Kostol svätého Klementa (Schwarzrheindorf)

Súradnice: 50° 45′ 02.41″ s.š., 7° 06′ 53.92″ v.d.

Kostol svätého Klementa vo Schwarzrheindorfe (mestská časť Bonnu), je jeden z najvýznamnejších románskych kostolov v Nemecku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Schwarzrheindorf dnes tvorí miestnu časť Bonnu, ktorý sa nachádza v blízkosti Kolína nad Rýnom, čiže v minulosti patril pod Kolínske arcibiskupstvo. Zvolený kolínsky arcibiskup a zakladateľ kostola, gróf Arnold von Wied, si ho na svojom pozemku dal postaviť a 24. apríla 1151 kostol slávnostne vysvätil za prítomnosti kráľa Konráda III., ako aj početných duchovných a svetských hodnostárov, napr. biskupa z Meissenu a z Lüttichu a biskupa Ota von Freising, brata Konráda III. Pred svojou smrťou Arnold kostol upravil a daroval svojej sestre Hedvige, ktorá sa stala predstavenou kláštora benediktínok. Tej sa podarilo dokončiť západnú časť, vežu a výmaľbu horného kostola, ktorá však svojím rozsahom a najmä obsahom nestačila na staršie maľby dolného kostola. K reprezentatívnej hradnej kaplnke bola zo západnej strany pristavaná loď, južne sa ešte na začiatku 19. storočia vypínali ruiny kláštorných budov.

Arnold von Wried tu bol r. 1156 pochovaný v strede spodného podlažia. Dnes nie je celkom isté či bol kostol od začiatku určený na jeho pochovanie.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojposchodové hradné a dvorské kaplnky stavané významnými panovníkmi, alebo cirkevnými hodnostármi, sú typické pre celú oblasť Nemecka a Francúzska. Dvojposchodová kaplnka v Schwarzrheindorfe je jeden z najukážkovejších príkladov, podobá sa jej napr. hradná kaplnka v Norimbergu.

Ranostredoveké dvojposchodové kaplnky čerpali z aachenskej palácovej kaplnky, mladšie už z francúzskej Saint- Chapelle v Paríži. Dvojpodlažná kaplnka v Schwarzrheindorfe je ďalší typ stavby vychádzajúci z aachenskej palácovej kaplnky. Spodná časť kaplnky v Goslarskom falci z roku 1020 je paralelou k schwarzrheindorfskému pôdorysu, druhé podlažie je tu ale oktogonálne. Schwarzrheindorfská kaplnka je na pôdoryse gréckeho kríža, len na východe predĺžená o polkruhovú apsidu. V spodnom podlaží je vnútorný priestor ramien polkruhový s dvoma malými nikami po stranách. Stavba je kompletne zaklenutá s oktogonálnym otvorom medzi poschodiami v mieste kríženia lodí. Nad krížením sa týči štvorcová veža. Spodné podlažie s plytkými ramenami kríža vytvára určitý druh tetrakonchy, v ktorej boli umiestnené štyri oltáre: vo východnej časti, v ramenách kríža a v centrálnej časti. Horné podlažie má západnú emporu a len jeden oltár. Z empory je cez oktogonálny otvor vidieť na oltár spodného podlažia. Tento pôdorys, typický pre hradné a dvorské kaplnky, predstavuje tiež ale typ porýnskej trojkonchálnej memoriálnej architektúry. Kolínska architektúra čerpala z Hadriánovej vily, cisárskych teriem, no najmä z trevírskej architektúry.

Z exteriéru je stavba účinne stupňovito rozčlenená. Na kompaktnom spodnom nečlenenom podlaží spočíva arkádou trpaslíčej galérie odľahčené horné podlažie, členené pilastrami a ukončené oblúčkovým vlysom nad ktorým sa týči vertikálne pilastrami členená dvojposchodová hranolová veža. Spodné podlažie veže je členené dvojicami slepých arkád po stranách stredového pilastra nad ktorými je združené okno. Medziposchodie je zvýraznené rímsou v spodnej časti s oblúčkovým vlysom. Na hornom podlaží sú po dve združené okná so stredovými stĺpikmi. Veža je ukončená ihlanovou strechou.

Okolo celej stavby je vo výške druhého podlažia trpaslíčia galéria. Je tu uplatnený dolnorýnsky typ trpaslíčej galérie tvorenej pozdĺžnou valenou klenbou, spočívajúcou na stĺpikoch a poprsni. Pri stredorýnskom type je galéria tvorená sústavou na architektúru kolmých valených klenieb, ktorých čelá tvoria arkády spočívajúce na stĺpikoch bez poprsne. Hlavice tunajších stĺpov sú rôznorodé, od jednoduchých kockových hlavíc, cez rôzne typy akantových a zoomorfných hlavíc.

Maľby[upraviť | upraviť zdroj]

Nie je celkom jasné, či je celkové usporiadanie a kompozícia – obzvlášť nástenných malieb – autentická, či sú z obdobia pred, príp. z obdobia okolo vysviacky, alebo súvisia s prestavbou na kláštor. Biskup Arnold bol po smrti namaľovaný ako zakladateľ kostola pri nohách Krista Pantokratora v konche horného kostola spolu so svojou sestrou, prvou opátkou novo vzniknutého kláštora, Hedvigou, preto sa tieto fresky považujú za dielo do roku 1170. Na východnej strane apsidy je pod nohami Pantokratora štvorlístkové okno osvetľujúce priestor. Okolo mandorly s Pantokratorom sú symboly štyroch evanjelistov. Po stranách konchy sú po dvoch patróni oltárov kostola – vľavo Ján Krstiteľ a Sv. Štefan, vpravo Sv. Peter a Sv. Vavrinec. Pod nimi sa na stene nachádzajú ďalší desiati svätci. V štyroch poliach krížovej klenby pred apsidou sú štyri scény z apokalypsy s baránkom božím v kruhovom medailóne v strede. Na víťaznom oblúku deliacom pole krížovej klenby pred apsidou a centrálny priestor kaplnky sú namaľované medailóny s poprsiami svätcov. Apsidu zdobí Kristus v mandorle s dvoma anjelmi po stranách. V užšom zmysle sú tunajšie voľne stojace figúry (bez architektonického rámovania) prvkom dekoratívneho systému ako napr. podobne v presbytériu kostola v Prüfeningu.

Maľby v hornom kostole boli odkryté v roku 1868 a v roku 1875 reštaurované, no keďže technológia reštaurovania v 19. storočí nebola ani zďaleka na dnešnej úrovni, došlo k poškodeniu malieb. Podobný osud stihlo aj maľby dolného kostola.

Maľby dolného kostola boli objavené ešte skôr, 1846, ale až po roku 1910 boli odkryté a očistené. Vo všeobecnosti sa datujú do roku 1151, príp. do šesťdesiatych rokov 12. storočia. Na prvý pohľad je však jasné, že ich maľoval iný maliar, sebavedomejší, ktorého tvorba je výrazne dekoratívnejšia a línia vlnitejšia, na rozdiel od strnulejších, natesnanejších a ustráchanejších postáv maliara horného kostola. Sú príkladom duchovno-mystického výzdobného programu plného skrytých významových symbolov. Už pri objavení sa zistilo, že ide o tému starého zničeného a nového vybudovaného Jeruzalema, ktoré sa nachádzajú v starozákonnej Knihe Ezechielovej. Pád Jeruzalema je zobrazený na štyroch poliach štyroch ramien kríža. V strede na štyroch veľkých poliach okolo osemuholníkového otvoru je zobrazená jeho obnova. V konchách ramien sú scény predstavujúce Krista. Dve polia východného ramena sú dnes zničené. Na západnom poli je to očista chrámu (Tempelreinigung), na juhu žiariaci Kristus (Verklärung Christi), na severe je scéna ukrižovania, východné maľby boli zničené už pred odkrytím a ich ikonografia je z dôvodu fragmentárneho zachovania problematická, išlo tu zrejme o bezmocnú Máriu počas ukrižovania, čo by bola na 12. storočie moderná scéna. Apsidu zdobí Kristus v mandorle s dvoma anjelmi po stranách.

Obzvlášť tajomne na románskeho diváka pôsobili maľby kráľov v nikách ramien. Vykladajú sa ako štyria nemeckí králi, ale pravdepodobnejšie je, že sú to personifikované postavy svetových ríši – Nebukadnesar II., Kýros II., Alexander Veľký a Caesar. Obdobné postavy boli vytvorené okolo roku 1160 na drevenom strope kostola sv. Emmerama v Regensburgu. Ďalšia možnosť je, že ide o veľkých rímskych cisárov – Augusta, Konštantína Veľkého, Theodosia a cisára Karola Veľkého. Presnú atribúciu komplikuje stav zachovania. Tieto kráľovské postavy sa od ostatných malieb odlišujú kresebnejším štýlom.

V maľbe sa prejavujú byzantské a taliansko-byzantské podnety. Byzantský smer prenikal cez Sicíliu predovšetkým prostredníctvom Capelly Palatiny v Palerme. Nebol však jediný, ktorý ovplyvňoval kolínsku maľbu a nemal ani mimoriadny umelecký a vývojový význam. Na prvom mieste tu bol oveľa viac zjavný štýlový fenomén tzv. mäkko-plynulého štýlu (weichfliessende Still) 3. štvrtiny 12. storočia, ktorý bol typický pre oblasť Kolína, Brauweiler, Knechtstedenu a Essenu. Tento štýl upresňuje datovanie. V maľbách dolného kostola je zrejmý vplyv karolínskej knižnej maľby, obdobné typy postáv sa dajú nájsť napr. v Xantenerovom evanjeliári.

Farebnosť oboch poschodí je obmedzená na hnedé a zemité odtiene s výrazne modrým pozadím. Aj keď došlo počas stáročí k mnohým poškodeniam malieb a nezachovali sa v úplne pôvodnom stave, stále sú cenným dokladom porýnskeho maliarstva 12. storočia.