Ondrejská hoľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ondrejská hoľa
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okresy Banská Bystrica, Brezno
Obce Brusno, Jasenie, Pohronský Bukovec
Časť Prašivá
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 592,2 m n. m.
Súradnice 48°53′08″S 19°22′19″V / 48,8856°S 19,372°V / 48.8856; 19.372
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Ráztoky (traverz)
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Ondrejská hoľa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ondrejská hoľa (1 592,2 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad obcou Pohronský Bukovec, približne 21 km západne od Brezna.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Prašivá.[3] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Banská Bystrica a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Brusno, Pohronský Bukovec a Jasenie.[4] Najbližšími sídlami sú južne ležiaci Pohronský Bukovec, Ráztoka a Hiadeľ, severne sa nachádza Liptovská Lúžna. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ondrejská hoľa je súčasťou rázsochy, vybiehajúcej juhovýchodným smerom z Košariska (1 695 m n. m.) v hlavnom hrebeni Prašivej. Západne susedí v hrebeni ležiaca Malá (1 719 m n. m.) a Veľká Chochuľa (1 753 m n. m.) a Košarisko, severne sa nachádza Skalka (1 549 m n. m.), Veľká hoľa (1 640 m n. m.) a Latiborská hoľa (1 643 m n. m.), východne Struhár (1 471 m n. m.) a Ráztocká hoľa (1 565 m n. m.) a južne Matúšová (1 176 m n. m.), Mlynárová (1 312 m n. m.) a Chabenec (1 516 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia Hrona, kde vodu odvádza zo severnej časti Husárka do Jasenského potoka, južnú odvodňuje potok Bukovec. Vrchol traverzuje chodník z Ráztoky.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hrebeň i vrchol Ondrejskej hole je porastený kosodrevinou, umožňujúcou len obmedzený rozhľad. Z vhodných miest je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, pri priaznivých podmienkach aj Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Javorie, Poľanu, Veporské vrchy, no i časť Západných Tatier a Malej Fatry.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-06-27]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-27]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-27]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-27]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]