Pamätník ľudovej architektúry

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pamätník ľudovej architektúry
sochárska inštalácia
Pohľad z diaľky
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický kraj
Okres Košice III
Mesto Košice
Mestská časť Dargovských hrdinov
Súradnice 48°44′21″S 21°16′38″V / 48,73919264326026°S 21,2773305414693°V / 48.73919264326026; 21.2773305414693
Rozloha 178 m²
Autor Tomáš Džadoň
Materiál drevo
Vznik 28. september 2013
Pôvodná poloha v rámci Košíc
Pôvodná poloha v rámci Košíc
Webová stránka: http://www.tomasdzadon.com/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pamätník ľudovej architektúry, ktorého autorom je slovenský výtvarník Tomáš Džadoň, je monumentálna sochárska inštalácia, ktorá bola v rokoch 2013 – 2016 umiestnená na sídlisku Dargovských hrdinov v Košiciach.[1]

O diele[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník ľudovej architektúry (skrátene: PĽA) umelca Tomáša Džadoňa tvorili tri pôvodné drevené zrubové stodoly reprezentujúce tradičnú vidiecku architektúru. Autor ich umiestnil na strechu typického 13 poschodového paneláka na sídlisku Dargovských hrdinov v Košiciach. PĽA bol po dohode s obyvateľmi domu inštalovaný v septembri 2013, no po vypršaní pôvodnej dvojročnej zmluvy a opätovnom hlasovaní vlastníkov bytov o možnom predĺžení jeho existencie už nadpolovičnú väčšinu hlasov nezískal a musel byť ostránený. Jeho deinštalácia preto prebehla v dňoch 3. – 5. mája 2016.[2][3][4]

Idea PĽA a výber lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Tomáš Džadoň vytvoril PĽA v roku 2006 v podobe počítačovej koláže ešte ako študent na pražskej Akadémii výtvarných umení.[5][6] V tejto vizualizácii Džadoň zamýšľal dielo umiestniť na strechu rodného paneláku v Poprade. Nápad realizovať PĽA v mierke 1:1 nadobudol reálne kontúry v súvislosti s projektom Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.[7] V počiatočnej fáze realizácie projektu autor vybral tri lokality, a to sídlisko KVP, ktoré malo v tom čase panelové domy s pôvodnými nezateplenými fasádami, sídlisko Nad Jazerom, kvôli jeho atmosfére "medzi mestom a dedinou" a Palárikovu ulicu. Nasledovala komunikácia s vedením vybraných mestských častí, schvaľovacie procesy na úrade hlavného architekta, statické výpočty, architektonické návrhy. Po tom, ako ani jedna z lokalít projekt PĽA neprijala, sa na základe medializácie diela ozval správca domu na sídlisku Dargovských hrdinov a prejavil záujem o umiestnenie diela na ich paneláku. Po prezentácii projektu PĽA obyvateľom domu prebehlo úspešné hlasovanie a Tomáš Džadoň mohol začať s realizáciou.[8]

Realizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže PĽA bol finančne, staticky a realizačne náročným projektom, Džadoň si nechal vypracovať viaceré architektonické a statické návrhy, ktoré riešili spôsob uloženia dreveníc s váhou okolo 42 ton na streche panelového domu. Pristúpilo sa k podloženiu dreveníc oceľovými profilmi, ktoré presne kopírovali ich pôdorys. Umelec tiež musel získať súhlasy vlastníkov bytov, ktoré dostal 12. a 13. novembra 2012. Za umiestnenie dreveníc na streche paneláku hlasovalo 36 zo 48 vlastníkov. Nasledovalo riešenie problematiky rozpočtu, pričom vo februári 2013 bolo tomuto projektu pridelených 38 530 eur, čo predstavovalo 70% celkového rozpočtu potrebného na realizáciu diela. Zvyšok autor financoval z úveru, ktorý si na uskutočnenie projektu vzal a z verejnej zbierky. Celkové náklady predstavovali sumu približne 70 000 eur. Samotná realizácia prebiehala od konca augusta do konca septembra 2013. Pôvodné zrubové stodoly z Párnice (1902) a Liptovskej Tepličky (1965) boli rozložené a prepravené do Košíc, kde ich tesári špecializujúci sa na zrubovú architektúru zložili priamo na Lidickom námestí 1. Následne boli v celku prenesené žeriavom na strechu panélaku. PĽA bol odhalený 28. septembra 2013.[1][4][7][3][9][10][11]

PĽA v kontexte umenia vo verejnom priestore[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník ľudovej architektúry

PĽA pracuje s témou rozmachu panelovej výstavby v Česko-Slovensku v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Prepája motív Slovenskej ľudovej architektúry s motívom modernistických panelových domov, ktoré sa taktiež stali istou formou našej ľudovej architektúry, keďže približne polovica obyvateľov Slovenska býva práve v panelových domoch,[12] ktoré tvoria aj 90% plochy mesta Košice. Okrem reflexie pozostatkov socialistického urbanizmu v súčasnej situácii je tiež v PĽA dôležitý aspekt verejného priestoru, v ktorom bolo dielo umiestnené. Pamätník sa nachádzal na mieste, kde bol prístupný všetkým okoloidúcim. Zruby v tomto kontexte fungujú ako metafora kolektívnej pamäte a sú symbolom tradície ako takej. Tento netradičný pamätník na dobu určitú, pri ktorom panelák slúži ako monumentálny podstavec mal za cieľ uvažovať nielen o tom, aký máme postoj k vlastnej histórii, ale hlavne o tom, aké hodnoty tvoria našu súčasnosť, pretože tá môže byť pre ďalšie generácie ich vlastnou "tradíciou".

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b LENDEL, Michal. Monumentálne dielo: Na streche košického paneláka trónia originálne stodoly [online]. Košice: kosice.dnes24.sk, 2013-09-30, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  2. ↑ TV KOŠICE.sk. VIDEO: Pamätník ľudovej architektúry je minulosť [online]. Košice: tvkosice.sk, 2016-05-05, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  3. ↑ a b JESENSKÝ, Mikuláš. V Košiciach postavili drevenice na paneláky. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-09-27. Dostupné online [cit. 2021-03-13]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ a b tlacovasprava.sk [online]. Košice: tlacovespravy.wordpress.com, 2013-10-02, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  5. ↑ TASR. Na streche paneláka už pripravujú pamätník z ľudových dreveníc [online]. dobrenoviny.sk, 2013-09-23, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  6. ↑ REFRESHER. Na košickom paneláku vyrástli unikátne drevenice [online]. Košice: refresher.sk, 2013-09-28, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  7. ↑ a b KOŠICE:DNES. EXKLUZÍVNE VIDEO: Koniec dreveníc na paneláku [online]. Košice: kosicednes.sk, 2016-05-04, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  8. ↑ MACKO, Boris. Tri drevenice vyrastú na košickom paneláku. Pravda (Bratislava: Perex), 2012-12-16. Dostupné online [cit. 2021-03-13]. ISSN 1336-197X.
  9. ↑ Drevenice na košickom vežiaku osvetlia, oslavujú výročie. WebNoviny.sk (Košice: iSITA), 2014-10-01. Dostupné online [cit. 2021-03-13].
  10. ↑ MANO, Lukáš. Fotoreportáž – Stodoly už stoja na vežiakovom podstavci [online]. Košice: kosice2013.sk, 2013-10-02, [cit. 2021-03-13]. Dostupné online.
  11. ↑ MOČKOVÁ, Jana. Na dobré príbehy a dobré umenie sa nezabúda. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-05-03. Dostupné online [cit. 2021-03-13]. ISSN 1339-844X.
  12. ↑ TASR. Na streche paneláka pribudol pamätník z drevených stodôl. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-09-28. Dostupné online [cit. 2021-03-13].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Portal Košický portál
Architektonický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pamätník_ľudovej_architektúry&oldid=7771316“