František Xaver Zach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
František Xaver Zach
František Xaver Zach
významný astronóm a matematik

Narodenie 4. jún 1754
Pešť, Maďarsko
Úmrtie 2. september 1832 (78 rokov)
Paríž, Francúzsko

František Xaver Zach známy aj ako baron Franz Xaver von Zach alebo Ján František Zach (* 4. jún 1754, Pešť, Maďarsko – † 2. september 1832, Paríž, Francúzsko) bol významný astronóm a matematik narodený v Uhorsku. Je po ňom pomenovaný kráter na Mesiaci a planétka (999) Zachia.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 4. júna 1754 v Pešti[1]. Študoval Cisársku vojenskú akadémiu vo Viedni a po skončení štúdia dosiahol dôstojnícku hodnosť.

Už ako dôstojník odišiel Zach študovať astronómiu do Anglicka. Doktorát získal na univerzite v Oxforde. V roku 1780 robil významné astronomické pozorovania, pozoroval opozíciu Marsu. V roku 1785 vstúpil do služieb rakúskej armády, odišiel do Londýna a v roku 1786 nastúpil v hodnosti podplukovníka do služieb Ernesta II., ktorý podporoval Zachov záujem o astronómiu a zveril mu stavbu hvezdárne pri Gothe. Od roku 1791 sa Zach stal jej riaditeľom.
Vedecké práce z astronómie písal po nemecky, po latinsky a po francúzsky a publikoval ich od roku 1788 aj vo svojom časopise Allgemeine Geographische Ephemeriden, ktorý vychádzal vo Weimare. Pri pozorovaniach v Gothe sa zaoberal predovšetým pohybom Slnka. Výsledky pozorovaní vydal v samostatnej práci Novae et correctae tabulae motuum solis (Nové a opravené tabuľky pohybov Slnka), ktorá vyšla v roku 1792 v Gothe.
Roku 1798 zorganizoval F. X. Zach vo svojej hvezdárni prvý medzinárodný astronomický kongres. Od roku 1800 začal vydávať mesačník so širším obsahovým zameraním – Monatliche Correspondenz zur Beförderung der Erd- und Himmelskunde, ktorý redigoval do roku 1827. Zachom vedená hvezdáreň na Seebergu pri Gothe si rýchlo získala vo vedeckom svete veľmi dobrú povesť a mnohí astronómovia z rozličných krajín sem prichádzali robiť pozorovania. Zach prežil potom určitý čas v Janove a aktívne sa zúčastnil na budovaní hvezdárne v talianskych mestách Neapol a Lucca. Od roku 1813 sa zdržiaval vo Švajčiarsku, najprv pôsobil v Ženeve, kde založil astronomické observatórium. Z tohto obdobia sú dôležité Zachove gravimetrické výskumy. Potom pôsobil v Elfenaube pri Berne a v roku 1827 odchádza do Francúzska, do Paríža. Rozsiahla bola jeho spolupráca s viacerými hvezdármi svetového významu a to s M. Hellom, Jakovlevom, Bakuninom, Eulerom a kartografom Lipským.

Zach zomrel na choleru 2. septembra 1832 v Paríži. Uhorská akadémia vied ho v roku 1832 menovala in memoriam za svojho člena.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Siegmund Günther: Zach, Franz Xaver von. In: Allgemeine Deutsche Biographie (ADB). Zväzok 44, Duncker & Humblot, Lipsko 1898, s. 613

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.