Ivan Krasko: Rozdiel medzi revíziami

	Ivan Krasko
	slovenský básnik, prozaik a prekladateľ
Narodenie	12. júl 1876; Lukovištia, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	3. marec 1958 (81 rokov); Bratislava, Česko-Slovensko
Odkazy
Commons	Ivan Krasko
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 20:00, 9. január 2022

Dr. Ing. Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, iné pseudonymy Bohdana J. Potokinová, Janko Cigáň (* 12. júl 1876, Lukovištia – † 3. marec 1958, Bratislava), bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ, predstaviteľ moderny.

Rodina

otec: Ján Botto
matka: Rozina rod. Balážová

Životopis

Narodil sa v gemerských Lukovištiach v roľníckej rodine a jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik a štúrovec Ján Botto. Študoval v Lukovištiach (kde ho učil A. H. Škultéty), na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, na nemeckom gymnáziu v Sibiu (Rumunsko) a neskôr pokračoval v štúdiu na gymnáziu v rumunskom Brašove, kde aj v roku 1896 zmaturoval. Po maturite sa vrátil domov, kde pomáhal v podnikateľských aktivitách svojej rodine (1896–1897 a 1898–1900 dozorca pri stavbe mlyna a vo voštinárni u J. Kováča na Teplom Vrchu) a kde v roku 1914 narukoval a vykonal si jednoročnú vojenskú službu. V roku 1900 sa prihlásil na štúdium chemického inžinierstva v Prahe, ktoré úspešne dokončil v roku 1905. Tu sa aktívne zapojil do činnosti študentského spolku Detvan, kde bol ako funkcionárom, tak i účastníkom v diskusiách, v ktorých sa preberala široká škála literárnych, kultúrnych, ale aj spoločensko-ekonomických problémov. Istý čas pracoval ako technický pracovník v cukrovare v dedine Klobuky, neskôr v chemickej továrni v neďalekom Slanom. V roku 1914 narukoval na východný front (dôstojník 16. honvédskeho pluku rakúsko-uhorskej armády s posádkou v Banskej Bystrici). Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave a začal pracovať v administratívnych službách v Československu. 1918–1927 tajomník Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, 1927–1938 Krajinského úradu v Bratislave. Stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Prívrženec československej štátnosti, čechoslovakisticky orientovaný politik. Okrem toho sa venoval i vedeckej práci v oblasti chémie, pričom mu bol v roku 1923 udelený titul doktor technických vied.

Žil najmä v Bratislave, no v rokoch 1943 – 1958 žil a pracoval v Piešťanoch, kde sa nachádza aj jeho pamätný dom. Pochovaný je v Lukovištiach pri dedine Kraskovo.

Tvorba

Jeho prvé básne vznikali ešte počas gymnaziálnych štúdií, no prvé dielo publikoval až v roku 1896, kedy mu v časopise Slovenské pohľady vyšla báseň Pieseň nášho ľudu. Tú vydal ešte pod pseudonymom Janko Cigáň, ktorý si zvolil sám. Pseudonym Ivan Krasko, pod ktorým sa zapísal do dejín slovenskej literatúry, mu pomohol vymyslieť Svetozár Hurban Vajanský, ktorý mu vydal jeho prvú zbierku básní (meno Ján poruštili a priezvisko upravili podľa obce, ktorá susedí s jeho rodiskom – Kraskovo), Ivan Krasko súhlasil so zmenou najmä preto že z rodokmeňa, ktorý vytvoril, zistil že bol pôvodne členom rodu Kraskovcov. Jeho tvorba spočiatku nenachádzala ohlas u vydavateľov ani u čitateľov, no napriek tomu sa nenechal znechutiť. Väčšina jeho rukopisných prvotín vyšla knižne až v roku 1954 v jeho Diele. Vo svojich dielach sa venuje problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a zotročovania slovenského národa, pasivity mladej generácie; vyjadruje v nich tiež svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť; zaoberá sa i rozorvanosťou ohľadne náboženskej orientácie – zápasu viery so skepsou. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv súdobí českí autori, no taktiež francúzski symbolisti, ktorí sa v tom čase presadili v Európe.

Dielo Ivana Kraska patrí k základným hodnotám slovenskej poézie. Vedúca osobnosť básnickej moderny na Slovensku. Jeho básne boli preložené do viacerých jazykov a niektoré boli zhudobnené. Prekladal umelecké texty i odbornú literatúru z rumunčiny.

Vedecké články publikoval v Chemických listoch. Venoval sa aj vedeckej činnosti z odboru chémie, okrajovo vlastivednému výskumu. V roku 1946 mu udelili titul Národný umelec.

Dielo

Poézia

1896 – Pieseň nášho ľudu, báseň (Slovenské pohľady)
1902 – Deň spásy, báseň (Slovenské pohľady)
1902 – Za búrnej, čiernej noci, (Slovenské pohľady)
1905 / 1906 – Lístok, cyklus básní (Dennica)
1906 – List slečne Ľ. G., báseň (Slovenské pohľady)
1906 – Jehovah, báseň (Letopis Živeny)
1906 – Poznanie, báseň (Slovenské pohľady)
1909 – Nox et solitudo (Noc a samota), prvá samostatná zbierka básní (úvod k nej napísal Svetozár Hurban Vajanský)
1910 – Noc a Ja, báseň v próze (Prúdy)
1912 – Verše, druhá básnická zbierka
1913 – Svätopluk, báseň (Slovenský denník)
1952 – Moje piesne, zbierka básní
1961 – Nad ránom…, výber z poézie

Próza a iné diela

1907 – Naši, portrétová štúdia (Slovenský obzor)
1908 – Sentimentálne príhody I a II (neskôr nazvané Svadba a Almužna), krátke prózy (Dennica)
1911 – List mŕtvemu (Slovenské pohľady)
1932 – Archanjel Michal, nástenná maľba v starobylom kostole na Kraskove, opis časti freskovej výzdoby (Slovenské pohľady)
1937 – Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť, štúdia (Zborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti)

Preklady

1910 – Richard Dehmel: Vôľa k činu, teoretická stať (Prúdy)
1911 – Richard Dehmel: Príroda, symbol a umenie, teoretická stať (Slovenské pohľady)
1956 – Tiene na obraze času, zbierka prekladov básní z rumunského jazyka

Pamiatky

Pamätná izba Ivana Kraska v Piešťanoch (1976)
literárna pozostalosť v LAMS
rodný dom s pamätnou tabuľou (1956)
náhrobný pomník (1965) a pamätník (1966) od A. Ferdinandy v Lukovištiach
Kraskova ul. v Bratislave a v i. mestách
Cena Ivana Krasku za najlepší literárny debut roka udeľovaný Slov. literárnym fondom v Bratislave

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Krasko

Externé odkazy

Záznam o narodení a krste v matrikeevanjelického zboru v Kraskove záznam číslo 8
Osobnosti.sk
Litcentrum.sk
Encyklopedia.sme.sk
Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

@@ Riadok 16: / Riadok 16: @@
 == Životopis ==
-Narodil sa v gemerských [[Lukovištia]]ch v roľníckej rodine a jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik a štúrovec [[Ján Botto]]. Študoval v [[Lukovištia]]ch (kde ho učil A. H. Škultéty), na maďarskom gymnáziu v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], na nemeckom gymnáziu v Sibiu ([[Rumunsko]]) a neskôr pokračoval v štúdiu na gymnáziu v [[rumunsko]]m [[Brašov (mesto)|Brašove]], kde aj v roku [[1896]] zmaturoval. Po maturite sa vrátil domov, kde pomáhal v podnikateľských aktivitách svojej rodine ([[1896]]–[[1897]] a [[1898]]–[[1900]] dozorca pri stavbe mlyna a vo voštinárni u J. Kováča na Teplom Vrchu) a kde v roku [[1914]] narukoval a vykonal si jednoročnú vojenskú službu. V roku [[1900]] sa prihlásil na štúdium chemického inžinierstva v [[Praha|Prahe]], ktoré úspešne dokončil v roku [[1905]]. Tu sa aktívne zapojil do činnosti študentského spolku Detvan, kde bol ako funkcionárom, tak i účastníkom v diskusiách, v ktorých sa preberala široká škála literárnych, kultúrnych, ale aj spoločensko-ekonomických problémov. Istý čas pracoval ako technický pracovník v cukrovare v dedine [[Klobuky]], neskôr v chemickej továrni v neďalekom [[Slaný|Slanom]]. V roku [[1914]] narukoval na východný front (dôstojník 16. honvédskeho pluku rakúsko-uhorskej armády s posádkou v Banskej Bystrici). Po roku [[1918]] navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave a začal pracovať v administratívnych službách v [[Československo|Československu]] [[1918]]–[[1927]] tajomník Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, [[1927]]–[[1938]] Krajinského úradu v Bratislave. Stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Prívrženec československej štátnosti, čechoslovakisticky orientovaný politik.
+Narodil sa v gemerských [[Lukovištia]]ch v roľníckej rodine a jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik a štúrovec [[Ján Botto]]. Študoval v [[Lukovištia]]ch (kde ho učil A. H. Škultéty), na maďarskom gymnáziu v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], na nemeckom gymnáziu v Sibiu ([[Rumunsko]]) a neskôr pokračoval v štúdiu na gymnáziu v [[rumunsko]]m [[Brašov (mesto)|Brašove]], kde aj v roku [[1896]] zmaturoval. Po maturite sa vrátil domov, kde pomáhal v podnikateľských aktivitách svojej rodine ([[1896]]–[[1897]] a [[1898]]–[[1900]] dozorca pri stavbe mlyna a vo voštinárni u J. Kováča na Teplom Vrchu) a kde v roku [[1914]] narukoval a vykonal si jednoročnú vojenskú službu. V roku [[1900]] sa prihlásil na štúdium chemického inžinierstva v [[Praha|Prahe]], ktoré úspešne dokončil v roku [[1905]]. Tu sa aktívne zapojil do činnosti študentského spolku Detvan, kde bol ako funkcionárom, tak i účastníkom v diskusiách, v ktorých sa preberala široká škála literárnych, kultúrnych, ale aj spoločensko-ekonomických problémov. Istý čas pracoval ako technický pracovník v cukrovare v dedine [[Klobuky]], neskôr v chemickej továrni v neďalekom [[Slaný|Slanom]]. V roku [[1914]] narukoval na východný front (dôstojník 16. honvédskeho pluku rakúsko-uhorskej armády s posádkou v Banskej Bystrici). Po roku [[1918]] navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave a začal pracovať v administratívnych službách v [[Československo|Československu]]. [[1918]]–[[1927]] tajomník Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, [[1927]]–[[1938]] Krajinského úradu v Bratislave. Stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Prívrženec československej štátnosti, čechoslovakisticky orientovaný politik.
-Okrem toho sa venoval i vedeckej práci v oblasti chémie, pričom mu bol v roooo[[]]ku [[1923]] udelený titul doktor technických vied.
+Okrem toho sa venoval i vedeckej práci v oblasti chémie, pričom mu bol v roku [[1923]] udelený titul doktor technických vied.
 Žil najmä v [[Bratislava|Bratislave]], no v rokoch [[1943]] – [[1958]] žil a pracoval v [[Piešťany|Piešťanoch]], kde sa nachádza aj jeho pamätný dom. Pochovaný je v [[Lukovištia]]ch pri dedine Kraskovo.