Mária Antoinetta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o francúzskej kráľovnej. O rovnomennom filme pozri Mária Antoinetta (film)
Mária Antoinetta
Francúzska kráľovná
Marie-Antoinette; koningin der Fransen.jpg
Panovanie 1774 – 1792
Ostatné tituly Rakúska arcivojvodkyňa
Narodenie 2. november 1755
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie 16. október 1793 (37 rokov)
Paríž, Francúzsko
Manžel Ľudovít XVI.
Potomstvo Mária-Terézia Šarlota
Ľudovít Jozef Xaver František
Karol Ľudovít
Sofia Helena Beatrix
Otec František I. Lotrinský
Matka Mária Terézia

Maria Antónia Habsbursko-lotrinská, známa ako Mária Antoinetta (* 2. november 1755, Viedeň – † 16. október 1793, Paríž), dcéra Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského, sa ako pätnásťročná stala manželkou francúzskeho následníka trónu, dauphina. Od roku 1774 bola francúzskou kráľovnou. Ona a jej muž Ľudovít XVI. boli popravení počas Veľkej francúzskej revolúcie.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Antoinetta bola pätnástym a predposledným dieťaťom Márie Terézie a cisára Františka I. Lotrinského. Bola členkou Habsbursko-lotrinskej dynastie. Pokrstili ju ako Máriu Antóniu Jozefu Johannu Habsbursko-lotrinskú[1].

Vzťah so sestrou Máriou Karolínou[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Antónia bola vychovávaná spolu so svojou staršou sestrou, Máriou Karolínou, neskoršou neapolsko-sicílskou kráľovnou. Od roku 1767 mali spoločnú vychovávateľku.

Sobášna politika[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhé roky medzi sebou bojovali Rakúsko a Prusko. Obdobia vlády Márie Terézie sa týkajú dve dôležité vojny – Prvá a Druhá sliezska vojna. Rakúskym spojencom v týchto vojnách bolo Anglicko, no to po niekoľkých rokoch bojov bolo vyčerpané finančne aj vojensky. Preto dohodlo s Francúzskom mier, ktorý bola 30. apríla 1748 Mária Terézia donútená podpísať, a podľa ktorého stratila niekoľko významných oblastí, napríklad Sliezsko, ktoré získal pruský panovník Fridrich II. Mária Terézia sa však tak hospodársky významnej oblasti, akou bolo Sliezsko, nechcela vzdať, a preto potrebovala nájsť nového spojenca, ktorý by ju podporil v boji proti Prusku. Novým spojencom Rakúska sa stalo práve Francúzsko. Po niekoľkých úspešných rokovaniach bola 1. mája 1756 vo Francúzsku spísaná dohoda [1]. Ľudovít XV. podpísal zmluvu 2. mája a Mária Terézia až 19. mája toho roku. Táto zmluva bola navyše ešte upevnená dohodnutým politickým sobášom medzi 11ročnou Máriou Antóniou a Ľudovítom XVI., francúzskym dauphinom.

Výchova a vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Podpis Márie Antoinetty

Od okamihu, keď bolo dohodnuté toto politické manželstvo, sa musela Mária Antónia začať venovať štúdiu. Musela sa naučiť písať po nemecky a francúzsky. Ďalej študovala aj dejepis, hudbu, tanec a musela mať všeobecný prehľad. Keďže Mária Terézia podporovala u všetkých svojich detí vzdelanie, na kráľovskom dvore bolo veľa učiteľov a vychovávateľov. Jej vychovávateľom sa stal pán Vermond. Hoci bola od útleho detstva vychovávaná s tým, že sa stane manželkou kráľa Francúzska, štúdiu sa veľmi nevenovala.

Francúzska kráľovná[upraviť | upraviť zdroj]

Sobáš a odchod do Francúzska[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Antoinetta s deťmi

19. apríla 1770, teda keď mala Mária Antónia štrnásť rokov, sa konala svadba. Sobáš prebehol v zastúpení v Augustiánskom kostole. Francúzskeho následníka trónu zastúpil arcivojvoda Ferdinand, starší brat Márie Antónie[1].

21. apríla toho roku sa vydala Mária Antónia na cestu do Francúzska. Cestou na rakúsko-francúzske hranice ju sprevádzala rakúska družina. Na hraniciach, kde dorazila 7. mája, sa musela obliecť do nových, francúzskych, šiat a všetko rakúske musela nechať na hraniciach[1]. Oficiálny svadobný obrad sa konal 16. mája 1770 vo Versailles v kaplnke Ľudovíta XV.

Mária Antoinetta si ťažko zvykala na život na francúzskom dvore, najmä na dvornú etiketu, tak odlišnú od atmosféry vo Viedni. Jedným z problémov bola milenka kráľa Ľudovíta XV., starého otca jej manžela, Madame du Barry, čo bolo niečo nepredstaviteľné na viedenskom dvore. Mária Antoinetta ju ignorovala, a to robilo problémy v rámci dvornej etikety.

Manželov nástup na trón[upraviť | upraviť zdroj]

10. mája 1774 zomrel francúzsky kráľ Ľudovít XV. a novým kráľom sa stal manžel Márie Antoinetty, Ľudovít XVI. Počas obdobia panovania svojho manžela sa Mária Antoinetta pokúšala zasahovať do politických záležitostí. Podporovala de Choiseulea, ktorý bol predstaviteľ prorakúskej politiky vo Francúzsku. V roku 1784 otvorene podporovala záujmy svojho brata Jozefa II. v spore o Nizozemsko. Takisto zasahovala aj pri výbere ministrov, nechala odvolať de Calonna, a pri ďalšom menovaní uprednostnila Brienna [2] a ďalších svojich obľúbencov akými bola vojvodkyňa de Polignac, princezná de Lamballe, knieža de Ligne, barón de Besenval, markíz d´Adhémar, vojvoda de Lauzun a iní.

Príčina finančných problémov Francúzska[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Antoinetta býva často označovaná ako hlavný vinník bankrotu štátnej pokladnice. I preto bola (často neprávom) označovaná ako „Madame Déficit“. A to najmä preto, že si nechala voziť drahé látky, krajky, šperky, usporadúvala nákladné plesy, v kartách prehrávala astronomické čiastky. Hoci náklady na kráľovský dvor boli rovné desatine ročného štátneho rozpočtu, hlavnou príčinou bankrotu bolo financovanie amerických kolónií v boji o nezávislosť proti Veľkej Británií. Z veľkej časti môže za obrovský štátny dlh i neschopnosť vtedajších ministrov a kráľa presadiť zdanenie šľachty, ktorá sa postavila proti vôli kráľa a tým neumožnila ozdravenie ekonomiky kráľovstva. Táto situácia potom viedla priamo k Veľkej francúzskej revolúcii.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Francúzska revolúcia


Zatknutie a poprava[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzska kráľovná pred revolučným tribunálom

Mária Antoinetta pripravovala počas francúzskej revolúcie útek celej kráľovskej rodiny do zahraničia. Útek sa uskutočnil 16. júna 1791, no už 25. júna ich zatkli vo Varennese a priviedli naspäť do Paríža. 21. januára 1793 bol popravený Ľudovít XVI. a o deväť mesiacov neskôr, dňa 16. októbra 1793, bola sťatá v Paríži gilotínou aj Mária Antoinetta.

Potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1799 sa vydala za bratanca Ľudovíta Antona Bourbonského (1775 – 1844), vojvodu z Angoulême. Niekedy bola označovaná ako „Madame Royale“.
Zomrel na tuberkulózu.
Zomrel za neobjasnených okolností za hrôzovlády, keď bol poslaný na prevýchovu k obuvníkovi Simonovi. Niekedy sa v dejinách označuje aj ako Ľudovít XVII.
Narodila sa znetvorená a vo veku 11 mesiacov zomrela.

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mikuláš II. (Lotrinsko)
 
 
 
 
 
 
 
Karol V. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Klaudia Lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol II. Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Gonzagová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
František I. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít XIII.
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Orleánsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Orleánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Ľudovít Falcký
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Falcká
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Šarlota Hessensko-Kasselská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Antoinetta
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand III. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Španielska
 
 
 
 
 
 
 
Karol VI. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Viliam Falcko-neuburský
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht Arnošt I. Öttingenský
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Lujza Öttingenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Frederika Württemberská
 
 
 
 
 
 

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Antoinetta Mária [online]. encyklopédia sme, 2003-10-15. Dostupné online.
  2. Tvorcovia svetových dejín – Od renesancie po osvietenstvo, Kolektív autorov, Mladé letá, 2003

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]