Frakcia Červenej armády

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Znak Frakcie Červenej armády - červená hviezda, samopal Heckler & Koch MP5 a nápis RAF

Frakcia Červenej armády (nemecky Rote Armee Fraktion, skratkou RAF) bola západonemecká ľavicová teroristická skupina aktívna v rokoch 1970-1993. Počas tohto obdobia sa organizácia stala zodpovedná za smrť 34 ľudí. Samotní členovia sa označovali ako komunistická mestská partizánska skupina. Založili ju v roku 1970 Andreas Baader, Gudrun Ensslinová, Horst Mahler, Ulrike Meinhofová, Jan-Carl Raspe a ďalší.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvody skupiny sa dajú nájsť v študentskom hnutí v západnom Nemecku koncom 60.rokov. Pokojné protesty sa zmenili na nepokoje 2. júna 1967, keď Mohammad Rezá Pahlaví, iránsky šach, navštívil Západný Berlín. Po dni prudkých protestov exilových Iráncov podporovaných nemeckými študentmi, navštívil šách Berlínsku operu, kde sa zhromaždili demonštranti. Počas demonštrácií pri budove opery nemeckého študenta teológie Benno Ohnesorga zastrelila polícia. Reakciou na to bol vznik niekoľkých radikálnych skupín ako Hnutie 2. júna či skupina okolo Andreasa Baadera.

Andreas Baader, jeho priateľka univerzitná asistentka Gudrun Ensslinová, Thorwald Proll a Horst Söhnlein v proteste proti vojne vo Vietname spáchali 2. apríla 1968 dva bombové útoky na obchodné domy vo Frankfurte nad Mohanom. Krátko na to boli zatknutí. Potom, ako sa odvolali, ich v novembri 1969 prepustili na slobodu, rozsudok bol potvrdený a skupina až na Söhnleina, ktorý ju už opustil, utiekla do cudziny. V apríli 1970 bol dopadnutý Baader.

Vznik RAF[upraviť | upraviť zdroj]

Baadera často vo väzení navštevovali právnik Horst Mahler, sympatizujúca novinárka Ulrike Meinhofová a pod falošnou identitou aj hľadaná Gudrun Ensslinová, ktorí plánovali Baaderov útek. Baader navštívil 14. mája 1970 študovňu Inštitútu pre sociálne otázky, kde naňho čakala Ulrike Meinhofová a ozbrojená skupina, ktorá prepadla policajnú ochranku a Baader utiekol.

Útekom Baadera z väzenia vznikla prvá generácia RAF niekedy označovaná ako „Skupina Baader-Meinhofová“. 5. júna 1970 bola formálne založená RAF. Nová organizácia sa nazývala frakcia, pretože sama seba pokladala za súčasť medzinárodného hnutia utláčaných. Gang sa rýchlo rozvinul do jednej z najlepšie organizovaných a najúčinnejších teroristických organizácií v západnej Európe. Niekoľko mesiacov trénovali v Jordánsku pri palestínskej organizácii Fatah, potom sa vrátili do Nemecka a v rokoch 1970-1972 uskutočnili sériu prepadnutí bánk a bombových útokov. Po intenzívnom pátraní boli v roku 1972 všetci ústrední predstavitelia RAF pozatýkaní a odsúdení v roku 1977. Meinhofová sa v cele obesila 9. mája 1976, špekuluje sa, že dôvodom boli spory a konflikty s ostatnými z RAF, predovšetkým s Gudrun Ensslinovou, síce menej slávnou, ale v skutočnosti vedúcou postavou RAF. O príčinách jej smrti však vtedy medzi verejnosťou kolovali veľké pochybnosti, mnohí verili, že ju dali zavraždiť nemecké úrady. Ohľadom väznenia členov RAF totiž už dlho predtým vznikali veľké kontroverzie, keďže väznení teroristi sa snažili budiť dojem, že sú politickými väzňami. Často držali protestné hladovky a v novembri 1974 na následky jednej z nich zomrel Holger Meins.

Druhá generácia[upraviť | upraviť zdroj]

Práve v súvislosti s väznením a procesom proti členom RAF vzišla s radov jej odhodlaných sympatizantov druhá generácia RAF, ktorej aktivity súviseli hlavne s pokusom o prepustenie väznených členov. Medzi jej ústredných predstaviteľov patril spočiatku napr. právnik Siegfried Haag, ktorý pôvodne pracoval ako Baaderov a Meinsov obhajca, neskôr to boli hlavne Brigitte Mohnhauptová, či Christian Klar. Aktivity druhej generácie vyvrcholili udalosťami, ktoré sa stali súhrnne známe ako Nemecká jeseň. V septembri 1977 uniesli Hannsa-Martina Schleyera, prezidenta Nemeckého zväzu zamestnávateľov, a požadovali prepustenie väznených členov RAF. V rovnakom čase skupina arabských teroristov uniesla lietadlo spoločnosti Lufthansa na ceste z Malorky a ich požiadavkou bolo takisto prepustenie členov RAF a tiež dvoch členov Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny. Požiadavky neboli splnené a lietadlo na letisku v Mogadiši oslobodila špeciálna jednotka. Nasledujúci deň ráno boli vo svojich celách nájdení Andreas Baader, Gudrun Ensslinová a Jan-Carl Raspe mŕtvi, v noci spáchali samovraždu. Unesený Schleyer bol zastrelený. Skupina neskôr pokračovala v útokoch proti policajným a americkým vojenským cieľom, hoci už v menšej miere. Začiatkom 80. rokov skupinu opustilo mnoho členov, niektorí z nich dostali novú identitu vo Východnom Nemecku. V roku 1982 bolo tiež viacero vedúcich členov zatknutých, vrátane Brigitte Mohnhauptovej a Christiana Klara.

Tretia generácia[upraviť | upraviť zdroj]

Tretia generácia RAF spustila svoje aktivity v polovici 80. rokov a zamerala sa hlavne na atentáty. Medzi ich obete patrí priemyselník Ernst Zimmermann, člen predstavenstva Siemensu Karl-Heinz Beckurts a vedúci odboru na ministerstve zahraničia Gerold von Braunmühl. Obeťou posledného úspešného atentátu RAF sa 1. apríla 1991 stal Detlev Karsten Rohwedder, riaditeľ štátnej organizácie Treuhand zodpovednej za privatizácie východonemeckých podnikov. V marci 1993 podnikla RAF bombový útok na stavbu novej väznice vo Weiterstadte a krátko potom mali byť na základe práce tajného agenta, ktorý prenikol do RAF zatknutí Birgit Hogefeldová a Wolfgang Grams. Pri zatýkaní bol zabitý jeden policajt a Grams, ktorý ho zastrelil, údajne spáchal samovraždu. Po týchto udalostiach RAF už svoje aktivity nikdy neobnovila a podľa faxu poslaného agentúre Reuters 20. apríla 1998 bola definitívne rozpustená. Na zozname najhľadanejších osôb v Nemecku sú stále ešte traja členovia z 3. generácie RAF; Ernst-Volker Staub, Daniela Kletteová a Burkhard Garweg.

Následky útoku z 24. mája 1972

Útoky RAF[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúci zoznam neobsahuje všetky násilné činy spájané s RAF (ako napr. náhodné prestrelky s policajtmi, či prepady bánk), ale len plánované teroristické akcie proti konkrétnym cieľom.

  • 11. máj 1972 - bombový útok na veliteľstvo americkej armády vo Frankfurte nad Mohanom, 1 americký vojak mŕtvy, 13 zranených
  • 12. máj 1972 - útoky na policajné stanice v Augsburgu a Mníchove, 5 zranených
  • 16. máj 1972 - bombový útok na auto federálneho sudcu Wolfganga Buddenberga, zranená jeho žena
  • 19. máj 1972 - útok na budovu vydavateľstva Axela Springera v Hamburgu, 17 zranených
  • 24. máj 1972 - dva bombové útoky na základňu americkej armády v Heidelbergu, 3 mŕtvi vojaci, 5 zranených
  • 24. apríl 1975 - 6-členné komando RAF prepadlo západonemeckú ambasádu v Štokholme a zobralo jej zamestnancov ako rukojemníkov, požadujúc prepustenie zadržiavaných členov RAF, akcia sa po záťahu polície skončila smrťou dvoch rukojemníkov a dvoch teoristov
  • 7. apríl 1977 - vražda generálneho prokurátora Siegfrieda Bubacka a jeho dvoch spolujazdcov
  • 30. júl 1977 - pri pokuse o únos zavraždený riaditeľ Dresdner Bank Jürgen Ponto
  • 5. september 1977 - únos prezidenta Nemeckého zväzu zamestnávateľov Hanns-Martina Schleyera, pri únose boli zabití všetci štyria členovia jeho ochranky, samotný Schleyer bol zavraždený 18. októbra 1977
  • 13. október 1977 - príslušníci Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny uniesli let Lufthansa 181, nešlo teda priamo o útok RAF, bol však nimi objednaný
  • 25. jún 1979 - útok na amerického veliteľa NATO Alexandra Haiga, dvaja jeho bodyguardi zranení
  • 31. august 1981 - bombový útok na americkú základňu Ramstein, 14 zranených
  • 15. september 1981 - raketometný útok na auto veliteľa pozemných síl USA v Európe, generála Fredericka J. Kroesena, ktorý spolu s jeho troma bodyguardmi vyviazol so zraneniami
Po útoku na základňu Ramstein z 31. augusta 1981
  • 18. december 1984 - neúspešný pokus o bombový útok proti dôstojníckej škole NATO v Oberammergau, bomba bola odhalená a zneškodnená
  • 1. február 1985 - vražda šéfa MTU Aero Engines Ernsta Zimmermanna v Gautingu
  • 8. august 1985 - bombový útok na americkú leteckú základňu Rhein-Main neďaleko Frankfurtu nad Mohanom, 2 mŕtvi a 11 zranených, deň predtým bol kvoli získaniu vstupnej identifikačnej karty unesený a zavraždený americký vojak Edward Pimental
  • 9. júl 1986 - zavraždenie manažéra firmy Siemens Karla Heinz Beckurtsa, pri útoku zahynul aj jeho vodič
  • 10. október 1986 - vražda tajomníka ministerstva zahraničia Gerolda von Braunmühla
  • 30. november 1989 - vražda riaditeľa Deutsche Bank Alfreda Herrhausena, vzhľadom na vysokú sofistikovanosť útoku a alibi podozrivých sa už v súčasnosti RAF neuvádza ako podozrivá z tohto činu, páchatelia ostávajú neznámy
  • 1. apríl 1991 - vražda Detleva Karsten Rohweddera v jeho dome v Düsseldorfe
  • 27. marec 1993 - 4-členné maskované komando RAF preniklo do novopostavenej väznice vo Weiterstadte, premohlo 10 strážnikov a rozložilo po budove 200 kg výbušnín, ktoré následne odpálili a budovu takmer úplne zničili, útok sa zaobišiel bez zranených, materiálne škody sa odhadujú na vyše 50 mil. euro

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]