Párnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°11′45″S 19°12′00″V / 49.1958°S 19.2000°V / 49.1958; 19.2000
Párnica
obec
Párnica.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Dolný Kubín
Región Orava
Nadmorská výška 455 m n. m.
Súradnice 49°11′45″S 19°12′00″V / 49.1958°S 19.2000°V / 49.1958; 19.2000
Rozloha 51,99 km² (5 199 ha) [1]
Obyvateľstvo 855 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 16,45 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1420
Starosta Milada Antalová[3] (SDKÚ-DS)
PSČ 027 52
ŠÚJ 509973
EČV DK
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Párnica 116
E-mailová adresa ocu.parnica@stonline.sk
Telefón 582 26 40
Fax 589 22 83
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Párnica
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.parnica.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Párnica je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín. Obec sa nachádza na križovatke ciest, kde z cesty Kraľovany - Dolný Kubín odbočuje cesta Párnica - Zázrivá - Terchová - Žilina.

V obci je evanjelický kostol z roku 1926-1927 s oltárnym obrazom M. Mitrovského. V obci ostalo ešte niekoľko zrubových domov so šindľovou strechou. Tiež aj budova prvého valcového mlyna, kde chodili mlieť obilie zo širokého okolia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

S názvom Párnica sa prvýkrát stretávame pri popise chotára Istebné. V archívnych dokumentoch z roku 1382 sa spomína, že hranice chotára končili niekde pri potôčiku Parnicza (dnes Zázrivka). Z najväčšou pravdepodobnosťou vtedy obec Párnica ešte neexistovala. Pôvod názvu bol odvodený údajne od prameňa teplej vody tzv. teplice, alebo parnice ktorý sa nachádza za obcou smerom na sever.

Ani počas zimných mesiacov voda nezamŕzala a neustále sa z nej parilo. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia tu hydrológovia uskutočnili prieskumný vrt.

Prvá písomná zmienka o existencii Párnice pochádza z roku 1420. V priebehu druhej polovice 15. storočia a začiatkom 16. storočia Párnica zaznamenávala priaznivý rozvoj. Zložitým obdobím v dejinách tejto obce bola druhá polovica 17. storočia. Počet obyvateľov sa v priebehu 18. a 19. storočí neustále menil.

V 18. storočí žilo na 19 raliach 876 obyvateľov a o 30 rokov neskôr iba 685. V roku 1918 bolo v Párnici evidovaných okolo 1091 obyvateľov. Ich hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka a oviec. Časť z nich sa venovala ťažbe dreva. Obyvateľstvo Párnice tvorili predovšetkým sedliaci.
Okrem poľnohospodárstva sa venovali aj remeslám. Rozšírené bolo najmä kolárstvo, stolárstvo a rezbárstvo, ženy sa venovali šitiu a vyšívaniu. V roku 1930 žilo v 219 domoch 1104 ľudí. V 30. rokoch 20. storočí sa v Párnici rozmáhali socialistické myšlienky, ktoré boli najmä odrazom zlej hospodárskej situácie.

Počas druhej svetovej vojny sa stala útočiskom partizánskeho odboja.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Párnica je obec s dobrým usmiestnením na rieke Orava. Práve pri Párnici je známy úsek pre milovníkov vodných športov, napríklad raftingu.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Milada Antalová je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]