Görlitz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Centrum mesta

Görlitz je mesto s postavením mestského okresu Kreisfreie Stadt v Slobodnom štáte Sasko na historickom území Hornej Lužice, v súčasnosti i najvýchodnejšie mesto Nemecka na štátnej hranici s Poľskom. V roku 2010 malo asi 55 000 obyvateľov. Nemecký Görlitz tvorí historická časť Görlitzu; niekdajšie východné predmestie, ktoré oddeľuje rieka Lužická Nisa, predstavuje dnes samostatné poľské mesto Zgorzelec. Je zakladajúcim členom Euroregiónu Nisa.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na nemecko-poľskej hranici na Lužickej Nise. Prechádza ním základný poludník stredoeurópskeho času. Stred mesta leží 201 m n. m., najvyšším bodom jeho územia je Zemská koruna (420 m n. m.) a najnižším rieka Nisa (185 m n. m.). Mesto má plochu približne 44 km².

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Osada Görlitz vznikla na dôležitej križovatke dvoch dôležitých obchodných ciest: jednej vedúcej z Čiech do severných hanzových miest a kráľovskej cesty z Vroclavu do Durínska. Prvá písomná zmienka o osade „villa Göerlitz“ sa objavila v roku 1071 v listine zostavenej na popud nemeckého cisára Henricha IV. v Goslare. V roku 1076) sa osada stala českým územím, v roku 1253 ju však český kráľ postúpil markgrófovi Ottovi III. z Brandenburgu ako veno jeho manželky Boženy, dcéry Václava I.

Niekedy pred rokom 1220 začala mať pôvodná osada mestský charakter a vďaka výhodnej polohe a rozvíjajúcemu sa obchodu narastal prudko aj počet obyvateľov. V roku 1329 bol Görlitz opäť pričlenený ku Kráľovstvu českému a za vlády Karola IV. sa tešil jeho priazni. V rokoch 1346 – 1396 bol Görlitz samostatným vojvodstvom, združeným spoločne s mestami Zittau, Löbau, Bautzen, Kamenz a Lauban v spolku známom ako Lužické Šestimestie. Potom sa stal súčasťou českej korunnej zeme Horná Lužica až do tridsaťročnej vojny.

Mesto bolo za tridsaťročnej vojny obliehané a vydrancované, po jej skončení pripadlo Pražským mierom v roku 1635 Sasku. Po napoleonských vojnách bolo v roku 1815 mesto pričlenené k Prusku a stalo sa časťou provincie Sliezsko. Počas vojny mesto stratilo význam, získalo ha až za starostu Gottloba Ludvíka Demiania v rokoch 1833 – 1846. V tejto dobe prešlo značnými zmenami: boli zbúrané 600 rokov staré hradby a začala výstavba predmestí. Görlitz tiež získal spojenie na saskú železnicu, v rokoch 18451847 bolo postavené miestne nádražie a jeden z prvých železničných viaduktov Nemecka.

V roku 1851 bolo postavené mestské divadlo, 1882 začala pracovať prvá linka pouličnej dráhy. Do roku 1938 sa počet obyvateľov zvýšil až na 93 697 osôb (v roku 1848 mal 18 354 obyvateľov). Druhá svetová vojna mesto takmer nepoškodila a pravdepodobne preto sa v ňom usadilo veľa Nemcov, utečencov z východných území stratených Postupimskou dohodou. Táto dohoda určila Lužickú Nisu za novú nemecko-poľskú štátnu hranicu, čím rozdelila mesto na časť nemeckú a poľskú. Nemecká časť si nechala názov Görlitz, z jednej pätiny pôvodného mesta potom vzniklo poľské mesto Zgorzelec. Za NDR význam mesta postupne upadal, politická zmena v roku 1989 začala jeho revitalizáciu.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto získalo pripojenie na saskú železničnú sieť v roku 1847. Dnes má spojenie s južným (cez Bautzen, Drážďany a Hof), tak i severným (cez Cottbus, Berlín a Schwerin) Nemeckom. Vedie cez neho tranzitná trať smerom na Vroclav. Regionálna trať vedie tiež do Zittau.

Mestom prechádzajú tri spolkové cesty: smerom na Drážďany (B6), Cottbus (B15) a Zittau (B99), tá vedie až do Liberca v Českej republike. Mesto je napojené aj na spolkovú diaľničnú sieť.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Görlitz na českej Wikipédii.