Kentaur (mytológia)
Kentaur (iné názvy: Kentaurus, Centaurus, Kentauros; starogr. Κένταυρος – Kentauros, lat. Centaurus) je v gréckej mytológii stvorenie, ktoré je spolovice človek a spolovice kôň. V ranej antike boli Kentauri na maľovaných vázach zobrazovaní s ľudským trupom v páse pripojení ku konskému telu.
Toto vyobrazenie poločloveka a polozvieraťa viedlo mnohých antických autorov k tomu, aby ich považovali väčšinou za záporné mýtické stvorenia. Okrem malých výnimiek akými boli Kentauri Cheirón, alebo Folos ich grécke mýty opisujú ako divé, surové a ľuďom nepriateľské bytosti, ktorých mená poväčšine ani nepoznáme. Z mýtov poznáme mená len niečo vyše dvadsiatich Kentaurov.
O ich pôvode najstaršie grécke mýty mlčia. Až v piatom storočí pred Kr. napísal grécky básnik Pindaros, že predok Kentaurov Kentauros bol synom lapithského kráľa Ixióna a bohyne oblakov Nefely. Kentauros potom splodil Kentaurov s divou kobylou z tesálskych lesov. Maloázijskí Gréci vo svojich mýtoch Kentaurov nemali, ich miesto však zaujali podobné bytosti zvané Siléni. Siléni boli Kentaurom podobní na rozdiel od Kentaurov to boli však dvojnohé bytosti. V neskorších mýtoch Kentauri stratili mnoho zo svojej pôvodnej divokosti a v sprievode Silénov a Pana často tvorili búrlivý sprievod boha Dionýza pri jeho oslavách.
Obsah |
[upraviť] Prvé vyobrazenia
Dve hnedočervené kresby kentaurov na keramike, ktoré boli súčasťou veľkého objavu mykénskych keramických výrobkov nájdených v Ugarite, sú z doby dobe bronzovej.[1] Maľovaný hnedočervený kentaur na gréckej keramike nájdený pri héróone (pamätník postavený pre héroa - hrdinu) na archeologickej lokalite, ktorá sa nachádza pri meste Lekfandi na ostrove Eubója. patrí tiež medzi prvé maľby s vyobrazením Kentaura. Vyobrazenie bojovníka bojujúceho s kentaurom, ktoré je typické pre toto obdobie, sa nachádza v Metropolitan Museum of Art. Jedno z najstarších vyobrazení Kentaura je na kamennom pečatidle z približne deviateho storočia pred Kr. Dnes sa nález nachádza v parížskej Národnej knižnici.
[upraviť] Teórie o pôvode
Pôvod Kentaurov treba podľa najrozšírenejšej teórie možno hľadať v nejakej starovekej gréckej kultúre, ktorá ešte nepoznala jazdectvo. Mohlo sa to stať po prvom kontakte s kočovníkmi, ktorých považovali za poloľudí a polozvieratá. (Bernal Díaz del Castillo píše o podobnom nedorozumení, keď Aztéci takto mylne vnímali španielsku kavalériu).[2] Zelené pláne v centrálnej Ázii (pravdepodobne oblasť dnešného Kazachstanu) boli miestom, kde prvýkrát človek skrotil koňa.
Podľa gréckych mýtov bol národ Lapithov (boli v príbuzenstve s Kentaurami) prvým, ktorý osedlal kone.
Lucretius Carus rímsky filozof a básnik vo svojom didaktickom diele De rerum natura (O pôvode vecí) napísal v prvom storočí pred Kr., že odmieta existenciu kentaurov na základe rozdielnej rýchlosti rastu koňa oproti človekovi. Hovorí o tom, že trojročný kôň je už v zrelom veku, pričom trojročný človek je ešte len dieťa, čo vylučuje existenciu hybridných zvierat.[3]
[upraviť] Súčasné ponímanie
Kentaur bol v gréckej mytológii všeobecne považovaný za symbol chaosu a nespútanej vášne. V dnešnej dobe je však zobrazovaný značne odlišne.
C.S. Lewis vo svojom diele Kronika Narnie vykresľuje Kentaurov ako múdre a ušľachtilé stvorenia, ktoré sú nadané vo hvezdárstve, veštení, liečení a v boji.
V diele Harry Potter od J.K. Rowlingovej, kentauri žijú v zakázanom lese blízko Rokfortskej školy. Žijú v stádach a sú zruční v lukostreľbe, liečení a astrológii. Napriek tomu, že vo filme majú živočíšnejšiu podobu, dá sa usúdiť, že svojim vzhľadom sa mohli viac podobať ľudom. Rowlingovej opis nie je prekvapujúci, pretože sa inšpirovala C.S. Lewisom.
[upraviť] Bitka Kentaurov s Lapithmi
K najznámejšej bitke medzi Kentaurami a Lapithmi došlo na svadbe lapithského kráľa Peirithoa a Hippodamie ktorej sa zúčastnili aj takmer všetci grécki hrdinovia. Na svadbe sa hostia opili, takže u Kentaurov tak zvíťazila ich zvieracia stránka. Ich vodca Eurytión sa vrhol na nevestu a chcel ju. Ostatní Kentauri vodcu nasledovali a už aj mali zvyšok lapithských žien v narúčiach. Grécki hrdinovia sa postavili pri obrane lapithských žien na stranu Lapithov a tak sa bitka pre Kentaurov skončila tragicky. Krvavá bitka skončila víťazstvom Lapithov a Grékov a z Kentaurov prežilo len niekoľko zbabelcov, ktorí ušli.[4][5][6]Keďže Kentauri boli v gréckej mytológii považovaní za divokých a neskrotných čakal ich podobný osud ako Titánov, ktorí boli porazení Olympskými bohmi. Aj vojenské spory Grékov a Kentaurov predstavujú boj medzi civilizáciou a barbarstvom.
Posledný boj Kentaurov najlepšie stvárnili mramorové reliéfy na Partenóne vytvorené Feidiasom alebo skulptúra z doby renesancie od Michelangela.
[upraviť] Referencie
- ↑ Ione Mylonas Shear, "Mycenaean Centaurs at Ugarit" The Journal of Hellenic Studies 122 (2002:147-153)
- ↑ Stuart Chase, Mexico: A Study of Two Americas, Chapter IV (University of Virginia Hypertext), prístupné 24. apríla 2006.
- ↑ Lucretius, On the Nature of Things, book V, preložil William Ellery Leonard, 1916 (Projekt Perseus) prístupné 27. júla 2008.
- ↑ Plutarch, Theseus, 30
- ↑ Ovid, Metamorphoses xii. 210
- ↑ Diodorus Siculusiv. 69, 70
[upraviť] Literatúra
- M. Grant and J. Hazel. Who's Who in Greek Mythology. David McKay & Co Inc, 1979.
- ROSE, Carol (2001). Giants, Monsters, and Dragons: An Encyclopedia of Folklore, Legend, and Myth. New York, New York: W. W. Norton & Company, Inc., 72. ISBN 0393322114.
[upraviť] Zdroje
- Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Centaur na anglickej Wikipédii.
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN ISBN 8080462038. (slovenský jazyk)
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kentaur (mytológia)
[upraviť] Externé odkazy
- Projekt o kentauroch v literatúre
- MythWeb článok o kentauroch
- Harry Potter Lexicon články o kentauroch v Harry Potter
|
|||||||||||||||||||
