Štefan Ilešházi: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
rodovy erb
oprava zaznamu narodenia, doplnenych niekolko udajov
Riadok 1: Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
{{Bez zdroja}}
{{Infobox Osobnosť
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Štefan Ilešházi
| Meno = gróf Štefan Ilešházi
| Rodné meno =
| Rodné meno =
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
Riadok 11: Riadok 11:
}}
}}
[[Súbor:COA Illeshazy Miklos.jpg|náhľad|Rodový erb]]
[[Súbor:COA Illeshazy Miklos.jpg|náhľad|Rodový erb]]
'''Štefan XI. Ilešházi''' ({{v jazyku|hun|''Illésházy István'' alebo aj ''Illyésházy István''}}), (* [[30. apríl]] [[1762]], [[Bratislava]] {{--}} [[30. júl]] [[1838]], [[Baden (Dolné Rakúsko)|Baden]] pri Viedni) bol príslušník uhorského magnátskeho rodu Ilešháziovcov ({{v jazyku|hun|''Illyésházy'' alebo ''Illésházy''}}), pôvodom z [[Eliášovce|Eliášoviec]] (okres [[Dunajská Streda]]). Bol posledným mužským príslušníkom rodu, ktorý ním vymrel. Celým menom (ako je uvedene v Matrike narodených): Stephanus Josephus Joannes Antonius Franciscus Baptista gróf Illyéshazy
'''Gróf Štefan XI. Ilešházi''' ({{v jazyku|hun|''Illésházy István'' alebo aj ''Illyésházy István''}}), (* [[30. apríl]] [[1762]], [[Bratislava]] {{--}} [[30. júl]] [[1838]], [[Baden (Dolné Rakúsko)|Baden]] pri Viedni) bol príslušník uhorského magnátskeho rodu Ilešháziovcov ({{v jazyku|hun|''Illyésházy'' alebo ''Illésházy''}}), pôvodom z [[Eliášovce|Eliášoviec]] (okres [[Dunajská Streda]]). Bol posledným mužským príslušníkom rodu, ktorý ním vymrel. Celým menom (ako je uvedene v Matrike narodených): Stephanus Josephus Joannes Antonius Franciscus Baptista gróf Illyéshazy


Jeho otcom bol [[Ján Baptista Ilešházi]] ([[1737]] – [[1799]]), trenčiansky a liptovský dedičný župan, matkou Sidónia Baťáňová ({{v jazyku|hun|''Batthyány''}}). Mal mladšieho brata Antona a tri sestry. Jeho manželkou bola grófka Terézia Barkóciová. Zomrel bez legitímnych potomkov.
Jeho otcom bol [[Ján Baptista Ilešházi]] ([[1737]] – [[1799]]), trenčiansky a liptovský dedičný župan, matkou Sidónia Baťáňová ({{v jazyku|hun|''Batthyány''}}). Mal mladšieho brata Antona a tri sestry. Jeho manželkou bola grófka Terézia Barkóciová. Zomrel bez legitímnych potomkov.
Riadok 27: Riadok 27:
== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
*
*
* [https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33SQ-GR7S-D7P?mode=g&i=148&cc=1554443 Záznam o narodení a krste v matrike] - farnosť [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|sv. Martina]]; pokrstený ako Stephanus Josephus Joannes Nepomucenus Antonius Franciscus Illyésházy
* Záznam v Knihe narodení: https://familysearch.org/ark:/61903/3:1:33S7-9R7Q-DXY?i=669&wc=9P3R-2NY%3A107654301%2C107722701%2C121560301%2C121912001%3Fcc%3D1554443&cc=1554443


{{DEFAULTSORT:Ilešházi, Štefan}}
{{DEFAULTSORT:Ilešházi, Štefan}}
Riadok 37: Riadok 37:
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
[[Kategória:Uhorskí šľachtici]]
[[Kategória:Uhorskí palatíni]]
[[Kategória:Uhorskí palatíni]]
[[Kategória:Uhorské vojenské osobnosti]]

Verzia z 12:51, 28. júl 2020

gróf Štefan Ilešházi
vojak, stoličný predstaviteľ, politik
Štefan Ilešházi
Narodenie30. apríl 1762
Bratislava, Uhorské kráľovstvo
Úmrtie30. júl 1838 (76 rokov)
Baden pri Viedni, Habsburská monarchia
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Štefan Ilešházi
Rodový erb

Gróf Štefan XI. Ilešházi (maď. Illésházy István alebo aj Illyésházy István), (* 30. apríl 1762, Bratislava  – 30. júl 1838, Baden pri Viedni) bol príslušník uhorského magnátskeho rodu Ilešháziovcov (maď. Illyésházy alebo Illésházy), pôvodom z Eliášoviec (okres Dunajská Streda). Bol posledným mužským príslušníkom rodu, ktorý ním vymrel. Celým menom (ako je uvedene v Matrike narodených): Stephanus Josephus Joannes Antonius Franciscus Baptista gróf Illyéshazy

Jeho otcom bol Ján Baptista Ilešházi (17371799), trenčiansky a liptovský dedičný župan, matkou Sidónia Baťáňová (maď. Batthyány). Mal mladšieho brata Antona a tri sestry. Jeho manželkou bola grófka Terézia Barkóciová. Zomrel bez legitímnych potomkov.

Život

Študoval na gymnáziu v Trnave a potom právo na univerzitách v Egri a Budíne. V roku 1792 bol menovaný za kráľovského komorníka, neskôr aj za tajného radcu (1801) a za kráľovského stolníka (1825). V roku 1797 pôsobil v armáde ako plukovník trenčiansko-liptovskej insurekcie (insurekčného vojska). V roku 1808 bol vyznamenaný rádom Zlatého rúna. Medzi rokmi 17901825 bol vyslancom na uhorskom sneme. Po smrti svojho otca Jánа Baptistу Ilešháziho prebral funkciu župana Trenčianskej a Liptovskej stolice. Funkcie župana sa formálne vzdal v roku 1822 na protest proti absolutistickej politike habsburského dvora vo Viedni (v odborných príručkách je jeho funkčné obdobie zaznamenané až do roku jeho smrti).

Zaslúžil sa o rozvoj trenčianskoteplických kúpeľov, kde dal vybudovať štyri nové budovy. Kúpele sprístupnil širokej verejnosti a realizovali sa v nich aj kultúrne podujatia. Na svojom kaštieli v Dubnici nad Váhom dal v roku 1820 pristavať klasicistické krídlo, dal vystaval aj sakrálne stavby v Bánovciach nad Bebravou, Hornom Srní a Košeci. Keďže sa postupne stále viac zadlžoval, rozpredával nehnuteľný majetok. Ponechal si iba rodové panstvo v Eliášovciach a kaštieľ v Rohovciach, kde strávil zvyšok života.

V roku 1825 pomáhal zakladať Uhorskú akadémiu vied, od roku 1830 bol jej riadiacim členom. V rukopise zostali jeho početné práce právnického a cirkevno-historického charakteru.

Literatúra

  • HÁBL, Vlastimil: Ilešháziovci : vojaci, diplomati, zberatelia a mecéni. Trenčín : MS Design, 2009. 168 s. ISBN 9788089378098

Externé odkazy