Letné olympijské hry 1920

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Plagát olympijských hier v Antverpách

VII. letné olympijské hry sa konali v Antverpách od 20. apríla – 12. septembra v roku 1920, necelých osemnásť mesiacov po 1. svetovej vojne, predovšetkým na štadióne v Antverpách. Samotný otvárací ceremoniál však prebehol na zimnom štadióne Palais de Glace. Je to aj historicky prezývaná udalosť ako „zimný úvod v apríli“. Antverpy zorganizovali hry vcelku dobre, dalo by sa povedať i výborne, ak sa berie do úvahy, že o pridelenie tomuto mestu sa rozhodlo až v roku 1919.

Program hier vychádzal z rozhodnutia Olympijského kongresu, ktorý sa konal v roku 1914. Podľa rozhodnutia mali byť v programe len tie športy, ktoré medzinárodne uznával MOV. Aj keď tento predpis sa dôsledne nedodržal, znamenal výrazný pokrok. V Antverpách sa ešte udržalo preťahovanie lanom, pólo na koňoch a rugby.

Významné bolo zaradenie ľadového hokeja, lukostreľby a znovu zaradenie pozemného hokeja. Veľmi významné bolo rozhodnutie o definitívnom rozdelení zápasenia na štýl gréckorímsky a voľný štýl – toto rozdelenie sa zachovalo dodnes a spravilo zo zápasu gréckorímskeho jednu z najstabilnejších olympijských disciplín.

Letných olympijských hier v Antverpách sa zúčastnilo 2 692 športovcov, čo bolo o 150 športovcov viac než pred ôsmimi rokmi. Vzhľadom na nedávno skončenú vojnu to bolo prekvapujúce množstvo. Po prvýkrát v histórii na hrách štartovali reprezentanti Argentíny a Brazílie i novo vzniknutých krajín v Európe. Z Afriky sa opäť prihlásil Egypt a Juhoafrická republika. Austrália a Nový Zéland už štartovali oddelene, Írsko nastupovalo pod vlajkou Veľkej Británie. Domáca výprava, Belgicko, poslala na hry 324 športovcov a po prvýkrát v histórii nemala domáca výprava na Olympijských hrách prevahu, ich podiel bol len 12,7 %. Počet športovkýň bol 64, čo znamenalo, že sa tento počet zvýšil o sedem. Súťažili, ale len v plávaní, tenise a v krasokorčuľovaní a ešte mali teoretickú možnosť zapojiť sa do umeleckých súťaží. Súťažilo sa v 22 športoch, ktoré obsahovali 159 disciplín, 29 z nich atletických, ženy v ľahkej atletike ešte neštartovali. Zrodilo sa 5 svetových rekordov. Fíni získali rovnaký počet zlatých medailí ako USA – deväť.

Olympijský štadión[upraviť | upraviť zdroj]

Akokoľvek boli architektonické rozdiely viditeľné, nedalo sa nespozorovať, že štadión v Antverpách bol kópia Štokholmského štadiónu na Letných olympijských hrách v roku 1912. Vyhovoval požiadavkám, stále viac na tú dobu, modernejšiemu športu. Futbalová plocha mala rozmery 100 m x 65 m, obvod bežeckej dráhy bol optimálnych 400 m. Tieto parametre sa prakticky využívajú pri výstavbe štadiónu dodnes, len s tým rozdielom, že plocha futbalového ihriska je o niečo väčšia, čo mení rádius zákrut bežeckej dráhy. Štadión chránili pred vetrom nielen tribúny, ale i domy postavené okolo.

Otvárací ceremoniál[upraviť | upraviť zdroj]

Otvárací ceremoniál začal 14. apríla 1920. Hlavnou novinkou bolo vztyčovanie snehobielej olympijskej vlajky s piatimi kruhmi. Tieto vlajky viali i v meste. Niekoľkých účastníkov, ktorí si tieto vlajky privlastnili zatkli zastupiteľské úrady, ktoré mali vlajky na starosti. Druhou novinkou bolo zavedenie Olympijskej prísahy. V Antverpách ju predniesol populárny belgický šermiar Victor Boin. O slávnostné začatie sa postaral i skladateľ Pierr Benoist. Hry VII. olympiády pred očami 40 000 divákov a nastúpenými výpravami slávnostne otvoril belgický kráľ Albert I. Po jeho príhovore zahrmeli salvy z dela a k oblohe vyletelo 1 000 bielych holubíc. Zavládla mierová atmosféra.

Futbalový turnaj[upraviť | upraviť zdroj]

Česko-Slovenské mužstvo začalo veľmi sľubne. V prvom kole porazila výprava futbalistov Juhosláviu 7:0. Na druhý deň nastúpili proti Nórsku, ktoré v prvom kole porazilo Anglicko a zvíťazili 4:0, čím postúpili do semifinále súťaže. Do semifinále bola naša výprava vyžrebovaná proti Francúzsku a zvíťazila 4:1. V druhom semifinálovom zápase Belgicko vyhralo nad Holandskom 3:0 a stalo sa tak súperom Československej republiky vo finále, ktoré sa hralo v Antverpách. Zápas pískal anglický rozhodca Lewis, ktorý sa už v roku 1908 smutne preslávil ako rozhodca zápasu ČSR-Anglicko a pre jeho zaujatosť ho pražské obecenstvo vypískalo. Tentoraz uznal Belgicku 2 neregulárne góly, neoprávnene vylúčil v 36. minúte čs. hráča Steinera, takže naša výprava predčasne v tom istom čase odišla z ihriska za stavu 0:2. Toto počínanie sa dalo určite pochopiť, nebolo však ospravedlniteľné. Dôsledkom totiž bolo nezachovanie cti našej výpravy a jej diskvalifikácia. Belgicko potom vyhlásili za víťaza, Španielsko, ktoré porazilo Holandsko 3:1 obsadilo druhé miesto a Holanďania tretiu priečku. Na nešťastnom závere futbalového turnaja malo vinu aj fanatické obecenstvo, ktoré zneuctilo vlajku Československej republiky. Predseda vlády a minister zahraničných vecí sa v mene belgickej vlády ospravedlnil nášmu zastupiteľskému úradu v Belgicku. Toto medzinárodné fiasko nie dobre zapôsobilo aj na futbal v ČSR a trvalo niekoľko rokov, kým sa podarilo zjednať morálne nápravy.

Turnaj v ľadovom hokeji[upraviť | upraviť zdroj]

Ľadový hokej, vtedy častejšie nazývaný ako kanadský hokej, sa prvýkrát a zároveň naposledy objavil na letnej olympiáde (od roku 1924 sa hokejový turnaj hrá na zimnej olympiáde). Turnaj sa hral tzv. Bergvallovým systémom, tzn. 1. kolo, semifinále a finále bolo hrané štandardným pavúkom. Takto bolo určené 1. miesto. O druhé miesto spolu hrali tímy, ktoré 1. tým porazil atď.

Kanadu reprezentovalo družstvo Winnipeg Falcons, víťaz Allanovho pohára (Allan cupu). Toto mužstvo deklasovalo československých hokejistov hneď v úvodnom stretnutí 0:15. Hlavnú rolu údajne zohrala ich lepšia kvalita hokejového výstroja. Turnaj sa hral za účasti siedmich mužstiev. V druhom kole československí hokejisti prehrali s USA 0:16. V poslednom zápase rozhodol o víťazstve československého mužstva nad Švédskom v 3. minúte gólom Josef Šroubek. Tento jediný gól na celom turnaji znamenal ohromne cenný olympijský úspech, vzhľadom na to, že sa na našom území začal ľadový hokej hrať až v roku 1909. Hokejisti Československa získali pre svoju výpravu bronzovú medailu.

Konečné poradie
1. Kanada (Toronto Granites)
2. USA
3. Československo
4. Švédsko
5. Švajčiarsko
6. Francúzsko
7. Belgicko

Veľký počet sťažnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Letné Olympijské hry 1920 v Antverpách nie dobre poznamenali veľké počty sťažností. Vznikala nespokojnosť s verdiktmi rozhodcov, údajne sa otvorene hovorilo o tom, že si „vyrovnávajú účty z minulých Olympijských hier“. Za prejav neseriózneho postupu sa všeobecne považuje hlavne rozhodovanie Angličana Lewisa vo finále futbalového turnaja. Na rozhodovanie boli sťažnosti aj v cyklistike, zápasení, boxe. V týchto disciplínach často dochádzalo k vylúčeniam a diskvalifikáciám účinkujúcich.

Celkové hodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]

V celkovom hodnotení, najlepšie skončili USA, najväčší obdiv patril Fínom. Ich 57 športovcov získalo 27 medailí (z nich 15 zlatých). Na dvoch pripadala skoro jedna celá medaila. Belgičania vcelku dodržali tradíciu spojenou s usporiadateľskou zemou so 40 medailami (z nich 15 zlatých) obsadili celkovo 4.miesto. MOV ale zrušil bodovú klasifikáciu krajín, ktorá bola v Štokholme 1912 oficiálna. Hodnotenie VII. Olympijských hier muselo bojovať s obrovskou kritikou, či už išlo o úroveň alebo organizáciu. Táto kritika vychádzala z úst novinárov nezúčastnených krajín. Často zabudli spomenúť, že sa Olympijské hry konali v krátkej dobe po vojne, a že Antverpám bol pridelení usporiadateľský status iba rok pred začatím Olympijských hier.

Kandidátske mestá[upraviť | upraviť zdroj]

O usporiadanie 7. olympijských hier sa uchádzali ešte mestá Amsterdam (Holandsko) a Lyon (Francúzsko), obe však ešte pred voľbou svoju kandidatúru stiahli.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]