F4U Corsair

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
F4U Corsair
Vought F4U Corsair (USMC).jpg
Zrekonštruovaný F4U Corsair v moderných farbách americkej námornej pechoty
Typ palubné stíhacie lietadlo
Výrobca Chance Vought
Konštruktér Rex Beisel
Igor Sikorsky
Prvý let 29. mája 1940
Zavedený 28. decembra 1942
Vyradený 1953
1979 (Honduras)
Hlavný používateľ United States Navy
United States Marine Corps
Royal Navy
Royal New Zealand Air Force
Výroba 19421953
Vyrobených 12 571

Chance Vought F4U Corsair bola americká stíhačka, ktorá slúžila predovšetkým počas druhej svetovej vojny a Kórejskej vojny. Boli vyrábané v rokoch 19421953 a v niektorých letectvách slúžili tieto stroje až do 60. rokov. Celkom bolo vyrobených 12 571 kusov.

Vývoj a použitie[upraviť | upraviť zdroj]

XF4U-1
Britské Corsairy Mk.I
F4U-1 Corsair počas letu, circa 1942

Vývoj lietadla Vought F4U Corsair, ktoré malo byť podľa zadania námornou stíhačkou, začal v roku 1938. Lietadlo bolo postavené pre motor Pratt & Whitney R-2800 Double Wasp. Pre maximálne využitie výkonu motora bolo potrebné inštalovať vrtuľu veľkého priemeru a tiež bolo potrebné zachovať podvozkovú časť, čo viedlo k typickému designovému znaku Corsairu – zalomenému krídlu do tvaru písmena W. Prototyp nového lietadla s označením XF4U-1 po prvýkrát vzlietol v máji 1940 a čoskoro vykázal rýchlosť 651 km/h. Námorníctvo spoznalo, že ide o stroj mimoriadnych výkonov, preto po úpravách objednalo v roku 1941 prvú sériu. Jediným problémom boli nevhodné vlastnosti lietadla pri pristátí na palubu lietadlovej lode – obmedzený výhľad dopredu pri záverečnom priblížení (cez dlhý mohutný prekryt motora). Preto boli tieto stroje pridelené k leteckým silám námornej pechoty, štartujúcich z pozemných základní. Prvých bojových operácií sa lietadlá zúčastnili na jar 1943 z Guadalcanalu. VMF-124 tu svoje F4U-1 prvýkrát nasadila v boji 14. februára. Vzhľadom na to, že problémy s technikou pristátia na palubu riešili Američania dosť dlho, štartovali prvé Corsairy III. a IV. z britských lietadlových lodí. Briti v tej dobe nemali dostatok vlastných stíhačov porovnateľných parametrov, a tak piloti pre priblíženie používali manéver, kedy prilietali na palubu šikmo a na poslednú chvíľu zrovnali. Na amerických lodiach sa prvé F4U objavili až na jar 1945. Stroje vyrábalo v tej dobe licenčne už niekoľko firiem. Objavovali sa nové vylepšené verzie, pričom najvýkonnejšou bola F4U-4, ktorá mala motor s výkonom 2070 k, ktorý dával lietadlu rýchlosť až 717 km/h. Verzia F4U-5 bola už povojnová a zúčastňovala sa vojny v Kórei.

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

F4U-1A Corsair[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá F4U-1A Corsair letky VF-17 Jolly Rogers v roku 1944 nad juhozápadným Pacifikom
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 10,10 m
  • Rozpätie: 12,50 m
  • Výška: 4,90 m
  • Plocha krídel: 29,17 m2
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 073 kg
  • Vzletová hmotnosť: 6 300 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-8W, s výkonom 1 678 kW
  • Maximálna rýchlosť: 684 km/h
  • Dostup: 11 200 m
  • Dolet: 1 633 km

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 6× guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm
  • 8× neriadená strela HVAR kalibru 127 mm
  • 910 kg bômb

F4U-4 Corsair[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlá F4U-4 Corsair letky VF-671 Waldomen v roku 1951
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 10,20 m
  • Rozpätie: 12,50 m
  • Výška: 4,50 m
  • Plocha krídel: 29,17 m2
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 174 kg
  • Vzletová hmotnosť: 6 653 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-18W, s výkonom 1 827 kW
  • Maximálna rýchlosť: 718 km/h
  • Dostup: 12 649 m
  • Dolet: 1 617 km

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 6× guľomet M2 Browning kalibru 12,7 mm alebo 4× kanón M2 kalibru 20 mm
  • 8× neriadená strela HVAR kalibru 127 mm
  • 1 800 kg bômb

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vought F4U Corsair na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]