiteľskej demokracie.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Parliamentary system na anglickej Wikipédii.