František Víťazoslav Sasinek
| František Víťazoslav Sasinek | |
|---|---|
 slovenský historik, publicista, katolícky kňaz |
|
|
|
|
| Narodenie | 11. december 1830 Skalica, Slovensko |
| Úmrtie | 17. november 1914 (83 rokov) Graz, Rakúsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
František Víťazoslav Sasinek (* 11. december 1830, Skalica – † 17. november 1914, Graz) bol najplodnejší slovenský historik druhej polovice 19. storočia, publicista, katolícky kňaz. Pseudonym: Franko Chvojnický, Pater Victor, Sirotin V., Skalnický, Slovákovič
Obsah |
Rodina[upraviť]
- otec: František Sasinek
- matka: Anna rod. Tichá
Životopis[upraviť]
Vyštudoval gymnázium v Skalici a v Szolnoku, 1846 vstúpil do kapucínskeho rádu, neskôr študoval filozofiu v Tate a v Bratislave, teológiu v Scheibse (Dolné Rakúsko) a v Bratislave, roku 1853 vysvätený za kňaza v Györi, 1866 zložil rigorózum z teológie na univerzite v Prahe. Pôsobil striedavo ako profesor a kazateľ v Tate, v Bratislave, v Ostrihome a v Budíne. Roku 1864 bol prepustený z kapucínskeho rádu a 11. júla 1864 ho biskup Štefan Moyzes prijal do banskobystrickej diecézy, kde sa stal profesorom bohosloveckého seminára a kazateľom. Od roku 1856 opatrovník kníh a zbierok Matice slovenskej, uložených dočasne v Banskej Bystrici, od roku 1868 diecézny ordinár.
Najplodnejší slovenský historik 2. polovice 19.storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na cirkevných školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry, trúchlohry, verše, príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické a národnobuditeľské štúdie a články. Aj keď jeho historiografické dielo bolo poznačené romantizmom, mnohými nedostatkami a mylnými závermi, v období maďarizácie zohralo pozitívnu úlohu. Významná bola aj jeho redaktorská, archívna a editorská činnosť. Knižne vydal aj zbierku vtipov, žartov, anekdôt a hádaniek. Roku 1869 po Moyzesovej smrti v Martine zastával funkciu tajomníka MS. Roku 1870 dopisujúci člen Kráľovskej čes. spoločnosti náuk; čestný občan Starej Turej.
Dielo[upraviť]
- Dejiny drievnych národov na území terajšieho Uhorska, Skalica, 1867
- Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska, Skalica, 1868
- Dejiny kráľovstva Uhorského, 2/1., Martin, 1871
- Dejepis všeobecný a zvláštny Uhorska, svetský a náboženský, Viedeň, 1871
- Archív starých česko-slovenských listín, písomností a dejepisných pôvodín pre dejepis a literatúru Slovákov 1-2, Martin, 1872-1873
- Sv. Method a Uhorsko, Martin, 1884
- Arpád a Uhorsko, Martin, 1884
- Záhady dějepisné, 1-4, Praha, 1886-1887
- Dejiny Slovákov, Ružomberok, 1895
- Slováci v Uhorsku, Martin, 1904
Literatúra[upraviť]
Externé odkazy[upraviť]
- OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
