Arabská ríša: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6852530 používateľa 194.160.223.199 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Bez shrnutí editace
Riadok 15: Riadok 15:
Abbásovci v roku 762 preniesli sídlo do [[Bagdad]]u a vytvorili z neho vtedy najväčšie mesto sveta. Od 8. storočia sa v centralizovanej ríši rozdelenej na provincie prejavovali decentralizačné tendencie. Ríša najväčší územný aj kultúrny rozmach dosiahla za [[Hárún ar-Rašíd|Hárúna ar-Rašída]] (786 - 809), potom sa začala rozpadať na veľa menších štátov. Abbásovcom síce formálne ostalo jadro ríše až do roku 1258, ale v roku 945 sa fakticky podriadili dynastii Bújovcov, ktorú v polovici 11. storočia zvrhli [[Seldžuckí Turci]].
Abbásovci v roku 762 preniesli sídlo do [[Bagdad]]u a vytvorili z neho vtedy najväčšie mesto sveta. Od 8. storočia sa v centralizovanej ríši rozdelenej na provincie prejavovali decentralizačné tendencie. Ríša najväčší územný aj kultúrny rozmach dosiahla za [[Hárún ar-Rašíd|Hárúna ar-Rašída]] (786 - 809), potom sa začala rozpadať na veľa menších štátov. Abbásovcom síce formálne ostalo jadro ríše až do roku 1258, ale v roku 945 sa fakticky podriadili dynastii Bújovcov, ktorú v polovici 11. storočia zvrhli [[Seldžuckí Turci]].


[[Kategória:Stredovek]]
[[Kategória:Arabská ríša| ]]
[[Kategória:Islam]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]]
[[Kategória:Arabi]]
[[Kategória:Dejiny Afriky]]
[[Kategória:Dejiny Blízkeho východu]]

Verzia z 11:06, 3. november 2019

Arabská ríša alebo Arabský kalifát alebo len Kalifát bol stredoveký islamský štát v rokoch 622945. V 8. stor. zahŕňal aj severnú Afriku, Blízky východ, Stredný východ, Pyrenejský polostrov a zasahoval aj do Indie a Číny. Jej územím viedla dôležitá obchodná trasa - Hodvábna cesta.

Volení kalifovia

Štát vznikol roku 622, keď proroka Mohameda prijala dnešná Medina ako svojho vládcu (od tohto roku sa počíta aj arabský letopočet - hidžra). V roku 630 Mohamed dobyl Mekku a do konca svojho života celú Arábiu. Po jeho smrti vládli volení kalifovia (Mohamedovi nástupcovia) sídliaci v Medine. V tomto období Arabská ríša dobyla Palestínu, Sýriu, Egypt, Cyprus, Cyrenajku, Irán, Arméniu, Gruzínsko a časť strednej Ázie.

Za vlády Uthmána (644-656) vznikol v ríši náboženský rozkol a vznikli suniti a šiíti. Po zavraždení Uthamána vypukla občianska vojna medzi Alím a Mu'ávijom (teda medzi Alíovcami a Umajjovcami), ktorá trvala 656 - 670.

Umajjovský kalifát

Samotný Alí bol zavraždený roku 661 a Umajjovci vtedy preniesli sídlo do Damasku. Po skončení občianskej vojny pokračovali vo výbojoch (670-732), v ktorých pripojili Maghrib, Pyrenejský polostrov, západnú Indiu a ďalšie časti strednej Ázie. V roku 732 postup Arabov do Európy zastavil pri Poitiers Karol Martel.

V roku 750 bol posledný Umajjovec zvrhnutý povstaním Alíovcov na čele s Abulom Abbásom (Abbásovci). Umajjovci boli potom vyvraždení, iba Abdarrahmán I. utiekol do Hispánie, kde vytvoril Córdobský emirát (neskorší Córdobský kalifáta).

Abbásovský kalifát

Abbásovci v roku 762 preniesli sídlo do Bagdadu a vytvorili z neho vtedy najväčšie mesto sveta. Od 8. storočia sa v centralizovanej ríši rozdelenej na provincie prejavovali decentralizačné tendencie. Ríša najväčší územný aj kultúrny rozmach dosiahla za Hárúna ar-Rašída (786 - 809), potom sa začala rozpadať na veľa menších štátov. Abbásovcom síce formálne ostalo jadro ríše až do roku 1258, ale v roku 945 sa fakticky podriadili dynastii Bújovcov, ktorú v polovici 11. storočia zvrhli Seldžuckí Turci.