Karakalpačtina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vegbot (diskusia | príspevky)
Boti
76 502 editací
cat
 
Riadok 11: Riadok 11:
písmo = [[latinské písmo|latinka]], [[cyrilika]] |
písmo = [[latinské písmo|latinka]], [[cyrilika]] |
úradný = [[Karakalpacko]] v [[Uzbekistan]]e |
úradný = [[Karakalpacko]] v [[Uzbekistan]]e |
regulátor = - |
regulátor =  |
iso1 = kaa |
iso1 = kaa |
iso2 = kaa |
iso2 = kaa |
iso3 = kaa |
iso3 = kaa |
sil = - |
sil =  |
kód Wikipédie = kaa |
kód Wikipédie = kaa |
Meno wikipédie = Erkin ensiklopediya
Meno wikipédie = Erkin ensiklopediya
Riadok 25: Riadok 25:
[[Súbor:KarakalpakMap.PNG|thumb|Rozšírenie karakalpakčiny (červeno) v Uzbekistane]]
[[Súbor:KarakalpakMap.PNG|thumb|Rozšírenie karakalpakčiny (červeno) v Uzbekistane]]


Karakalpačtina sa do roku 1928 písala perzským písmom. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu. Po nezávislosti Uzbekistanu v roku 1991 boli snahy o návrat k latinke. Zatiaľčo uzbečtina sa dnes píše prevažne latinkou, opätovné zavedenie latinky pre karakalpačtinu v Karakalpacku je veľmi pomalé.
Karakalpačtina sa do roku 1928 písala perzským písmom. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu. Po nezávislosti Uzbekistanu v roku 1991 boli snahy o návrat k latinke. Zatiaľ čo uzbečtina sa dnes píše prevažne latinkou, opätovné zavedenie latinky pre karakalpačtinu v Karakalpacku je veľmi pomalé.
{|
{|
![[Cyrilika]]!![[latinské písmo|Latinka]]!![[IPA]]!!   !![[Cyrilika]]!![[latinské písmo|Latinka]]!![[IPA]]!!   !![[Cyrilika]]!![[latinské písmo|Latinka]]!![[IPA]]
![[Cyrilika]]!![[latinské písmo|Latinka]]!![[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]!!   !![[Cyrilika]]!![[latinské písmo|Latinka]]!![[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]!!   !![[Cyrilika]]!![[latinské písmo|Latinka]]!![[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]
|-
|-
|Аа||Aa||{{IPA|/a/}}||   ||Ққ||Qq||{{IPA|/q/}}||   ||Фф||Ff||{{IPA|/f/}}
|Аа||Aa||{{IPA|/a/}}||   ||Ққ||Qq||{{IPA|/q/}}||   ||Фф||Ff||{{IPA|/f/}}
|-
|-
|Әә||A'a'||{{IPA|/æ/}}||   ||Лл||Ll||{{IPA|/l/}}||   ||Хх||Xx||{{IPA|/x/}}
|Әә||A'a'||{{IPA|/æ/}}||   ||Лл||Ll||{{IPA|/l/}}||   ||Хх||Xx||{{IPA|/x/}}
|-
|-
|Бб||Bb||{{IPA|/b/}}||   ||Мм||Mm||{{IPA|/m/}}||   ||Ҳҳ||Hh||{{IPA|/h/}}
|Бб||Bb||{{IPA|/b/}}||   ||Мм||Mm||{{IPA|/m/}}||   ||Ҳҳ||Hh||{{IPA|/h/}}
|-
|-
|Вв||Vv||{{IPA|/v/}}||   ||Нн||Nn||{{IPA|/n/}}||   ||Цц*||''ts''||{{IPA|/ts/}}
|Вв||Vv||{{IPA|/v/}}||   ||Нн||Nn||{{IPA|/n/}}||   ||Цц*||''ts''||{{IPA|/ts/}}
|-
|-
|Гг||Gg||{{IPA|/ɡ/}}||   ||Ңң||N'n'||{{IPA|/ŋ/}}||   ||Чч*||''ch''||{{IPA|/tʃ/}}
|Гг||Gg||{{IPA|/ɡ/}}||   ||Ңң||N'n'||{{IPA|/ŋ/}}||   ||Чч*||''ch''||{{IPA|/tʃ/}}
|-
|-
|Ғғ||G'g'||{{IPA|/ɣ/}}||   ||Оо||Oo||{{IPA|/o/}}||   ||Шш||SHsh||{{IPA|/ʃ/}}
|Ғғ||G'g'||{{IPA|/ɣ/}}||   ||Оо||Oo||{{IPA|/o/}}||   ||Шш||SHsh||{{IPA|/ʃ/}}
|-
|-
|Дд||Dd||{{IPA|/d/}}||   ||Өө||O'o'||{{IPA|/œ/}}||   ||Щщ*||''sh''||{{IPA|/ʃ/}}
|Дд||Dd||{{IPA|/d/}}||   ||Өө||O'o'||{{IPA|/œ/}}||   ||Щщ*||''sh''||{{IPA|/ʃ/}}
|-
|-
|Ее||Ee||{{IPA|/e/}}||   ||Пп||Pp||{{IPA|/p/}}||   ||Ъъ*|| || 
|Ее||Ee||{{IPA|/e/}}||   ||Пп||Pp||{{IPA|/p/}}||   ||Ъъ*|| || 
|-
|-
|Ёё*||''yo''||{{IPA|/jo/}}||   ||Рр||Rr||{{IPA|/r/}}||   ||Ыы||Iı||{{IPA|/ɯ/}}
|Ёё*||''yo''||{{IPA|/jo/}}||   ||Рр||Rr||{{IPA|/r/}}||   ||Ыы||Iı||{{IPA|/ɯ/}}
|-
|-
|Жж||Jj||{{IPA|/ʒ/}}||   ||Сс||Ss||{{IPA|/s/}}||   ||Ьь*|| || 
|Жж||Jj||{{IPA|/ʒ/}}||   ||Сс||Ss||{{IPA|/s/}}||   ||Ьь*|| || 
|-
|-
|Зз||Zz||{{IPA|/z/}}||   ||Тт||Tt||{{IPA|/t/}}||   ||Ээ||Ee||{{IPA|/e/}}
|Зз||Zz||{{IPA|/z/}}||   ||Тт||Tt||{{IPA|/t/}}||   ||Ээ||Ee||{{IPA|/e/}}
|-
|-
|Ии||İi||{{IPA|/i/}}||   ||Уу||Uu||{{IPA|/u/}}||   ||Юю*||''yu''||{{IPA|/ju/}}
|Ии||İi||{{IPA|/i/}}||   ||Уу||Uu||{{IPA|/u/}}||   ||Юю*||''yu''||{{IPA|/ju/}}
|-
|-
|Йй||Yy||{{IPA|/j/}}||   ||Үү||U'u'||{{IPA|/y/}}||   ||Яя||''ya''||{{IPA|/ja/}}
|Йй||Yy||{{IPA|/j/}}||   ||Үү||U'u'||{{IPA|/y/}}||   ||Яя||''ya''||{{IPA|/ja/}}
|-
|-
|Кк||Kk||{{IPA|/k/}}||   ||Ўў||Ww||{{IPA|/w/}}||   || || || 
|Кк||Kk||{{IPA|/k/}}||   ||Ўў||Ww||{{IPA|/w/}}||   || || || 
|}
|}



[[Súbor:Suwretxana.JPG|thumb|center|Nápis v karakalpakčine v latinke na fotopredajni v meste [[Nukus]]]]
[[Súbor:Suwretxana.JPG|thumb|center|Nápis v karakalpakčine v latinke na fotopredajni v meste [[Nukus]]]]

Aktuálna revízia z 08:12, 1. október 2019

Karakalpačtina
(Qaraqalpaqsha, Қарақалпақша, Qaraqalpaq tili, Қарақалпақ тили)
ŠtátyUzbekistan, Kazachstan, Afganistan, Rusko
RegiónKarakalpacko
Počet hovoriacich412 000
Poradienenachádza sa v prvej 100
Klasifikáciaaltajské jazyky
Písmolatinka, cyrilika
Postavenie
Úradný jazykKarakalpacko v Uzbekistane
Regulátor  
Jazykové kódy
ISO 639-1kaa
ISO 639-2kaa
ISO 639-3kaa
Wikipédia
Adresakaa.wikipedia.org
PomenovanieErkin ensiklopediya
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov

Karakalpačtina (Qaraqalpaqsha, Қарақалпақша alebo Qaraqalpaq tili, Қарақалпақ тили) je turkický jazyk, ktorým hovoria predovšetkým Karakalpaci v Karakalpacku (v Uzbekistane), ďalej aj Baškiri a Nogajci. Je príbuzná s uzbečtinou a kazaštinou.

Karakalpačtinou sa hovorí hlavne v Karakalpackej republike (Karapalpacku) v Uzbekistane, kde je to úradný jazyk. Asi 2000 Karakalpakov ňou hovorí v Afganistane a malá diaspóra v ďalších častiach Ruska, Kazachstane a Turecku.

Rozšírenie karakalpakčiny (červeno) v Uzbekistane

Karakalpačtina sa do roku 1928 písala perzským písmom. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu. Po nezávislosti Uzbekistanu v roku 1991 boli snahy o návrat k latinke. Zatiaľ čo uzbečtina sa dnes píše prevažne latinkou, opätovné zavedenie latinky pre karakalpačtinu v Karakalpacku je veľmi pomalé.

Cyrilika Latinka IPA     Cyrilika Latinka IPA     Cyrilika Latinka IPA
Аа Aa /a/     Ққ Qq /q/     Фф Ff /f/
Әә A'a' /æ/     Лл Ll /l/     Хх Xx /x/
Бб Bb /b/     Мм Mm /m/     Ҳҳ Hh /h/
Вв Vv /v/     Нн Nn /n/     Цц* ts /ts/
Гг Gg /ɡ/     Ңң N'n' /ŋ/     Чч* ch /tʃ/
Ғғ G'g' /ɣ/     Оо Oo /o/     Шш SHsh /ʃ/
Дд Dd /d/     Өө O'o' /œ/     Щщ* sh /ʃ/
Ее Ee /e/     Пп Pp /p/     Ъъ*    
Ёё* yo /jo/     Рр Rr /r/     Ыы Iı /ɯ/
Жж Jj /ʒ/     Сс Ss /s/     Ьь*    
Зз Zz /z/     Тт Tt /t/     Ээ Ee /e/
Ии İi /i/     Уу Uu /u/     Юю* yu /ju/
Йй Yy /j/     Үү U'u' /y/     Яя ya /ja/
Кк Kk /k/     Ўў Ww /w/          
Nápis v karakalpakčine v latinke na fotopredajni v meste Nukus

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karakalpačtina&oldid=6902327“