Arekotvaré: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 12:02, 12. júl 2020

Arekotvaré (Arecales), staršie palmy (Palmae), sú rad rastlín s jedinou čeľaďou arekovité (Arecaceae alebo Palmae). Sú to stromy s nerozvetveným kmeňom, ktorý je pokrytý zvyškami starých listov, a ktorého vrcholec je zakončený chocholcom listov. Palmy sú typické rastliny tropického a subtropického pásma, iba málo druhov paliem rastie aj v teplejších oblastiach mierneho pásma. Poznáme viac ako 3 400 druhov paliem.

Charakteristika čeľade

Arekovité sú jednoklíčnolisté rastliny – ich stonka druhotne nehrubne ako je tomu u dvojklíčnolistových drevín. Medzi palmami sú vysoké i nízke stromy a kry, stonka môže niekedy skoro úplne chýbať, existujú i plazivé a ovíjavé druhy, ktoré rastú ako liany.

Listy, ktoré rastú na vrchole kmeňa, majú veľkú, dlanitú alebo peristú čepeľ, stopky majú pošvu a jazýček. Sú vždyzelené.

Jednopohlavné kvety sú malé, väčšinou biele, trojčlenné, tvoria husté súkvetia. Okvetia sú listencové, tyčinky môžu byť voľné aj zrastené, gynéceum je zložené z troch plodolistov. Čnelka je rozoklaná na tri blizny, semenník vrchný, v každom z nich je jedno vajíčko. Palmy sú opeľované vetrom alebo hmyzom.

Plodom je bobuľa alebo kôstkovica. Semená majú dobre vyvinutý endosperm a často obsahujú veľké množstvo tukov. Medzi palmy patrí i lodoicea sečelská Lodoicea maldivica – až 20 kg.

Výzorom sú palmám podobné cykasy a stromové paprade, ktoré ale s nimi okrem podobného tvaru (kmeň a chochol listov) nemajú nič spoločného. Niektoré cykasy sú práve pre túto podobnosť chybne nazývane palmami.

Palmy obývajú rôzne typy biotopov – tropické pralesy (napr. Licuala), sezónne opadavé tropické i subtropické lesy, savany (Hyphaene), polopúšte, mokrade a zaplavované brehy riek (Rhapidophyllum hystrix), hory (Nannorrhops ritchiana, Parajubaea torallyi, Trachycarpus).

Väčšina paliem je teplomilná a citlivá na mráz. Druhy z vyšších polôh a zo subtropických oblastí v rôznej miere znášajú počas kratšieho obdobia aj mráz.

Hospodárske využitie

Niektoré palmy sú dôležité úžitkové rastliny, najmä ^[1]:

areka betelová [synonymá pozri v článku o druhu] (Areca catechu)
arenga cukrová/ palma cukrová/ cukrová palma/ gomut ^[2] (cukrový) (Arenga pinnata/Arenga saccharifera)
boras vejárovitý/ lontar vejárovitý^{[pozn 1]}/ palma cukrová/ cukrová palma^[3]/ palmíra (Borassus flabellifer)
datľovník obyčajný [synonymá pozri v článku o druhu] (Phoenix dactylifera)
kokosovník (obyčajný) [synonymá pozri v článku o druhu] (Cocos nucifera)
lodoicea sečelská (Lodoicea seychelellarum/Lodoicea maldivica)
rod olejnica (Elaeis), t.j. druhy:
- olejnica guinejská/ palma olejová/ palma olejná^[4]^[5] (Elaeis guineensis)
- korozo olejné/ palma olejná/(?) olejnica pravá^{[pozn 2]} (Elaeis oleifera/Corozo oleifera)
rod rafia (Raphia)
rotang trstenicový/ palma trstenicová/ španielske tŕstie/ nesprávne:ratan (Calamus rotang)
ságovník pravý/ ságovník obyčajný (Metroxylon sagu), resp. ságovník Rumphov (Metroxylon rumphii)

Poznámky

↑ V origináli (v Pyramíde) je uvedené lontan vejárovitý (teda s -n na konci rodového mena), ale veľmi pravdepodobne ide o preklep - porovnaj napr. zahraničné názvy tu RÁCZ, J.: Gyümölcstermő pálmák nevei. In: Magyar Nyelv. 2016.2.245
↑ V knihe Slovenské botanické názvoslovie 1986 sa omylom (alebo na základe nejakého veľmi atypického systému) rozlišujú 3 druhy: Elaeis guineensis, Elaeis oleifera a Corozo oleifera, pričom Elaeis oleifera má uvedený slovenský názov olejnica pravá a Corozo oleifera má uvedený (primárny) slovenský názov korozo olejné. Správne však (podľa všetkých bežne dostupných systémov) je Corozo oleifera a Elaeis oleifera jedno a to isté a druh "Elaeis oleifera" (ak by sa chápal správne ako synonymum Corozo oleifera) rozhodne nie je vhodné nazvať "pravá" olejnica, pretože "pravá" olejnica (tak z hľadiska evolúcie aj z hľadiska praktického významu) je naopak olejnica guinejská. ^[6]^[7]

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému arekotvaré
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému arekotvaré.

Zdroje

↑ Ak nie je uvedené inak, zdroje sú: 1. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986. 2. ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov, Bratislava, Veľký Šariš: Samo, 2000. 3. heslo palmy. In: Pyramída. 4. BARANEC, T. et al. Systematická botanika, 2001, S. 160, 5. arekovité. In: Encyclopaedia Beliana [1]
↑ arenga cukrová. In: Encyclopaedia Beliana [2]
↑ EURÓPSKA KOMISIA Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (2017/C 331/10) [3]
↑ olejniny. In: Malá slovenská encyklopédia S. 508
↑ oleje. In: Pyramída
↑ Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986
↑ Montúfar, Rommel & Louise, Claude & Tranbarger, Timothy. (2018). Elaeis oleifera (Kunth) Cortés: A neglected palm from the Ecuadorian Amazon. Revista Ecuatoriana de Medicina y Ciencias Biológicas. 39. 10.26807/remcb.v39i1.584. [4]

Externé odkazy

Pestovanie paliem

Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[3] V origináli (v Pyramíde) je uvedené lontan vejárovitý (teda s -n na konci rodového mena), ale veľmi pravdepodobne ide o preklep - porovnaj napr. zahraničné názvy tu RÁCZ, J.: Gyümölcstermő pálmák nevei. In: Magyar Nyelv. 2016.2.245

[9] V knihe Slovenské botanické názvoslovie 1986 sa omylom (alebo na základe nejakého veľmi atypického systému) rozlišujú 3 druhy: Elaeis guineensis, Elaeis oleifera a Corozo oleifera, pričom Elaeis oleifera má uvedený slovenský názov olejnica pravá a Corozo oleifera má uvedený (primárny) slovenský názov korozo olejné. Správne však (podľa všetkých bežne dostupných systémov) je Corozo oleifera a Elaeis oleifera jedno a to isté a druh "Elaeis oleifera" (ak by sa chápal správne ako synonymum Corozo oleifera) rozhodne nie je vhodné nazvať "pravá" olejnica, pretože "pravá" olejnica (tak z hľadiska evolúcie aj z hľadiska praktického významu) je naopak olejnica guinejská. ^[6]^[7]

[1] Ak nie je uvedené inak, zdroje sú: 1. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986. 2. ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov, Bratislava, Veľký Šariš: Samo, 2000. 3. heslo palmy. In: Pyramída. 4. BARANEC, T. et al. Systematická botanika, 2001, S. 160, 5. arekovité. In: Encyclopaedia Beliana [1]

[2] renga cukrová. In: Encyclopaedia Beliana [2]

[EK-4] EURÓPSKA KOMISIA Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (2017/C 331/10) [3]

[5] y. In: Malá slovenská encyklopédia S. 508

[6] . In: Pyramída

[7] Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986

[8] Montúfar, Rommel & Louise, Claude & Tranbarger, Timothy. (2018). Elaeis oleifera (Kunth) Cortés: A neglected palm from the Ecuadorian Amazon. Revista Ecuatoriana de Medicina y Ciencias Biológicas. 39. 10.26807/remcb.v39i1.584. [4]

[1]

[2]

[pozn 1]

[3]

[4]

[5]

[pozn 2]

[6]

[7]

@@ Riadok 7: / Riadok 7: @@
 Listy, ktoré rastú na vrchole kmeňa, majú veľkú, dlanitú alebo peristú čepeľ, stopky majú pošvu a jazýček. Sú vždyzelené.
-Jednopohlavné [[kvet]]y sú malé, väčšinou biele, trojčlenné, tvoria husté [[súkvetia]]. [[Okvetia]] sú listencové, [[Tyčinka (botanika)|tyčinky]] môžu byť voľné i zrastené, [[Gynéceum (botanika)|gynéceum]] je zložené z troch [[plodolist]]ov. [[Čnelka]] je rozoklaná na tri [[blizna|blizny]], [[semenník]] vrchný, v každom z nich je jedno vajíčko. Palmy sú [[opelenie|opeľované]] [[vietor|vetrom]] alebo [[hmyz]]om.
+Jednopohlavné [[kvet]]y sú malé, väčšinou biele, trojčlenné, tvoria husté [[súkvetia]]. [[Okvetia]] sú listencové, [[Tyčinka (rastlina)|tyčinky]] môžu byť voľné aj zrastené, [[Gynéceum (botanika)|gynéceum]] je zložené z troch [[plodolist]]ov. [[Čnelka]] je rozoklaná na tri [[blizna|blizny]], [[semenník]] vrchný, v každom z nich je jedno vajíčko. Palmy sú [[opelenie|opeľované]] [[vietor|vetrom]] alebo [[hmyz]]om.
 [[Plod (rastlina)|Plodom]] je [[bobuľa]] alebo [[kôstkovica]]. Semená majú dobre vyvinutý [[endosperm]] a často obsahujú veľké množstvo [[Tuky|tukov]]. Medzi palmy patrí i lodoicea sečelská ''Lodoicea maldivica'' – až {{kg|20}}.
-Vzhľadom sú palmám podobné [[cykasy]] a stromové [[paprade]], ktoré ale s nimi okrem podobného tvaru (kmeň a chochol listov) nemajú nič spoločného. Niektoré cykasy sú práve pre túto podobnosť chybne nazývane palmami.
+Výzorom sú palmám podobné [[cykasy]] a stromové [[paprade]], ktoré ale s nimi okrem podobného tvaru (kmeň a chochol listov) nemajú nič spoločného. Niektoré cykasy sú práve pre túto podobnosť chybne nazývane palmami.
 Palmy obývajú rôzne typy biotopov – tropické pralesy (napr. ''Licuala''), sezónne opadavé tropické i subtropické lesy, savany (''Hyphaene''), polopúšte, mokrade a zaplavované brehy riek (''[[Rhapidophyllum hystrix]]''), hory (''Nannorrhops ritchiana'', ''[[Parajubaea torallyi]]'', ''[[Trachycarpus]]'').