Farnosť svätých Petra a Pavla Oponice: Rozdiel medzi revíziami

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d bez zdroja
vyhodenie toho, čo nesúviselo priamo s farnosťou, ale s obcou + zdroje
Riadok 1: Riadok 1:
⚫
{{Bez zdroja}}
{{Významnosť}}
{{Významnosť}}
[[Súbor:Appony templom 1.JPG|náhľad|Kostol sv. Petra a Pavla v obci [[Oponice]].]]
'''Farnosť Oponice''' je rímskokatolícka [[farnosť]] obcí [[Oponice]] a [[Súlovce]] v okrese [[Topoľčany]], patriaca do [[Dekanát Bošany|dekanátu Bošany]] a [[Nitrianska diecéza|Biskupstva Nitra]].
'''Farnosť svätých Petra a Pavla Oponice''' je [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|rímskokatolícka]] [[Farnosť (cirkev)|farnosť]] obcí [[Oponice]] a [[Súlovce]] v okrese [[Topoľčany]], patriaca do [[Dekanát Bošany|dekanátu Bošany]] a [[Nitrianska diecéza|Biskupstva Nitra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dekanáty / Farnosti | url = http://www.biskupstvo-nitra.sk/dieceza/dekanaty-farnosti/ | vydavateľ = biskupstvo-nitra.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hlavným kostolom farnosti je Farský kostol svätých Petra a Pavla v Oponiciach. Do farnosti tiež patrí Kaplnka v Dome nádeje v Súlovciach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DoKostola.sk | url = https://www.dokostola.sk/kostol/kaplnka-v-dome-nadeje-sulovce | vydavateľ = dokostola.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> Administrátorom farnosti je Michal Šrank.<ref name="knazi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam kňazov | url = http://www.biskupstvo-nitra.sk/dieceza/zoznam-knazov/ | vydavateľ = biskupstvo-nitra.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>


⚫
== História farnosti ==
== Obce Oponice a Súlovce, osada Podlužany ==
Farnosť Oponice od nepamäti tvorili dve obce – Oponice a Súlovce. Oponice sa približne do roku [[1910]] delili na ''Veľké Oponice'' a ''Malé Oponice''. K filiálnej obci Súlovce patrí časť, ktorá sa dodnes nazýva ''Betlehem''. Od druhej polovice 19. storočia sa k územiu obce Súlovce počíta aj osada [[Podlužany (Súlovce)|Podlužany]], na území ktorej bol vybudovaný dodnes jestvujúci mlyn. V katastrálnom území obce Súlovce má dodnes [[Nitrianska kapitula]] veľké majetky.
Farnosť Oponice od nepamäti tvorili dve obce – Oponice (ktoré sa do roku 1910 delili na Veľké Oponice a Malé Oponice) a Súlovce, do ktorých patrí aj časť Betlehem a od druhej polovice 19. storočia tiež osada [[Podlužany (Súlovce)|Podlužany]].<ref name="historia fary">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Farnosť Oponice na fara.sk | url = http://oponice.fara.sk/historia.html | vydavateľ = oponice.fara.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> V katastrálnom území obce Súlovce má dodnes [[Biskupstvo Nitra|Nitrianska kapitula]] veľké majetky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ZBGIS | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=14&c=18.192020,48.461533&sc=n&it=point&dt=owners#/detail/kataster/parcela-c/859591/1159?zoom=false | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>


Najstaršie dejiny farnosti Oponice sú úzko spojené s [[Biskupstvo Nitra|Nitrianskou kapitulou]], keďže obec Súlovce bola od 13. storočia jej majetkom, neskôr získala cirkev významné majetky aj v Oponiciach. Farnosť Oponice už fungovala medzi rokmi 1332-1337, s vlastným chrámom svätých Petra a Pavla, ktorý sa prvý raz spomína v roku 1244. Prvým známym farárom farnosti bol Getard, ktorý bol zároveň dekanom. Kostol navštevovali aj obyvatelia Súloviec, keďže tie kostol nemali.<ref name="historia fary"/>
== Historické udalosti na území farnosti ==


Od polovice 16. storočia do roku 1674 bola v Oponiciach prítomná evanjelická [[reformácia]]. Miestni šľachtici [[Aponiovci]] prestúpili do [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej cirkvi]], následne ich nasledovalo aj poddanstvo. Miestny chrám vypálili koncom 16. storočia Turci, nechal ho zrekonštruovať Gašpar Apponyi. Po roku 1674 sa obnovila rímskokatolícka farnosť. V rokoch 1707-1719 bola farnosť spojená s [[Farnosť Kovarce|farnosťou Kovarce]], pričom farár sídlil v [[Kovarce|Kovarciach]] a Oponice boli filiálkou. V tom čase patrila spoločná farnosť do [[Dekanát Topoľčany|dekanátu Topoľčany]].<ref name="historia fary"/>
=== Od polovice 13. storočia do začiatku evanjelickej reformácie ===
==== 13. storočie ====
Najstaršie dejiny farnosti Oponice sú úzko spojené s [[Nitrianska kapitula|Nitrianskou kapitulou]]. Totiž v nasledujúcom období sa územie dnešnej filiálnej obce Súlovce a jej prislúchajúce časti dostávajú pod majetkovú správu Nitrianskej kapituly.


Farnosť Oponice bola obnovená 19. októbra 1788, prvým farárom sa stal Juraj Hollý.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tehly na oponický chrám pálili v grófskej tehelni | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://mytopolcany.sme.sk/c/1599298/tehly-na-oponicky-chram-palili-v-grofskej-tehelni.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-06-24 | dátum prístupu = 2020-01-07 }}</ref> Farnosť Oponice bola začlenená do Dekanátu Skačany (dnešný dekanát Bošany), v rokoch 1789-1952 patrila do samostatného dekanátu Kovarce.
Najskôr kráľ [[Belo IV.]] ([[1235]]{{--}}[[1270]]) daroval [[12. októbra]] [[1256]] Nitrianskej kapitule osadu Podlužany, ktorej chotár mal rozlohu 2 poplužia a 30 jutár (okolo 140 [[hektár|ha]]). Kráľ týmto aktom odškodnil kapitulu za stratu Dvorčian, ktoré udelil nitrianskym mešťanom.

Ďalší veľký majetok na území dnešnej farnosti Oponice získava Nitrianska kapitula na základe dohody o vzájomnej výmene majetkov so šlachticmi z [[Lefantovce|Lefantoviec]]. Za kapitulský majetok Fančal (dnes v Chotári [[Budmerice|Budmeríc]]) sa zriekli šľachtici z Lefantoviec svojho majetku Dubnice (neskôr nazývanej Súlovce). Zástupcovia Nitrianskej kapituly po tomto akte vyhľadali kráľa [[Belo IV.|Belu IV.]], ktorý svojou listinou, vydanou [[18. október|18. októbra]] [[1261]], spomínanú majetkovú výmenu odobril. Od tohoto dátumu sa teda novým majiteľom filiálnej obce Súlovce stala významná cirkevná inštitúcia, ktorej príslušníci sa cieľavedome starali o zveľadenie svojho novozískaného majetku.

Jedným z prvých krokov Nitrianskej kapituly bolo nepochybne spojenie Dubnice (Súloviec) a Podlužian do jedného majetkového celku. Ďalšími krokmi sledovali predstavitelia Nitrianskej kapituly zaokrúhlenie svojho majetku o ďalšie drobnejšie osady ležiace severne od Dubnice. Išlo o majetok niekdajšieho hradného vojaka Graba, Egídovho syna, a potom aj o osadu [[Trepkovce]]. Čas, ani spôsob získania týchto majetkov kapitulou nepoznáme, ale došlo k tomu bezpečne pred rokom 1300. Je veľmi pravdepodobné, že Nitrianska kapitula koncom [[13. storočie|13. storočia]] iniciovala v chotári Dubnice (Súloviec) založenie novej osady, ktorá pravdepodobne podľa mena zakladateľa dostala svoje nové meno.

==== 14. storočie ====
Na prelome [[13. storočie|13.]] a [[14. storočie|14. storočia]] do majetkových pomerov na strednom Ponitrí výrazne zasiahol dravý rod Čákovcov, ktorého príslušníci sa bez veľkých škrupúľ zmocnili mnohých, dovtedy kráľovských majetkov.

Pred rokom 1300 nad obcou Oponice nechal postaviť magister Čák, brat [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka Trenčianskeho]], kamenný hrad. Po jeho smrti hrad pripadol Matúšovi, ktorý sa dostal do ostrého konfliktu s nitrianskym diecéznym biskupom Jánom III. ([[1301]]{{--}}[[1328]]). Matúš Čák s pomocou svojich ozbrojencov postupne zaberal a nivočil biskupské i kapitulské majetky. V sťažnostnej listine vydanej nitrianskym diecéznym biskupom Jánom III. [[3. marec|3. marca]] [[1318]] sa uvádza, že Matúš Trenčiansky sa už dávnejšie zmocnil okrem iného aj majetkov Nitrianskej kapituly Dragova Vec či Grabova Vec (Dragfolwa), Súlovce (Zuloch), Dubnica (Dubnicha) a Podlužany (Podlusan). Majetky Nitrianskej kapituly Matúš Čák okupoval až do svojej smrti v marci [[1321]]. Potom sa všetkých jeho majetkov zmocnil kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] ([[1308]]{{--}}[[1342]]), ktorý iba časť z nich vrátil predchádzajúcim zákonitým vlastníkom. Je prekvapujúce, že aj Nitrianska kapitula musela čakať na vrátenie a potvrdenie svojej majetkovej držby až do roku [[1326]]. Zástupcovia kapituly dôvodili tým, že väčšina ich privilégií zhorela v predchádzajúcich nepokojných časoch. Kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] uznal tento argument a nariadil reštituovať všetky staré kapitulské majetky. Medzi nimi sa spomínajú aj obec Súlovce a osady Podlužany, Grabova Ves a Dubnica ležiace v priestore medzi obcami Oponice a Kovarce. Z tohoto výpočtu kapitulských majetkov je zrejmé, že centrom tunajších majetkov sa stala obec Súlovce a ostatné osady sa postupne vyľudňovali a menili sa iba na miestne časti obce Súlovice.

Dňa [[14. august]]a [[1336]] [[Bratislavská kapitula]] potvrdila, že Margita, dcéra grófa Barlea a zároveň vdova po grófovi Moghovi, darovala svoju zem nazývanú Grab Nitrianskej kapitule.

Bezpečne vieme, že v tomto období, medzi rokmi [[1332]] až [[1337]], keď po okolí chodili vyberači desiatkov pre Svätého Otca, obec Oponice bola už farnosťou, ktorá mala svoj vlastný chrám zasvätený svätým [[Apoštol Peter|apoštolom Petrovi]] a [[Apoštol Pavol|Pavlovi]]. Tento chrám sa spomína už [[16. november|16. novembra]] [[1244]]. Zároveň poznáme aj prvé meno kňaza, ktorý vtedy v Oponiciach pôsobil. Tento kňaz sa volal Getard (Getardus plebanus de Opan) , ktorý svoj majetok ohodnotil na 3 [[marka|marky]] (ad III. marcas) a vyberačom vyplatil až 20 [[groš]]ov. Getard v Oponiciach vtedy zastával funkciu farára a zároveň aj funkciu [[dekan]]a. Z toho vyplýva, že farnosť Oponice z hľadiska cirkevnej správy bola v tomto období ako aj počas celého stredoveku súčasťou Nitrianskeho archidiakonátu v rámci [[Ostrihomská arcidiecéza|Ostrihomskej arcidiecézy]]. Keďže v Súlovciach nemali v tom čase vlastný chrám, tvorili filiálku farského chrámu svätých apoštolov Petra a Pavla v blízkych Malých Oponiciach. V súlade s predpismi cirkevného práva do tohto chrámu chodili obyvatelia obce Súlovce v každú nedeľu a prikázaný sviatok na bohoslužby a vysluhovanie sviatostí. Do požehnanej pôdy v bezprostrednom okolí farského chrámu pochovávali aj svojich zomrelých.

Obdobie 14. storočia predstavuje vrcholnú fázu vývinu stredovekej spoločnosti. Vďaka dlhému vnútornému mieru a reformám anžuovských kráľov zažila celá krajina nebývali rozmach. Stredovekí hospodári klčovali lesy na podhorí Tribečských vrchov a menili ich na oráčiny a na teplých juhozápadných svahoch zakladali vinice. Tento fakt sa odzrkadlil aj v [[Erb obce Oponice|erbe obce Oponice]], kde je vyobrazená mužská postava so strapcom hrozna v pravej ruke.

Dňa [[26. marec|26. marca]] [[1392]] sa hradné panstvo Oponice dostalo do šľachtických rúk. Jeho držiteľom bol spočiatku Beňadik z Turca, ktorý na hrad dosadil svojho kastelána Michalka. Medzi novou vrchnosťou na hrade a poddanými Nitrianskej kapituly došlo čoskoro k sporom o chotárne hranice. Okolo sviatku svätej [[Mária Magdaléna|Márie Magdalény]] (22. júla 1394) poslal kastelán Michalko poddaných z Oponíc, aby pokosili trávu na súlovských lúkach a odviezli ju na vozoch do Oponíc. V tom istom roku v čase žatvy poslal spomínaný kastelán poddaných z osady Lehôtka ležiacej pod hradom na súlovske polia, aby odtiaľ odniesli 39 krížov obilia. Ani s tým sa držiteľ Oponického hradu neuspokojil a v čase oberačky poslal svojich ľudí, aby obrali hrozno Súlovčanov vo viniciach pod hradom. Vinice Beňadik z Turca zaujal pre seba. Nitrianska kapitula sa na tieto neprávnosti sťažovala u kráľa, ktorý nariadil celú záležitosť prešetriť [[Zoborský konvent|Zoborskému konventu]].

Dňa [[21. apríl]]a [[1395]] došlo k deľbe Oponického hradného panstva medzi jeho spoluvlastníkov. Hrad spolu s Veľkými Oponicami a osadami Lehôtka a Polianka pripadol Petrovi, synovi Tomáša zo Stráží, zakladateľovi rodu Apponyiovcov. Peter, ako nový majiteľ, rešpektoval práva svojich susedov.

Dňa [[21. máj]]a [[1396]] v [[Bratislava|Bratislave]] [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|kráľ Žigmund]] ([[1387]]{{--}}[[1437]]) povolil Tomášovi Strážnickému, aby sa na území jeho majetku v Oponiciach mohli konávať týždenné trhy.

==== 15. storočie ====
Vzťahy so Súlovcami sa znovu vyostrili začiatkom 15. storočia, keď správu panstva prevzali Petrovi synovia Tomáš a Mikuláš, zvaný aj Nikuš. Predmetom sporov bolo rešpektovanie starej chotárnej hranice, oddeľujúcej majetky hradu od majetkov Nitrianskej kapituly v Súlovciach. Roku [[1406]] nakoniec došlo k vzájomnej dohode a znovu sa vytýčila spoločná chotárna hranica. Je zaujímavé, že Súlovce sa tu označujú pod svojím starým menom Dubnica. Vzájomná hranica (medza) začala pri ceste, ktorá viedla z Oponíc k viniciam. Spoločné vinice oddeľovala medza z trnkových kríkov, potom veľká skala (Vlčia skala) a ďalej prieseky v lese až k ceste vedúcej zo Súloviec cez Tríbečské pohorie až k miestu, ktoré sa nazýva Svätý prameň. Tu sa rozhraničenie aj skončilo a obe stránky sa dohodli, že vyššie sa nachádzajúce lesy budú užívať spoločne.

Využívanie lesov na okrajoch chotárov sa už v 15. storočí stalo veľmi problematickým, pretože každý vlastník si svoj majetok strážil. Roku [[1424]] napríklad vystúpil na palatínskej kongregácii nitriansky kanonik magister Kozmas a v mene celej kapituly sa sťažoval na zemanov z Malých Oponíc, ktorí počas minulej zimy zaujali časť hája ležiaceho na pomedzí súlovského a malooponického chotára v blízkosti rieky Nitry, stromy v ňom vyrúbali, pne vyklčovali a premenili ho na oráčinu.

Susedské spory začiatkom tridsiatych rokov 15. storočia načas ustali, pretože sa na Ponitrí objavili husiti. Najmä husitská posádka v Topoľčanoch dlho ohrozovala celé okolie a vyberala tzv. holdovacie poplatky (výpalné). Situácia v krajine sa upokojila až po nastúpení kráľa Mateja Korvína na uhorský trón roku [[1458]]. Je zaujímavé, že čoskoro sa znovu obnovili aj staré chotárne spory medzi Apponyiovcami a poddanými Nitrianskej kapituly v Súlovciach. Roku [[1467]] musel do chotárneho sporu zasiahnuť sám kráľ Matej Korvín. Nariadil nové vytýčenie hraníc (hraničných medzníkov), aby sa predišlo ďalším sporom. Na samotnom akte sa potom zúčastnilo viacero významných osôb. Boli to zoborský opát Mikuláš, ludanický opát Ondrej a šľachtici Peter Forgáč, Peter Ludanický, Ondrej z Lefantoviec, Ladislav a Imrich z Nitrianskej Stredy a zemania z Malých Oponíc. Ani tento akt však nezabránil sporom v ďalších rokoch, pretože početné potomstvo Apponyiovcov vyvíjalo neustály tlak na svojich susedov v Súlovciach.

V priebehu osemdesiatich rokov 15. storočia sa mimoriadne vyostrili susedské spory medzi Apponyiovcami a Súlovčanmi. Dlhodobé prechmaty zo strany Aponiovcov viedli k odvetným akciám zo strany Nitrianskej kapituly. Roku [[1482]] poslali nitrianski kanonici svojich poddaných zo Súloviec (ale pomohli im aj poddaní z Lefantoviec a Sokolníkov) do veľkooponického chotára, skosili tu lúky a seno odviezli. V máji [[1483]] predstavitelia Nitrianskej kapituly opätovne žiadali vytýčenie hraníc s Veľkými Oponicami. Apponyiovci samozrejme využili túto príležitosť a začali ešte s tvrdšími atakmi voči Súlovčanom.

Dňa [[15. júl]]a [[1483]] sa mala znovu uskutočniť obchôdzka spornej chotárnej hranice. Apponyiovci (Juraj a Gašpar) sa však nezdržali a zhromaždených zástupcov Svätobeňadického konventu a palatínovho človeka jednoducho pod hrozbou ozbrojeného útoku prinútili, aby z miesta nútene odišli.

Dňa [[27. júl]]a [[1483]] pri farskom kostole Apponyiovci znovu zaútočili na Súlovčanov Štefana a Ján Romlíka a Tomáša Jakušoviča. Týchto poddaných pred ťažkým ublížením na tele zachránilo iba to, že našli útočište v zemianskej kúrii Štefana Čuklasa v Malých Oponiciach. Násilnícke správanie zo strany Apponyiovcov najmä pri vytýčení hraníc nezostalo bez odozvy a celá záležitosť sa dostala až na kráľovský súd, kde ich správanie „ohodnotili“ pokutou vo výške 60 zlatých. Ešte ani roku [[1487]] ju však nezaplatili. V nasledujúcom období sa vzájomné vzťahy medzi Súlovčanmi a Apponyiovcami upokojili. Svedčí o tom aj fakt, že roku [[1495]] si [[Juraj Apponyi]] požičiava od nitrianskeho kanonika Gašpara Lipovníckeho 50 zlatých, aby mohol vystrojiť svadbu svojej dcére Kataríne.

==== 16. storočie ====
Začiatkom 16. storočia vládli medzi dlhoročnými rivalmi pokojné vzťahy, pretože pri vovádzaní Petra Apponyiho a jeho príbuzných do držby starých rodových majetkov sa zúčastnili aj predstavitelia Súloviec, Štefan a Ján Romlíkovci, a proti tomuto aktu nevyslovili žiadne námietky.

Obdobie po bitke pri Moháči roku [[1526]] charakterizuje narastanie Tureckého nebezpečenstva. Osmanská ríša začala systematickú expanziu s cieľom podmaniť si celé Uhorsko. Aj územie Ponitria veľmi skoro pocítilo ťaživú prítomnosť koristníckych osmanských vojenských oddielov, ktoré v priebehu septembra roku [[1530]] prekročili Dunaj a prenikli popri Hrone, Nitre a Váhu hlboko na územie dnešného Slovenska. Dôsledky ich rabovania plasticky zachytávajú portálne súpisy Nitrianskej stolice z roku [[1531]]. Z nich je zrejmé, že turecké oddiely postupovali po ceste vedúcej z Nitry cez Oponice, Kovarce a Solčany na sever a všetky dediny na tejto ceste takmer úplne zničili ohňom a množstvo ľudí odvliekli do zajatia. Obce Oponice a Súlovce vďaka svojej polohe prežili túto ťažkú pohromu bez väčších strát.

Približne v polovici 16. storočia preniká na naše územie učenie ThDr. Martina Luthera (* [[1483]] – † [[1546]]). Okolité farnosti i farnosť Oponice sa dostávajú pod správu Evanjelickej cirkvi.

Dňa [[4. apríl]]a [[1570]] kráľ [[Maximilián]] ([[1564]]{{--}}[[1576]]) vydal súhlas na vzájomnú výmenu majetkov medzi nitrianskym diecéznym biskupom Pavlom Abstemiom-Bornemissom ([[1557]]{{--}}[[1579]]) a Jánom Apponyim.

Koncom 16. storočia sa v obci Veľké Oponice nachádzalo viac ako 30 obývaných sedliackych domov. K tomuto počtu sa pravdaže musia prirátať aj kúrie Aponiovcov, ktorých tu bolo najmenej 5. Ak by sme brali do úvahy aj blízke Malé Oponice, kde stálo okolo 10 obývaných domov, vychádza nám, že v oboch Oponiciach bolo približne 45 obývaných domov a v nich žilo viac ako 250 obyvateľov.

V obci Súlovce bolo pred tureckým vpádom 23 sedliackych usadlostí, čo ich radí k stredne veľkým sídlam Ponitria. Okolo roku [[1598]] bolo v Súlovciach 45 obývaných domov. Ak počítame, že v jednom dome mohlo bývať 5{{--}}6 osôb, vychádza nám, že dedina mohla mať na konci 16. storočia od 225 do 270 obyvateľov.

=== Obdobie evanjelickej reformácie ===
Počiatok Evanjelickej cirkvi vo Veľkých Oponiciach začína podobne ako v Prašiciach, Topoľčanoch a Vesteniciach približne v polovici 16. storočia a jej pôsobenie prakticky trvalo až do roku [[1674]].

Patróni Apponyiovci čoskoro pristúpili k Evanjelickej cirkvi a ich príklad v zmysle hesla Cuius regio – eius religio nasledovalo aj poddanstvo. Horlivosťou a láskou k Evanjelickej cirkvi vynikal menovite [[Pavol Apponyi]] ([[1546]]{{--}}[[1624]]), strážca koruny, ktorý spolu s Tomášom Vizkeletim a Ondrejom Ostrošičom pracoval v roku [[1606]] na docielení viedenského mieru, a ktorý podpísal i jeho listinu. Taktiež aj Gašpar i Peter Apponyiovci sa vyznačovali náboženskou horlivosťou. Ku koncu 16. storočia Turci napadli okolie Topoľčian. V Oponiciach vypálili chrám, faru i školu. Chrám dal na svoje náklady opraviť a z vnútra aj ozdobiť Gašpar Apponyi, manžel Kataríny rodenej Törökovej.

Neskoršie, v období v čase pohybov vojsk kniežaťa Gabriela Betlena, niektorí Apponyiovci a podobne aj Turzovci odstúpili pod vplyvom ostrihomského arcibiskupa kardinála Petra Pázmaňa († [[1637]]) od evanjelického vierovyznania. V sťažnostiach evanjelikov sa udáva, že vo Veľkých i Malých Oponiciach Štefan a Blažej Apponyiovci odobrali chrám, zaujali faru i školu a farára vyhnali. Stalo sa tak pravdepodobne okolo roku [[1620]], pretože práve v tom čase je v menoslove oponických farárov medzera. Blažej Apponyi, manžel Barbory rodenej Šeréniovej, bol v roku [[1622]] vicišpánom Nitrianskej župy. Medzitým však evanjelický ľud i panstvo bez odkladu opäť zaujali svoj chrám. Možno to pozorovať aj z toho, že v roku [[1621]] bol do Oponíc povolaný za farára Vavrinec Pelargus ([[1621]]{{--}}[[1627]]), ktorý predtým pôsobil ako farár vo Veľkých Kostoľanoch. Od toho času mali evanjelici v Oponiciach pokoj až do roku [[1674]]. Vtedy odchodom posledného evanjelického pastora Juraja Bohuša ([[1647]]{{--}}[[1674]]) táto miestna Evanjelická cirkev prakticky zanikla. Oficiálne sa však tak stalo až v priateľskom dohovore, ktorý sa uskutočnil v roku [[1705]] v Sečanoch. Oponice boli vtedy opäť vrátené katolíkom. Evanjelická kongregácia tu bola jedna a konala sa [[5. septembra]] [[1616]].

Zatiaľ najstaršia známa vizitácia, ktorá sa uskutočnila v čase evanjelickej reformácie, je z roku [[1559]]. V roku [[1613]] vizitoval miestnu evanjelickú cirkev v Oponiciach nitriansky superintendent [[Izák Abrahamides]]. Ďalšia vizitácia sa uskutočnila pravdepodobne až v roku [[1657]], ktorú vykonal [[Martin Tarnóci]].

Z obdobia evanjelickej reformácie poznáme mená ôsmich evanjelických pastorov, ktorí pôsobili v Oponiciach.

Je veľmi pravdepodobné, že práve v tomto čase vznikla aj prvá škola, v ktorej ako učitelia-rektori pôsobili: [[Ján Rosa]] ([[1591]]), [[Mikuláš Michaelis]] ([[1605]]{{--}}[[1607]]), [[Štefan Molcanus]] ([[1607]]{{--}}[[1632]]), [[Ján Zajác]] ([[1633]]{{--}}[[1656]]) a [[Ján Pastierovič]] ([[1657]]{{--}}[[1675]]).

=== Obdobie po evanjelickej reformácii až po súčasnosť ===

==== Nové začlenenie Rímskokatolíckej farnosti Kovarce-Oponice ====
Medzi rokmi [[1707]] až [[1719]] sa farnosť Oponice spojila s farnosťou Kovarce. Označovaná bola ako farnosť Kovarce-Oponice no niekedy iba ako farnosť Kovarce. Oponice boli pokladané za jej filiálku. Nejestvuje však žiadny dokument, ktorý by oficiálne potvrdzoval takéto cirkevnoprávne ustanovenie. Spoločný farár sídlil v obci Kovarce. Dôležité je však zdôrazniť, že hoci farnosti boli spojené, všetky obrady a sviatosti sa v každej obci konali osobitne. Na jasné rozlišovanie iste poukazuje aj fakt, že hoci farnosti boli spojené, predsa matriky sa viedli pre každú farnosť zvlášť. Počas tohto obdobia boli založené dve matričné knihy, do ktorých sa spoločne zapisovali údaje o vykonaných krstoch, sobášoch a pohreboch. Prvú matričnú knihu zaviedol [[30. júl]]a [[1719]] kovarsko-oponický farár [[Ján Mihalovič]] ([[1719]]{{--}}[[1723]]). Druhú matričnú knihu zaviedol [[1. január]]a [[1777]] kovarsko-oponický farár [[Jozef Selecký]] ([[1775]]{{--}}[[1782]]).

Dňa [[15. marca]] [[1775]] Svätý Otec [[Pius VI.]] ([[1775]]{{--}}[[1799]]) bulou Regalium principium zriadil na území Arcibiskupstva Ostrihom nové diecézy – Banská Bystrica, Spiš a Rožňava. Vtedy trinásť farností Arcibiskupstva Ostrihom bolo pripojených k Diecéze Nitra. Medzi týmito farnosťami bola aj farnosť Kovarce a farnosť Oponice, ktoré vlastne v tom čase boli spojené a vytvárali tak jednú farnosť Kovarce-Oponice. Obe farnosti pôvodne v rámci arcidiecézy Ostrihom patrili do Archidiakonátu Nitra a Dekanátu Topoľčany. Po pripojení k Diecéze Nitra boli zaradené do Katedrálneho archidiakonátu a Dekanátu Skačany. Toto rozdelenie a pripojenie podporovala aj samotná cisárovná [[Mária Terézia]] ([[1740]]{{--}}[[1780]]).

⚫
==== Obnova autonómie farnosti ====
V nedeľu [[19. októbra]] [[1788]] bola počas slávnostnej bohoslužby znovuobnovená autonómia starobylej farnosti Oponice (Malé Oponice). Zároveň Štefan Skladanovič, dekan Dekanátu Kovarce ([[1782]]{{--}}[[1800]]), inštaloval ako prvého farára znovuobnovenej farnosti Juraja Hollého ([[1788]]{{--}}[[1790]]). Novoinštalovaný farár v tomto roku začal písať nové účtovné knihy týkajúce sa príjmov a výdavkov farského chrámu i miestneho Charitného domova (chudobinca). Farnosť Oponice bola začlenená do Dekanátu Skačany. Dňa [[14. apríl]]a [[1789]] na podnet PhDr. ThDr. Františka Fuchsa, biskupa Diecézy Nitra ([[1788]]{{--}}[[1804]]), vznikol nový Dekanát Kovarce, do ktorého bola pripojena aj farnosť Oponice. Novým dekanom sa stal kovarský farár Štefan Skladanovič, ktorý už predtým zastával funkciu dekana Dekanátu Skačany, kam pôvodne aj farnosť Oponice po svojom znovuobnovení [[19. októbra]] [[1788]] začala patriť. Dekanát Kovarce zanikol roku [[1952]].


==== Kanonické vizitácie ====
==== Kanonické vizitácie ====
⚫
{{bez zdroja}}
V 18. až 21. storočí sa konali nasledujúce kanonické vizitácie:
V 18. až 21. storočí sa konali nasledujúce kanonické vizitácie:
* [[5. novembra]] [[1731]] gróf PhDr. ThDr. [[František Zichy]], archidiakon Archidiakonátu Nitra;
* [[5. novembra]] [[1731]] gróf PhDr. ThDr. [[František Zichy]], archidiakon Archidiakonátu Nitra;
Riadok 93: Riadok 22:
* [[17. septembr]]a [[2009]] Mons. ThDr. [[Marián Chovanec]], pomocný biskup Diecézy Nitra.
* [[17. septembr]]a [[2009]] Mons. ThDr. [[Marián Chovanec]], pomocný biskup Diecézy Nitra.


== Kňazi farnosti ==
==== Kňazi, ktorí pôsobili na Rímskokatolíckom farskom úrade Oponice od r. 1788 ====
{| class="wikitable" align=left
{| class="wikitable" align=left
! Obdobie || Kňaz
! Obdobie || Kňaz
Riadok 126: Riadok 55:
|-
|-
| [[1892]]{{--}}1892 || Alojz Fiebig
| [[1892]]{{--}}1892 || Alojz Fiebig
⚫
|-
⚫
| 1892{{--}}1903 || Mons. Ignác Wohland
|}
|}


{| class="wikitable" align=left
{| class="wikitable" align=left
! Obdobie || Kňaz
! Obdobie || Kňaz
⚫
|-
⚫
| 1892{{--}}1903 || Mons. Ignác Wohland
|-
|-
| [[1903]]{{--}}1903 || Karol Slauka
| [[1903]]{{--}}1903 || Karol Slauka
Riadok 149: Riadok 78:
| [[1952]]{{--}}1952 || Florián Sabo
| [[1952]]{{--}}1952 || Florián Sabo
|-
|-
| 1952{{--}}1969 || P. Béda Filip Košík OFM<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = P. Béda Filip Košík, OFM | url = http://www.frantiskani.sk/nekr/03/kosik.htm | vydavateľ = frantiskani.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-07 | miesto = | jazyk = }}</ref>
| 1952{{--}}1969 || P. Béda Filip Košík OFM
|-
|-
| [[1969]]{{--}}1978 || Jozef Kúdela
| [[1969]]{{--}}1978 || Jozef Kúdela
Riadok 163: Riadok 92:
| [[2010]]{{--}}2018 || Mgr. Juraj Nuota
| [[2010]]{{--}}2018 || Mgr. Juraj Nuota
|-
|-
| [[2018]] – || Mgr. Michal Šrank
| [[2018]] – || Mgr. Michal Šrank<ref name="knazi">
|}
|}
{{clear}}
{{clear}}


==== Organisti, ktorí pôsobili v Rímskokatolíckej farnosti Oponice od r. 1719 ====
=== Organisti farnosti ===
{| class="wikitable" align=left
{| class="wikitable" align=left
! Obdobie || Organista
! Obdobie || Organista
Riadok 230: Riadok 159:
|Mgr. Vladimír Kopec
|Mgr. Vladimír Kopec
|}
|}

== Referencie ==
<references />

== Externé odkazy ==
* [http://oponice.fara.sk/index.html Oficiálna stránka farnosti]




Verzia z 21:34, 7. január 2020

 Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Významnosť môžete doložiť uvedením aspoň dvoch nezávislých netriviálnych spoľahlivých zdrojov, ktoré sa téme venovali. Ak v článku nie je možné splniť kritériá významnosti, bude pravdepodobne zmazaný.
Kostol sv. Petra a Pavla v obci Oponice.

Farnosť svätých Petra a Pavla Oponice je rímskokatolícka farnosť obcí Oponice a Súlovce v okrese Topoľčany, patriaca do dekanátu Bošany a Biskupstva Nitra.[1] Hlavným kostolom farnosti je Farský kostol svätých Petra a Pavla v Oponiciach. Do farnosti tiež patrí Kaplnka v Dome nádeje v Súlovciach.[2] Administrátorom farnosti je Michal Šrank.[3]

História farnosti

Farnosť Oponice od nepamäti tvorili dve obce – Oponice (ktoré sa do roku 1910 delili na Veľké Oponice a Malé Oponice) a Súlovce, do ktorých patrí aj časť Betlehem a od druhej polovice 19. storočia tiež osada Podlužany.[4] V katastrálnom území obce Súlovce má dodnes Nitrianska kapitula veľké majetky.[5]

Najstaršie dejiny farnosti Oponice sú úzko spojené s Nitrianskou kapitulou, keďže obec Súlovce bola od 13. storočia jej majetkom, neskôr získala cirkev významné majetky aj v Oponiciach. Farnosť Oponice už fungovala medzi rokmi 1332-1337, s vlastným chrámom svätých Petra a Pavla, ktorý sa prvý raz spomína v roku 1244. Prvým známym farárom farnosti bol Getard, ktorý bol zároveň dekanom. Kostol navštevovali aj obyvatelia Súloviec, keďže tie kostol nemali.[4]

Od polovice 16. storočia do roku 1674 bola v Oponiciach prítomná evanjelická reformácia. Miestni šľachtici Aponiovci prestúpili do evanjelickej cirkvi, následne ich nasledovalo aj poddanstvo. Miestny chrám vypálili koncom 16. storočia Turci, nechal ho zrekonštruovať Gašpar Apponyi. Po roku 1674 sa obnovila rímskokatolícka farnosť. V rokoch 1707-1719 bola farnosť spojená s farnosťou Kovarce, pričom farár sídlil v Kovarciach a Oponice boli filiálkou. V tom čase patrila spoločná farnosť do dekanátu Topoľčany.[4]

Farnosť Oponice bola obnovená 19. októbra 1788, prvým farárom sa stal Juraj Hollý.[6] Farnosť Oponice bola začlenená do Dekanátu Skačany (dnešný dekanát Bošany), v rokoch 1789-1952 patrila do samostatného dekanátu Kovarce.

Kanonické vizitácie

 Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

V 18. až 21. storočí sa konali nasledujúce kanonické vizitácie:

Kňazi farnosti

Obdobie Kňaz
1788 – 1791 Juraj Hollý
1790 – 1791 Jozef Komlóši
1791 – 1797 Anton Kubica
1797 – 1799 Anton Dzian
1799 – 1815 Peter Valachy
1815 – 1815 František Hegner
1815 – 1837 Jozef Lindenbauer
1835 – 1837 Alexander Zamarovský
1837 – 1860 Ľudovít Nyáry
1860 – 1860 Alojz Durdik
1860 – 1872 Mons. Jozef Vagner
1872 – 1872 Ján Dudaj
1872 – 1891 Teodor Lukáč
1891 – 1891 Viktor Kardoš
1892 – 1892 Alojz Fiebig
1892 – 1903 Mons. Ignác Wohland
Obdobie Kňaz
1903 – 1903 Karol Slauka
1903 – 1911 Koloman Hamar
1911 – 1912 Jozef Kianička
1912 – 1924 Rudolf Biringer
1924 – 1924 Mons. ThDr. Štefan Čerenej
1924 – 1925 Alexander Laudon
1925 – 1952 Štefan Szőllősy
1952 – 1952 Florián Sabo
1952 – 1969 P. Béda Filip Košík OFM[7]
1969 – 1978 Jozef Kúdela
1978 – 1991 Mons. ThLic. Rudolf Bošnák
1991 – 1997 Mons. Mgr. Gašpar Fronc
1997 – 2006 Mgr. Ján Ninis
2006 – 2010 JCDr. Marek Virág
2010 – 2018 Mgr. Juraj Nuota
2018 – Mgr. Michal Šrank<ref name="knazi">

Organisti farnosti

Obdobie Organista
1719 – 1728 Mikuláš Kovarči
1728 – 1735 Ján Jacovský
1735 – 1757 Andrej Hallo
1757 – 1764 Ján Hallo
1764 – 1787 Ján Klinkovič
1788 – 1795 Pavol Klinkovič
1795 – 1798 Martin Janík
1798 – 1804 Ján Korilly
1804 – 1846 Ján Lásny
1846 – 1863 Václav Gazdagh
1863 – 1868 Ján Tomčáni
1868 – 1874 František Hronkovič
1874 – 1880 Jozef Kučera
Obdobie Organista
1880 – 1892 František Krajchely
1892 – 1898 Viktor Kumery
1898 – 1911 Emil Špaček
1911 – 1932 Šebastián Cako
1932 – 1939 Jozef Bezák
1939 – 1951 Štefan Opáth
1953 – 1958 Edmund Schottert
1958 – 1979 Ján Horváth
1979 – 1992 Anton Paučír
1992 – 1994 PhDr. ThDr. Roman Gerši, PhD., SL.L.
1993 – 1998 Ing. Miroslav Obertáš
1994 – 1999 Mgr. Vladimír Kopec
1999 – 2012 Mgr. Lenka Fráterová, PhD.
2012 – Mgr. Vladimír Kopec

Referencie

  1. ↑ Dekanáty / Farnosti [online]. biskupstvo-nitra.sk, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online.
  2. ↑ DoKostola.sk [online]. dokostola.sk, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam kňazov [online]. biskupstvo-nitra.sk, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c Farnosť Oponice na fara.sk [online]. oponice.fara.sk, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online.
  5. ↑ ZBGIS [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online.
  6. ↑ Tehly na oponický chrám pálili v grófskej tehelni. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2002-06-24. Dostupné online [cit. 2020-01-07]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ P. Béda Filip Košík, OFM [online]. frantiskani.sk, [cit. 2020-01-07]. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Farnosť_svätých_Petra_a_Pavla_Oponice&oldid=6962695“