Černé jezero (Šumava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Černé jezero z karovej steny pod Jezerní horou blízko Svarohu

Černé jezero (nem. Schwarzer See) je najväčšie karové ľadovcové jazero na Šumave a zároveň aj najväčšie prirodzené jazero v Českej republike - ak nepočítame vodné plochy vzniknuté s prispením človeka. Má rozlohu 18,43 ha. Vzniklo v poslednej dobe ľadovej. Nachádza sa 6 km severozápadne od Železnej Rudy, menej ako 1 km od česko-nemeckej štátnej hranice. Leží v nadmorskej výške 1 008 m a dosahuje hĺbku až 40,6 m.

Pobrežie, dno[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero leží pod severným svahom Jezerní hory, ktorá sa nad ním dvíha 320 m vysokou Jezerní stěnou. Čierna farba jazera je spôsobená odrazom tmavých lesov, ktoré ho obklopujú. Dno jazera tvorí skala na ktorej je v súčasnosti asi 9 m kalu. Tvorí ho peľ z okolitých stromov, ukladajúci sa tu tisíce rokov.

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Černé jezero - východný breh

Z juhu sa do jazera vlievajú dva menšie prítoky, ale väčšinu prítoku tvoria početné podzemné pramene, vyvierajúce pri úpätí Jezerní hory. Voda z jazera odteká Černým potokom do rieky Úhlavy, a ďalej potom do Berounky, Vltavy a Labe.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Ochrana Černého aj neďalekého Čertovho jazera začala už v roku 1911 a od roku 1933 sú obe súčasťou národnej prírodnej rezervácie Černé a Čertovo jezero s rozlohou 174,86 ha. V jazere rastie Šidlatka jazerná a rašelinník. Z fytoplanktónu sú tu panciernatky Peridinium umbonatum a Gymnodinium uberrimum a riasa Dinobryon pediforme. Zo zooplanktónu potom perloočka Ceriodaphnia quadrangula a larvy potočníka Molanna nigra.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Tajomné miesto inšpirovalo českých umelcov (Jan Neruda - Romance o Černém jezeře, Adolf Heyduk - U horského jezera, Jaroslav Vrchlický - Černé jezero, Antonín Dvořák - cyklus Ze Šumavy) aj štátnu bezpečnosť, ktorá tu roku 1964 zinscenovala aféru s nálezom tajných dokumentov z 2. svetovej vojny.[1] Jazero je tiež opradené mnohými povesťami.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná elektráreň Černé jezero v Údolí Úhlavy

Vodná elektráreň[upraviť | upraviť zdroj]

V údolí Úhlavy bola v rokoch 19291930 postavená prvá prečerpávacia elektráreň v Česko-Slovensku. Jej súčasťou sú dve Peltonove turbíny (1 500 kW a 370 kW) a menšia (40 kW) Kaplanova turbína s horizontálnym prietokom.

Doprava a turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Po roku 1950 bolo jazero zahrnuté do pohraničného pásma a verejnosti neprístupné.[2] V šesťdesiatych rokoch bolo pod dozorom pohraničnej stráže opäť sprístupnené,[2] na začiatku 70. rokov tu začala byť sezónne zabezpečovaná aj autobusová doprava ČSAD.[3] K nej bol o víkendoch využívaný napríklad autobus z Klatovskej mestskej hromadnej dopravy,[2] neskôr autobus Škoda 706 RTO mestského úradu v Železnej Rude.[2][3] Prevádzkovanie linky bolo ukončené okolo roku 1989 v súvislosti so zvýšením režimu ochrany tunajšej prírody.[2][3]

Na objednávku mesta Železná Ruda je obnovená autobusová doprava spoločnosťou ČSAD autobusy Plzeň od 7. do 28. augusta 2010 zvláštnou autobusovou linkou pod číslom 439040 od ​​parkoviska na Špičáckom sedle. Je vykonávaná štyrmi pármi plynových autobusov SOR CN 12 EKOBUS. Platí na nej tarifa a prepravné podmienky vyhlásené mestom Železná Ruda.[2] Prevádzku linky umožnila výnimka a podmienky stanovené Správou CHKO Šumava, platné po štyri roky na obdobie od júna do septembra.[4] Mesto jednalo s CHKO o zavedení dopravy už od roku 2008, spočiatku jednalo s iným dopravcom o prevádzke turistického vláčika, tento zámer bol však odsunutý na neurčito.[4]

V súčasnosti okolo jazera vedie pešia, červene označená hrebeňová trasa KČT (Klub českých turistov) od Malého Špičáku a pokračuje ďalej na severozápad, žlto označená pešia trasa a cyklistická hrebeňová trasa 2055 zo Špičáckého sedla.

Panoramatický záber Černého jezera
Panoramatický záber Černého jezera

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Materiály o tajných dokumentech na Čertově jezeře na darius.cz
  2. a b c d e f Nová autobusová linka na šumavské Černé jezero funguje už od 7. srpna 2010, BUSportál.cz, 20. 8. 2010, tisková zpráva ČSAD Autobusy Plzeň
  3. a b c Dopravní zajímavosti z Železnorudska, Společnost pro veřejnou dopravu, M. Klas, 2. 4. 2006, poslední aktualizace 14. 11. 2008
  4. a b Autobusová linka vyjíždí k Černému jezeru, ČT24, 6. 8. 2010 ČTK
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Černé jezero na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°10′45″S 13°10′57″V / 49.179167°S 13.1825°V / 49.179167; 13.1825