F4U Corsair

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
F4U Corsair
Vought F4U Corsair (USMC).jpg
Zrekonštruovaný F4U Corsair v moderných farbách americkej námornej pechoty
Typ palubné stíhacie lietadlo
Výrobca Chance Vought
Konštruktér Rex Beisel
Igor Sikorsky
Prvý let 29. mája 1940
Zavedený 28. decembra 1942
Vyradený 1953
1979 (Honduras)
Hlavný používateľ United States Navy
United States Marine Corps
Royal Navy
Royal New Zealand Air Force
Výroba 19421953
Vyrobených 12 571

Chance Vought F4U Corsair bola americká stíhačka, ktorá slúžila predovšetkým počas druhej svetovej vojny a Kórejskej vojny. Vyrábali sa od r. 1942 do r. 1953 a v niektorých letectvách slúžili tieto stroje až do 60-tych rokov. Spolu sa vyrobilo 12 571 kusov.

Vývoj a použitie[upraviť | upraviť zdroj]

XF4U-1
Britské Corsairy Mk.I
F4U-1 Corsair počas letu, circa 1942

Vývoj lietadla Vought F4U Corsair, ktoré malo byť podľa zadania námorná stíhačka, sa začal v roku 1938. Na lietadle sa použil Pratt & Whitney R-2800 Double Wasp. Na maximálne využitie výkonu motora bolo potrebné nainštalovať vrtuľu veľkého priemeru aj zachovať podvozkovú časť, čo viedlo k typickému tvarovému znaku Corsaira – zalomenému krídlu do tvaru písmena W. Prototyp nového lietadla s označením XF4U-1 po prvý raz vzlietol v máji 1940 a čoskoro vykázal rýchlosť 651 km/h. Námorníctvo zbadalo, že ide o stroj mimoriadnych výkonov, preto po úpravách objednalo v roku 1941 prvú sériu. Jediný problém boli nevhodné vlastnosti lietadla pri pristátí na palube lietadlovej lode – obmedzený výhľad dopredu pri záverečnom priblížení (cez dlhý mohutný kryt motora). Preto tieto stroje pridelili do jednotiek leteckých síl námornej pechoty, štartujúcich z pozemných základní. Na prvých bojových operáciách sa lietadlá zúčastnili na jar r. 1943 z Guadalcanalu. VMF-124 tu svoje F4U-1 prvýkrát nasadila v boji 14. februára. Vzhľadom na to, že problémy s technikou pristátia na palubu riešili Američania dosť dlho, štartovali prvé Corsairy III. a IV. z britských lietadlových lodí. Briti vtedy nemali dostatok vlastných stíhačov porovnateľných parametrov, a tak piloti na priblíženie používali manéver, keď prilietavali na palubu šikmo a na poslednú chvíľu lietadlo vyrovnali. Na amerických lodiach sa prvé F4U objavili až na jar 1945. Stroje vyrábalo v tom čase licenčne už niekoľko firiem. Objavovali sa nové zlepšené verzie, pričom najvýkonnejšia bola F4U-4, ktorá mala motor s výkonom 2070 k, ktorý dával lietadlu rýchlosť až 717 km/h. Verzia F4U-5 bola už povojnová a zúčastňovala sa navojne v Kórei.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

F4U-1A Corsair[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá F4U-1A Corsair letky VF-17 Jolly Rogers v roku 1944 nad juhozápadným Pacifikom
  • Osádka: 1
  • Dĺžka: 10,10 m
  • Rozpätie: 12,50 m
  • Výška: 4,90 m
  • Plocha krídla: 29,17 m2
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 073 kg
  • Vzletová hmotnosť: 6 300 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-8W, s výkonom 1 678 kW
  • Najvyššia rýchlosť: 684 km/h
  • Dostup: 11 200 m
  • Dolet: 1 633 km

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 6× guľomet M2 Browning kalibra 12,7 mm
  • 8× neriadená strela HVAR kalibra 127 mm
  • 910 kg bômb

F4U-4 Corsair[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá F4U-4 Corsair letky VF-671 Waldomen v roku 1951
  • Osádka: 1
  • Dĺžka: 10,20 m
  • Rozpätie: 12,50 m
  • Výška: 4,50 m
  • Plocha krídla: 29,17 m2
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 174 kg
  • Vzletová hmotnosť: 6 653 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-18W, s výkonom 1 827 kW
  • Najvyššia rýchlosť: 718 km/h
  • Dostup: 12 649 m
  • Dolet: 1 617 km

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 6× guľomet M2 Browning kalibra 12,7 mm alebo 4× kanón M2 kalibru 20 mm
  • 8× neriadená strela HVAR kalibra 127 mm
  • 1 800 kg bômb

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vought F4U Corsair na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]