Široká koľaj do Viedne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Široká koľaj do Viedne

Široká koľaj do Viedne (nem.: Die Breitspurbahnstrecke nach Wien, angl.: Košice-Vienna broad guage line)[1] je projekt, ktorý predpokladá predlženie širokorozchodnej trate z Košíc na východe Slovenska cez Bratislavu do Viedne.[2]. V dôsledku realizácie projektu vznikne dopravný koridor v dĺžke 8 tisíc km[1], ktorý prepojí západnú Európu a Čínu[3].

Projekt je súčasťou iniciatívy budovania súvislého železničného spojenia (Eurasian Land Bridge) medzi Európou a východnou Ȧziou[4].

Širokorozchodná trať[upraviť | upraviť zdroj]

V západnej Európe je najrozšírenejší normálny rozchod, čiže rozchod 1 435 mm, vo východnej Európe je používaný širší rozchod 1 520 mm[5][6]. Železničné trate s rozchodom 1 520 mm využíva viac ako 15 krajín, vrátane krajín Spoločenstva nezávislých štátov, Baltických krajín, Mongolska a Fínska. Existuje tak súvislé prepojenie strednej Európy (Slovensko, Poľsko) až na východnú hranicu Ruska, čo umožňuje priamu prepravu nákladu medzi Európou a Ďalekým východom.

     Široká koľaj

Celková dĺžka železničných tratí so širokým rozchodom dosahuje viac ako 150 000 km (18 percent z celkovej dĺžky železničných tratí)[7].

Existuje niekoľko širokorozchodných tratí, ktoré sú vybudované v krajinách, používajúcich tzv. „normálny rozchod“. Ide o trate:

Najzápadnejší bod širokorozchodnej železnice sa nachádza v južnom Poľsku v meste Sławków.

Doprava na širokorozchodnej trati je v porovnaní s dopravou na užších rozchodoch ekonomicky výhodnejšia, nakoľko umožňujú vyššie zaťaženie náprav vozidiel a teda i zvýšené množstvo prepravovaného tovaru.[5][8]. Koľaj tiež umožňuje väčšiu šírku koľajových vozidiel.

Nová železničná trať do Viedne[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodný dopravný koridor «Východ-Západ» (na priklade jednej z tratí Orient-Express)

Cieľom projektu je predĺženie širokorozchodnej trate vybudovaním trate z Košíc do Viedne, čím vznikne súvislé dopravné spojenie z Ruska, Číny, Japonska a iných krajín Ȧzie do strednej Európy[9]. Predĺženie koľaje dovolí priamo spojiť európsku železničnú sieť (a tak tiež riečnu dopravu na rieke Dunaj) s transsibírskou magistrálou. V súčasnosti sa väčšina tranzitu medzi krajinami EÚ, Ruskom a krajinami ázijsko-pacifickej oblasti uskutočňuje prostredníctvom námornej prepravy cez Suezský prieplav, pričom dĺžka lodnej trasy predstavuje 17 až 22 tisíc km. Podľa plánu iniciátorov projektu predĺženia širokorozchodnej trate urobí transsibírsku magistrálu viac konkurenčne schopnou v porovnaní s príslušnými námornými cestami[6]. V dôsledku toho, že náhrada vozňových podvozkov nie je nutná, čas prepravy nákladov sa z východnej Ázie do Európy zníži na 14 dní a bude tvoriť polovicu času v porovnaní s námornou prepravou. Odbúranie prekládky nákladov tiež zníži riziko náhodnej škody[6].

Podľa riaditeľa ruských železníc Vladimíra Jakunina bude projekt konkurencieschopný najmä vďaka vysokej rýchlosti dovozu nákladov[4].

Mapa sietí dopravných koridorov v Európe. Neďaleko Viedne sa nachádza jeden z najväčších uzlov.

Projekt si vyžaduje predĺženie širokorozchodnej koľaje a príslušnej infraštruktúry o 450 km, a taktiež rekonštrukciu už existujúcej železničnej trate do Košíc s dĺžkou 87 km[1]. V rámci projektu bude vybudovaný nový dopravný terminál neďalekoViedne a Bratislavy[1]. Dopravný uzol v regióne Viedeň-Bratislava sa stane najzápadnejším bodom širokorozchodnej trate[4]. V pláne je vybudovanie novej železničnej trate pozdĺž existujúcej koľaje s rozchodom 1 435 mm[2]. Pôvodné predpoklady uvedenia trate do prevádzky bol stanovený na rok 2025[5][6][10].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienku o budovaní železničnej trate s rozchodom 1 520 mm od stanice Haniska pri Košiciach západným smerom vyslovil prezident akciovej spoločnosti ruských železničných tratí na medzinárodnom fóre „Strategické partnerstvo 1520“. V roku 2008 Rusko, Ukrajina, Slovensko a Rakúsko vytvorili spoločnosť pre budovanie širokorozchodnej trate od slovenského mesta Košice do medzinárodného logistického terminálu vo Viedni[6][11]. Spoločnosť dostala meno Breitspur Planungsgesellschaft, jej vlastníci s rovnakým podielom sú medzinárodné železničné spoločnosti krajín – účastníkov projektu (ÖBB, ŽSR, UZ a RŽT)[1][2][11].

6. apríla roku 2010 bola podpísaná štvorstranná zmluva medzi krajinami-účastníkmi. Rusko na stretnutí reprezentoval prezident krajiny Dmitrij Medvedev[6][12]. V decembri 2010 spoločnosť Roland Berger Strategy Consultans zavŕšila rozbor realizácie projektu so záverom, že neexistujú technické ani právnické prekážky jeho uskutočnenia[2][2].

V auguste 2013 bol vyhlásený tender na technické projektovanie príslušnej infraštruktúry a víťazom sa stalo konzorcium BVO tvorené spoločnosťami BERNARD (AT) - VALBEK (SK)[13] - OBERMEYER (DE)[1].

V marci 2014 prezident ruských železničných tratí Vladimír Jakunin informoval o projekte, ktorý spája Európu a Ȧziu viacprofilovým dopravným koridorom. Projekt predpokladá nielen budovanie magistrál pre železničnú dopravu, ale aj pre potrubie, cez ktoré sa dováža ropa, plyn a voda.[14].


Financie[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravu medzi krajinami s rôznymi rozchodmi komplikuje nutnosť výmeny podvozkov

Podľa predbežného hodnotenia projekt bude stáť 6,3 miliárd eur[2], terminály budú stáť 240 miliónov eur a ďalších 130 miliónov eur si vyžiada nákup koľajových vozidiel[2].

Prevádzka medzi Košicami a Bratislavou môže dosiahnuť 24 miliónov ton, z toho do Viedne bude pokračovať 19 miliónov ton.[6]. Počas realizácie návrhu bude vytvorené 642 tisíc nových pracovných pozícií[1](okrem toho 11 tisíc pracovných pozicií, spojených s obsluhovaním infraštuktúry nových tratí[5]). Projekt tiež zvýši HDP krajín o 12 miliárd eur[1].

Podľa štúdie predstavuje portfólio prepravy na západ po novej trati kontajnery, železná ruda a kovy[6], opačným smerom na východ pôjde 30 percent všetkých terajších objemov nákladov[1]. Projekt umožní zapojenie prepravy nákladov 37. krajín Eurázie[1].

Podľa Siima Kallasa sa železničná prevádzka medzi EÚ a východnými susedmi zväčšuje o 30 percent v období 2007 až 2020 roku[9]. Ruské železničné trate plánujú investovať do projektu 2 až 3 miliardy eur[9].

Názory[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Siima Kallasa hlavný problém projektu sú colné poplatky v Rusku, v dôsledku čoho medzinárodné dopravné firmy platia viac než Rusko[4]. Podľa predstaviteľov Poľska projekt má politický podtext: jeho cieľom je možná ekonomická izolácia Poľska[9].

Podľa vyhlásenia generálneho riaditeľa ukrajinských železničných tratí Sergeja Bolobolina tento projekt je životne dôležitý pre Ukrajinu a celý európsky systém[1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k http://www.railwaypro.com/wp/?p=13358
  2. ↑ a b c d e f g Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-12-13]. Dostupné online. Archivované 2014-12-15 z originálu.
  3. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-12-13]. Dostupné online. Archivované 2015-02-07 z originálu.
  4. ↑ a b c d http://sptimes.ru/index.php?action_id=2&story_id=35745
  5. ↑ a b c d http://www.ukrainebusiness.com.ua/news/2001.html
  6. ↑ a b c d e f g h Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-12-13]. Dostupné online. Archivované 2014-10-30 z originálu.
  7. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-12-13]. Dostupné online. Archivované 2014-12-13 z originálu.
  8. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-12-13]. Dostupné online. Archivované 2014-11-06 z originálu.
  9. ↑ a b c d http://sptimes.ru/story/35745?page=2#top
  10. ↑ http://cfts.org.ua/articles/dobratsya_do_veny_kak_sobytiya_v_ukraine_nivelirovali_proryv_rzhd_v_evrope_548/?do=print
  11. ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-12-13]. Dostupné online. Archivované 2014-12-13 z originálu.
  12. ↑ http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/erusko-planuje-sirokorozchodnu-trat-cez-slovnsko-do-viedne.html?piano_d=1[nefunkčný odkaz]
  13. ↑ https://www.valbek.sk/
  14. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-12-13]. Dostupné online. Archivované 2015-09-24 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°38′39″S 21°16′52″V / 48,64406°S 21,281118°V / 48.64406; 21.281118

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Široká_koľaj_do_Viedne&oldid=7773101“