Letner: Rozdiel medzi revíziami
d wl. Značka: editor wikitextu 2017 |
kategória |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
'''Letner''' (staršie ''lettner'') alebo '''lektórium''' alebo '''cancelli''' [kančeli] je vysoká zdobená [[Chór (priestor pri oltári)|chór]]ová prepážka, zriaďovaná od [[13. storočie|13. storočia]] vo veľkých [[gotická architektúra|gotických]] [[chrám]]och, kde nahradila nízke mrežové zábradlie (cancelli) starokresťanských chrámov. |
'''Letner''' (staršie ''lettner'') alebo '''lektórium''' alebo '''cancelli''' [kančeli] je vysoká zdobená [[Chór (priestor pri oltári)|chór]]ová prepážka, zriaďovaná od [[13. storočie|13. storočia]] vo veľkých [[gotická architektúra|gotických]] [[chrám]]och, kde nahradila nízke mrežové zábradlie (cancelli) starokresťanských chrámov. |
||
Ide o architektonickú konštrukciu s viacerými liturgickými funkciami. Je členený priechodmi, smerom do hlavnej [[loď (architektúra)|lode]] je figurálne zdobený, opatrený čitárenským pultom (lectorium, lectionarium, skomolením vznikol názov lettner) a niekedy aj tribúna pre [[spevák]]ov. Pred jeho západnou stranou stával laický [[oltár]] s [[Ukrižovanie|Ukrižovaním]]. Letner nachádzame aj v [[Žobravý rád|mendikantských]] kostoloch, kde nebol ich súčasťou od počiatkov. V [[nemecko]]m prostredí sa rozširoval od rokov [[1260]] - [[1270]], v Rakúsku o málo neskôr (Binding, 1982, s. 437). V [[Uhorsko|Uhorsku]] je snáď najstarším letner u [[františkáni|františkánov]] v [[Šopron]]i z konca 13. storočia, známy z nálezov článkov a čiastkovej rekonštrukcie (Takács, 1994, s. 29). Aj letner z [[klarisky|klariského]] kostola v [[Trnava|Trnave]] je len ťažko datovateľným [[torzo]]m. Skladal sa z viacerých polí rebrovo podklenutých [[baldachýn]]ov. |
Ide o architektonickú konštrukciu s viacerými liturgickými funkciami. Je členený priechodmi, smerom do hlavnej [[loď (architektúra)|lode]] je figurálne zdobený, opatrený čitárenským pultom (lectorium, lectionarium, skomolením vznikol názov lettner) a niekedy aj tribúna pre [[spevák]]ov. Pred jeho západnou stranou stával laický [[oltár]] s [[Ukrižovanie|Ukrižovaním]]. Letner nachádzame aj v [[Žobravý rád|mendikantských]] kostoloch, kde nebol ich súčasťou od počiatkov. V [[nemecko]]m prostredí sa rozširoval od rokov [[1260]] - [[1270]], v Rakúsku o málo neskôr (Binding, 1982, s. 437). V [[Uhorsko|Uhorsku]] je snáď najstarším letner u [[františkáni|františkánov]] v [[Šopron]]i z konca [[13. storočie|13. storočia]], známy z nálezov článkov a čiastkovej rekonštrukcie (Takács, 1994, s. 29). Aj letner z [[klarisky|klariského]] kostola v [[Trnava|Trnave]] je len ťažko datovateľným [[torzo]]m. Skladal sa z viacerých polí rebrovo podklenutých [[baldachýn]]ov. |
||
V období [[renesancia|renesancie]] sa letnery väčšinou odstraňovali, aby nebránili pohľadu k hlavnému oltáru. V [[pravoslávie|pravoslávnych]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckych]] chrámoch je chór od lode oddelený [[ikonostas]]om. |
V období [[renesancia|renesancie]] sa letnery väčšinou odstraňovali, aby nebránili pohľadu k hlavnému oltáru. V [[pravoslávie|pravoslávnych]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckych]] chrámoch je chór od lode oddelený [[ikonostas]]om. |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
[[Kategória:Architektonické prvky]] |
[[Kategória:Architektonické prvky]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Kresťanská architektúra]] |
||
[[Kategória:Chrámy]] |
|||
[[Kategória:Kostoly]] |
|||
Verzia z 12:06, 7. január 2022
Letner (staršie lettner) alebo lektórium alebo cancelli [kančeli] je vysoká zdobená chórová prepážka, zriaďovaná od 13. storočia vo veľkých gotických chrámoch, kde nahradila nízke mrežové zábradlie (cancelli) starokresťanských chrámov.
Ide o architektonickú konštrukciu s viacerými liturgickými funkciami. Je členený priechodmi, smerom do hlavnej lode je figurálne zdobený, opatrený čitárenským pultom (lectorium, lectionarium, skomolením vznikol názov lettner) a niekedy aj tribúna pre spevákov. Pred jeho západnou stranou stával laický oltár s Ukrižovaním. Letner nachádzame aj v mendikantských kostoloch, kde nebol ich súčasťou od počiatkov. V nemeckom prostredí sa rozširoval od rokov 1260 - 1270, v Rakúsku o málo neskôr (Binding, 1982, s. 437). V Uhorsku je snáď najstarším letner u františkánov v Šoproni z konca 13. storočia, známy z nálezov článkov a čiastkovej rekonštrukcie (Takács, 1994, s. 29). Aj letner z klariského kostola v Trnave je len ťažko datovateľným torzom. Skladal sa z viacerých polí rebrovo podklenutých baldachýnov.
V období renesancie sa letnery väčšinou odstraňovali, aby nebránili pohľadu k hlavnému oltáru. V pravoslávnych a gréckokatolíckych chrámoch je chór od lode oddelený ikonostasom.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Letner
