Lise Meitnerová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lise Meitnerová
Lise Meitnerová
Lise Meitnerová okolo roku 1906 vo Viedni

Narodenie 7. november 1878
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 27. október 1968 (89 rokov)
Cambridge, Spojené kráľovstvo

Lise Meitnerová (* 7. november 1878, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko - † 27. október 1968, Cambridge, Spojené kráľovstvo) bola rakúska vedkyňa, ktorá sa zaoberala fyzikou a chémiou. Spolu s Ottom Hahnom a Fritzom Strassmannom objavila štiepenie uránu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Otto Stern, Lise Meitner (1937)

V roku 1906 ukončila štúdium fyziky a chémie na univerzite vo Viedni. Vedeckú činnosť začala v laboratóriu Otta Hahna v Berlíne. V rokoch 19121915 pracovala v Ústave teoretickej fyziky berlínskej univerzity a od roku 1917 do roku 1938 pracovala v Ústave cisára Wilhelma.

V roku 1938 utiekla z Nemecka kvôli rasistickým zákonom cez Dánsko do Švédska, kde pracovala v Nobelovom ústave a v Ústave Švédskej akadémie vied.

Jej vedecké práce patria do oblasti jadrovej fyziky a jadrovej chémie. Spolu s Hahnom objavila v roku 1917 protaktínium a postupne aj ďalšie rádioaktívne atómy. Vypracovala presné metódy merania energetického spektra elektrónov emitovaných pri beta rozpade a je spoluobjaviteľkou štiepenia uránu.

Koncom roku 1938 Hahn uskutočnil v Berlíne pokusy, ktorými sa dokázalo, že pri bombardovaní uránu neutrónmi vzniká prvok bárium ležiaci na 56. mieste Mendelejevovej tabuľky. Na výraz protestu proti rasovým zákonom však Hahn odoslal svoje výsledky Meitnerovej do Švédska skôr, než sa o tom dozvedel ktokoľvek z jeho spolupracovníkov. Meitnerová so svojím synovcom Ottom Frischom tento nový objav správne vysvetlili. Nový jav dostal názov delenie, alebo štiepenie atómového jadra.

Od roku 1963 žila Lise Meitnerová v Anglicku, kde aj zomrela.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Kvasnica, J.: Priekopníci modernej fyziky. Smena, Bratislava, 1987, 164 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]