Letné olympijské hry 1988

	XXIV. letné olympijské hry
Miesto konania	Soul, Južná Kórea
Motto	Harmony and Progress
Počet krajín	159
Počet atlétov	8453
Súťaže	237
Začiatok	17. september 1988
Koniec	2. október 1988
Oficiálne otvorenie	No Tche-u
Štadión	Olympijský štadión

XXIV. letné olympijské hry sa konali od 17. septembra do 2. októbra 1988 v Soule, v Kórejskej republike.

Soul získal právo usporiadať olympiádu v roku 1981, keď v hlasovaní vyhral nad jediným protikandidátom, japonským mestom Nagoja. Rozhodnutie bolo brané ako kontroverzné, nakoľko v danej dobe bol v Kórejskej republike nedemokratický režim.

Medailová bilancia[upraviť | upraviť zdroj]

	Domáca krajina

Por.	Štát	Zlato	Striebro	Bronz	Spolu
1	Sovietsky zväz	55	31	46	132
2	NDR	37	35	30	102
3	Spojené štáty	36	31	27	94
4	Južná Kórea	12	10	11	33
5	NSR	11	14	15	40
6	Maďarsko	11	6	6	23
7	Bulharsko	10	12	13	35
8	Rumunsko	7	11	6	24
9	Francúzsko	6	4	6	16
10	Taliansko	6	4	4	14
11	Čína	5	11	12	28
12	Veľká Británia	5	10	9	24
13	Keňa	5	2	2	9
14	Japonsko	4	3	7	14
15	Austrália	3	6	5	14
16	Juhoslávia	3	4	5	12
17	Československo	3	3	2	8

Najdôležitejšie momenty[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Artemov (ZSSR) získal štyri zlaté medaily v gymnastike. Daniela Silivaş z Rumunska vyhrala v gymnastike tri zlaté medaily.
Americká bežkyňa Florence Griffithová-Joynerová získala tri zlaté medaily (1OOm, 200m, 4x100m) a jednú striebornú (4x100 cez prekážky).
Ben Johnson z Kanady vyhral beh na 100 metrov v novom svetovom rekorde 9,79 s. Nasledujúci deň však bol pozitívne testovaný na steroidy a zlato získal dodatočne Carl Lewis. Keďže Johnsonovi odobrali dodatočne aj predošlý svetový rekord, Carl Lewis vyhral tiež v svetovom rekorde 9,92. Tieto preteky však boli neskôr považované za veľmi kontroverzné, nakoľko doping postupne zistili nielen u Carl Lewisa ale aj u druhého v poradí Linforda Christieho, aj u štvrtého Dennis Mitchell. Napriek tomu sa už historické tabuľky neprepisovali.
Christa Luding-Rothenburger z NDR sa stala prvým športovcom (a jediným), ktorý v rovnaký rok získal medailu aj na letných (striebro v cyklistike) aj na zimných olympijských hrách (zlato v rýchlokorčuľovaní).
Plavec Matt Biondi (USA) získal šesť zlatých medailí, jednú striebornú a jednú bronzovú, v pretekoch 100 motýlik ho o O,O1 s. predbehol Anthony Nesty zo Surinamu, ktorý získal prvú medailu pre svoju krajinu a stal sa prvým černochom, ktorý vyhral v plaveckých disciplínach na olympiáde.
Plavkyňa Kristin Otto z NDR získala šesť zlatých medaily ako prvá žena vôbec v plávaní.
Švédska šermiarka Kerstin Palm sa stala prvou ženou, ktorá sa zúčastnila ne siedmich olympiádach.
Tenis sa vrátil na olympiádu po 64 rokoch, mužskú dvojhru vyhral Slovák Miloslav Mečíř, ženskú Nemka Steffi Graf.

Česko-slovenskí športovci[upraviť | upraviť zdroj]

Na olympiáde sa darilo v česko-slovenskej výprave hlavne slovenským športovcov, ktorí získali 2 zlaté (Miloslav Mečíř, Jozef Pribilinec) a dve bronzové medaily (Miloslav Mečíř a Jozef Lohyňa).