Oravský Podzámok
| Oravský Podzámok | |
| obec | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Dolný Kubín |
| Región | Dolná Orava |
| Nadmorská výška | 511 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 35,25 km² (3 525 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 317 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 37,36 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1267[1]/1559[2] |
| Starosta | Jozef Záhora[2] (NEKA) |
| PSČ | 027 41 |
| ŠÚJ | 509957 |
| EČV | DK |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Oravský Podzámok 61 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 589 32 21 |
| Fax | 589 32 21 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Oravský Podzámok | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.oravsky-podzamok.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Oravský Podzámok je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Obec v Oravskej vrchovine ležiaca na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km SSV od Dolného Kubína. Vznik obce Oravský Podzámok je nerozlučne spätý s existenciou Oravského hradu postaveného na brale týčiacom sa nad riekou až do výšky 112 m. Hrad sa spomína už v polovici 13. storočia, ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1559. Vyvinula sa z hradného majera, ktorý založili Thurzovci v polovici 16. storočia. Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Prvé historické údaje o Oravskom hrade sú z roku 1267. Oravský hrad aj s celým územím Oravy bol striedavo majetkom kráľa a bohatých zemepánov. Prvými písomne doloženými majiteľmi hradu boli príslušníci rodiny Bašovcov zo Zvolena. V roku 1298 hrad patril k územiu Matúša Čáka Trenčianskeho. V 13. storočí sa stal správnym centrom a strážnou pevnosťou popri ceste do Poľska. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu stavali postupne od polovice 13. až po 17. storočie. Roku 1534 získal hrad aj so županskou hodnosťou Ján z Dubovca. Po Jánovi z Dubovca hrad vlastnil Václav Sedlnický a od roku 1556 Fraňo Turzo. Rodina Turzovcov už koncom 15. storočia patrila k najbohatším rodom v Uhorsku. Medzi rokmi 1556-1621 dali Turzovci hrad prestavať a opevniť. V roku 1606 dostali Turzovci Oravu ako rodový majetok. Roku 1800 hrad postihla najväčšia katastrofa, keď úplne vyhorel a zostal opustený. V roku 1868 bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.
Osobnosti [upraviť]
- Milan Janák (1910 - 1982), ekonóm
- František Paňák (1908 - 1997), rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista a prekladateľ
- Daniel Paulini (? - 1623), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a filozof
- Ján Sinapius-Horčička (1625 - 1682), evanjelický kňaz a spisovateľ
Pôsobisko [upraviť]
- Jozef Benický (*1903 – †1959), prozaik a notár [3]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Jozef Záhora je v zozname. Dostupné online.
- ↑ Augustín Maťovčík: Biografiský slovník dejateľov Oravy (Martin - Námestovo 2010)
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravský Podzámok
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
||||||||
