Furlanské víno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Friuli-Venezia Giulia

Furlanské víno (tal. Vino di Friuli, furl. Vin di Friûl) je víno z talianskeho kraja Furlansko (Friuli). Špecifickú chuť miestneho vína vytvára miestna klíma a poloha kraja, ktorý leží pod Alpami a z juhu je omývaný morom. Víno sa tu pestuje približne 2500 rokov a mnohé odrody viniča pochádzajú z tejto doby.

Dejiny miestneho vína[upraviť | upraviť zdroj]

Žena s hroznami, rímska mozaika v Aquilei, 4 stor.

Pred príchodom Rimanov žili v kraji Venéti, Illýri a Kelti, ktorí pravdepodobne tiež pestovali hrozno, čo prevzali od Rimanov a Etruskov. Vinič však v tejto dobe bol skôr zriedkavosťou kraja Friuli a víno patrilo iba najvyšším keltským náčelníkom.

V 3. storočí pred Kr. Friuli ovládli Rimania a do kraja vyslali množstvo rímskych kolonistov, ktorí tu založili rôzne mestá, medzi najznámejšie patrí Aquileia. Príchod rímskych kolonistov viedol k rýchlemu zániku keltskej kultúry a keltského jazyka na území kraja. Rimania vo Furlansku vysadili mnoho viníc a víno sa stalo typickým produktom kraja. Grécky spisovateľ Herodianos v 3. storočí spomína Furlansko ako kraj plný viníc a skladov kvalitného vína. Víno sa vyvážalo do všetkých končín Rímskeho impéria. Najslávnejšie starorímske víno z Friuli bolo Pucinum; bolo veľmi preslávené a bolo to obľúbené víno Júlie, manželky cisára Augusta. Víno Pucinum je predkom dnešného vína refosco.

V stredoveku sa do Furlanska dostali viničové odrody z Francúzska, Grécka a z Malej Ázie.

Vinohradnícke oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

Refosco z Furlanska

Aquileia[upraviť | upraviť zdroj]

Jedno z najkvalitnejších talianskych vín vôbec sa vyrába v okolí mesta Aquileia. Práve toto mesto bolo centrom kraja za rímskej doby a tu sa uskladňovalo miestne víno. Vinohradnícka oblasť Aquileia sa dnes rozprestiera v okolí tohto mesta a zahrňuje aj okolité dediny a mestečká ako Terzo di Aquileia, Ruda, Villa Vicentina, Cervignano del Friuli a Fiumicello. Dorába sa tu hlavne červené víno refosco, cabernet sauvignon, cabernet franc a merlot.

Colli Orientali del Friuli[upraviť | upraviť zdroj]

Toto územie sa nachádza vo východnom Furlansku, východne od mesta Cividale del Friuli a smeruje smerom ku slovinským hraniciam. Meno Colli Orientali del Friuli v preklade znamená Východné friulánske kopce, nakoľko celá táto oblasť je mierne kopcovitá, a práve na kopcoch sa nachádzajú vinohrady. Najznámejšie vínne mestá sú tu Cividale del Friuli, Cormons a Gorizia. Vyrábajú sa tu hlavne biele vína Friulano, Malvasia Istriana, Pinot Bianco, Pinot Grigio a Sauvignon bianco. Z červených vín sa tu dorába Cabernet, Pignolo a Refosco.

Typické vína[upraviť | upraviť zdroj]

Cabernet franc
Cabernet franc má rubínovú tmavočervenú farbu, intenzívnu vôňu s náznakom ovocia, víno je ideálne podávať k pečenému alebo grilovanému mäsu.
Cabernet sauvignon
Cabernet sauvignon z Furlanska má rubínovú tmavočervenú farbu, zamatovú chuť, kde môžeme cítiť lesné ovocie-malinu a morušu. Víno je ideálne piť ku grilovaným a pečeným mäsám a ku divine.
Refosco
Intenzívna rubínová tmavočervená farba, v mladosti vína je farba do fialova. Aróma lesného ovocia. Aromatickosť vína a výraznosť jej chuti pribúda s jeho vekom. Toto víno sa odporúča piť ku pečenému či grilovanému mäsu, alebo ku typickým furlanským jedlám. Refosco z Friuli sa vyvinulo z rímskeho vína Pucinum.
Merlot
Intenzívna rubínová tmavočervená farba, ľahká bylinná vôňa kde môžeme cítiť višňu, maliny, morušu a čučoriedku. Merlot sa hodí ku všetkým mäsitým jedlám.
Friulano
Biele víno svetložltej farby, typické pre tento región, v minulosti známe ako Tocai Friulano. Odporúča sa piť k typickým friulánskym produktom ako Prosciutto crudo di San Daniele a syr Montasio.
Pinot
Biele víno s vôňou kvetov, odporúča sa piť ku tradičným talianskym predjedlám.
Malvasia Istriana
Biele víno pôvodom z neďalekej Istrie, je charakteristické svojou ovocnou chuťou, kde prevláda broskyňa. Podáva sa ako aperitív.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pier Carlo Begotti, Federico Vicario-Storie, lenghe e culture in Friul.