Albert Szent-Györgyi
| Albert von Szent-Györgyi de Nagyrápolt | |
|---|---|
 maďarský biochemik a fyziológ |
|
|
|
|
| Narodenie | 16. september 1893 Budapešť |
| Úmrtie | 22. október 1986 (93 rokov) |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Albert von Szent-Györgyi de Nagyrápolt (* 16. september 1893, Budapešť – † 22. október 1986) bol maďarský biochemik a fyziológ. Získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu v roku 1937 za izoláciu vitamínu C a objavenie niekoľkých fáz Krebsovho cyklu.
[upraviť] Život
Narodil sa v Budapešti 16. septembra 1893 v kalvínsko-katolíckej rodine. Otec bol maďarský statkár, matka pochádzala z rodiny, v ktorej boli viacerí vedeckí pracovníci.
Kariéru výskumníka začal na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú však v roku 1919 po začlenení mesta do Československa a odchode časti maďarského obyvateľstva opustil. Následne pôsobil na viacerých európskych univerzitách. Počas 2. svetovej vojny bol aktívnym účastníkom protifašistického odboja. V roku 1942 viedol delegáciu Horthyovského Maďarska, ktorá sa niekoľkokrát stretla s britskými diplomatmi v Istanbule s úmyslom tajne vyjednávať so spojencami. Po odhalení nacistami bol zatknutý, ale podarilo sa mu uniknúť a zvyšok vojny strávil na úteku pred Gestapom.
Po vojne pomáhal spoluzakladať Maďarskú akadémiu vied a bol zvolený za poslanca. Ašpiroval dokonca na miesto maďarského prezidenta. Po náraste vplyvu komunistov a sklamaní z politického vývoja emigroval do Spojených štátov amerických, kde pokračoval vo vedeckej kariére. V roku 1956 sa stal členom Americkej akadémie vied.
[upraviť] Vedecká dráha
Jeho vedecký záujem bol predovšetkým sústredený na skúmanie mechanizmov oxidácie v ľudskom tele a možností jej ovplyvnenia. V Cambridgskom biochemickom laboratóriu v roku 1927 ako prvý na svete izoloval (z kôry nadobličiek hovädzieho dobytka) vitamín C. Objavenú látku (so vzorcom C6H806) pomenoval kyselina hexuronická (že ide o vitamín C sa zistilo až po štyroch rokoch). Neskôr sa mu túto látku podarilo izolovať tiež zo šťavy pomaranča, kapusty a papriky. Zaoberal sa tiež bunkovým dýchaním, objavil kyselinu fumarovú a niekoľko fáz (dnes tak pomenovaného) Krebsovho cyklu. Nobelovu cenu v roku 1937 obdržal za objavy dotýkajúce biologickej oxidácie v spojitosti s vitamínom C a katalýzou kyseliny fumarovej. V roku 1938 sa začal zaoberať biofyzikou svalových pohybov (svalových sťahov).
[upraviť] Externé odkazy
- Životopis Alberta Szent-Györgyia - z Nobel Lectures, Physiology or Medicine 1922-1941
- Životopis na portáli Hungary.hu
- Rozhovor na BBC, 1965
