F4U Corsair
| F4U Corsair | |
|---|---|
.jpg) |
|
| Zrekonštruovaný F4U Corsair v moderných farbách americkej námornej pechoty | |
| Typ | palubné stíhacie lietadlo |
| Výrobca | Chance Vought |
| Konštruktér | Rex Beisel Igor Sikorsky |
| Prvý let | 29. mája 1940 |
| Zavedený | 28. decembra 1942 |
| Vyradený | 1953 1979 (Honduras) |
| Hlavný používateľ | United States Navy United States Marine Corps Royal Navy Royal New Zealand Air Force |
| Výroba | 1942 – 1953 |
| Vyrobených | 12 571 ks |
Chance Vought F4U Corsair bola americká stíhačka, ktorá slúžila predovšetkým počas druhej svetovej vojny a Kórejskej vojny. Boli vyrábané v rokoch 1942 – 1953 a v niektorých letectvách slúžili tieto stroje až do 60. rokov. Celkom bolo vyrobených 12 571 kusov.
Obsah |
Vývoj a použitie[upraviť]
Vývoj lietadla Vought F4U Corsair, ktoré malo byť podľa zadania námornou stíhačkou, začal v roku 1938. Lietadlo bolo postavené pre motor Pratt & Whitney R-2800 Double Wasp. Pre maximálne využitie výkonu motora bolo potrebné inštalovať vrtuľu veľkého priemeru a tiež bolo potrebné zachovať podvozkovú časť, čo viedlo k typickému designovému znaku Corsairu – zalomenému krídlu do tvaru písmena W. Prototyp nového lietadla s označením XF4U-1 po prvýkrát vzlietol v máji 1940 a čoskoro vykázal rýchlosť 651 km/h. Námorníctvo spoznalo, že ide o stroj mimoriadnych výkonov, preto po úpravách objednalo v roku 1941 prvú sériu. Jediným problémom boli nevhodné vlastnosti lietadla pri pristátí na palubu lietadlovej lode – obmedzený výhľad dopredu pri záverečnom priblížení (cez dlhý mohutný prekryt motora). Preto boli tieto stroje pridelené k leteckým silám námornej pechoty, štartujúcich z pozemných základní. Prvých bojových operácií sa lietadlá zúčastnili na jar 1943 z Guadalcanalu. VMF-124 tu svoje F4U-1 prvýkrát nasadila v boji 14. februára. Vzhľadom na to, že problémy s technikou pristátia na palubu riešili Američania dosť dlho, štartovali prvé Corsairy III. a IV. z britských lietadlových lodí. Briti v tej dobe nemali dostatok vlastných stíhačov porovnateľných parametrov, a tak piloti pre priblíženie používali manéver, kedy prilietali na palubu šikmo a na poslednú chvíľu zrovnali. Na amerických lodiach sa prvé F4U objavili až na jar 1945. Stroje vyrábalo v tej dobe licenčne už niekoľko firiem. Objavovali sa nové vylepšené verzie, pričom najvýkonnejšou bola F4U-4, ktorá mala motor s výkonom 2070 k, ktorý dával lietadlu rýchlosť až 717 km/h. Verzia F4U-5 bola už povojnová a zúčastňovala sa vojny v Kórei.
Technické údaje[upraviť]
F4U-1A Corsair[upraviť]
- Posádka: 1
- Dĺžka: 10,10 m
- Rozpätie: 12,50 m
- Výška: 4,90 m
- Plocha krídel: 29,17 m2
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 073 kg
- Vzletová hmotnosť: 6 300 kg
- Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-8W, s výkonom 1 678 kW
- Maximálna rýchlosť: 684 km/h
- Dostup: 11 200 m
- Dolet: 1 633 km
Výzbroj[upraviť]
- 6× guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm
- 8× neriadená strela HVAR kalibru 127 mm
- 910 kg bômb
F4U-4 Corsair[upraviť]
- Posádka: 1
- Dĺžka: 10,20 m
- Rozpätie: 12,50 m
- Výška: 4,50 m
- Plocha krídel: 29,17 m2
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 174 kg
- Vzletová hmotnosť: 6 653 kg
- Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-18W, s výkonom 1 827 kW
- Maximálna rýchlosť: 718 km/h
- Dostup: 12 649 m
- Dolet: 1 617 km
Výzbroj[upraviť]
- 6× guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm alebo 4× kanón M2 kalibru 20 mm
- 8× neriadená strela HVAR kalibru 127 mm
- 1 800 kg bômb
Zdroj[upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vought F4U Corsair na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému F4U Corsair
|
|||||||||||||||||||||||
